Canopus
Pozorovacie dáta Epocha J2000 | |
---|---|
Súhvezdie | Kýl |
Rektascenzia | 06h 23m 57,1099s |
Deklinácia | -52° 41′ 44,378″Súradnice: 06h 23m 57s; -52° 41′ 44″ |
Zdanlivá magnitúda (V) | −0,72 |
Spektrálne charakteristiky | |
Spektrálny typ | F0 Ia |
U-B farebný index | 0.04 |
B-V farebný index | 0.15 |
R-I farebný index | - |
Typ premennosti | nie |
Astrometria | |
Vlastný pohyb ( | RA: 19.99 mas/r Dek.: 23.67 mas/r |
Paralaxa ( | 10.43 ± 0.53 mas |
Vzdialenosť | 310 ± 20 ly (96 ± 5 pc) |
Absolútna magnitúda (MV) | −5,53 |
Fyzikálne charakteristiky | |
Hmotnosť | 8.5 M☉ |
Polomer | 65 R☉ |
Svietivosť | 13 600 L☉ |
Teplota | 7 500 K |
Metalicita | 90% Slnka |
Rotácia | |
Vek | rokov |
Iné označenia | |
Databázové referencie | |
SIMBAD | dáta
|
Canopus (latinizácia mena veliteľa loďstva spartského kráľa Meneláa z gr. mytológie Kanôbosa) (
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Predtým, než bol spustený satelitný teleskop Hipparcos, odhadovala sa vzdialenosť rôzne, od 96 až po 1200 svetelných rokov. Keby táto vzdialenosť bola správna, Canopus by bol jednou z najjasnejších hviezd v našej galaxii. Hipparcos však zmeral vzdialenosť 310 ly od našej slnečnej sústavy, čo dosiahol zmeraním paralaxy na 10,43 ± 0,53 uhlových milisekúnd.[2] Obťažnosť v meraní vzdialenosti Canopa tkvie v jeho nezvyčajnej vlastnosti. Spektrálny typ Canopa je F0 II alebo Ia (II znamená „jasný obor“ a Ia „nadobor“), a takéto hviezdy sú vzácne a málo pochopené; sú to hviezdy ktoré môžu byť v procese evolúcie z alebo do stavu červeného obra.[3] Z tohto dôvodu bolo ťažké zistiť, ako je Canopus jasný a tým pádom ako ďaleko sa nachádza. Priame meranie bol jediný spôsob ako vyriešiť tento problém. Canopus je priďaleko pre merania paralaxy zo Zeme a preto jeho vzdialenosť nebola presne známa až do začiatku 90.-tych rokov.
Canopus je 13600-krát jasnejší než Slnko a najjasnejšia hviezda v okolí približne 700 ly. zo vzdialenosti 1
Jeho povrchová teplota sa odhaduje na 7350 ± 30 K.[5] Jeho polomer bol zmeraný na 0,6
Canopus je silným zdrojom röntgenového žiarenia, ktoré sú pravdepodobne produkované jeho korónou, magneticky zohriatou na približne 15 miliónov kelvinov.[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PLAUCHOVÁ, Jana. Súhvezdia od Andromedy po Žirafu. Redakcia Eduard Koči; ilustrácie Peter Zimnikoval; Beata Zimnikovalová, Michal Mojžiš, Tibor Krátky. prvé vyd. Hurbanovo : Slovenská ústredná hvezdáreň Hurbanovo, 2023. 592 s. ISBN 978-80-89998-357. Kapitola Kýl, s. 503 – 509.
- ↑ Database entry for Canopus [online]. SIMBAD, Centre de Données astronomiques de Strasbourg, [cit. 2008-02-05]. Dostupné online.
- ↑ a b c Kaler, James B.. The Hundred Greatest Stars. New York : Copernicus Books, 2002. ISBN 0-387-95436-8. S. 37.
- ↑ vypočítané, keďže vzdialenosť je priamo úmerná jasnosti
- ↑ Desikachary K, Hearnshaw JB. The spectrum of Canopus. II - Analysis and composition. Royal Astronomical Society, Monthly Notices, 1982, s. 707–21.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Canopus na anglickej Wikipédii.
Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.