Mesiac (časová jednotka)

Mesiac je časová jednotka. Kalendárny mesiac v gregoriánskom kalendári má 30 alebo 31 dní, výnimku tvorí február, ktorý máva 28 dní, v priestupnom roku 29 dní.

Počty dní v jednotlivých mesiacoch[upraviť | upraviť zdroj]

Január – 31
Február – 28/29 (29 takmer každé 4 roky)
Marec – 31
Apríl – 30
Máj – 31
Jún – 30
Júl – 31
August – 31
September – 30
Október – 31
November – 30
December – 31

Slovanské názvy mesiacov[upraviť | upraviť zdroj]

Bližšie informácie v hlavnom článku: Slovanský kalendár

Slovenské historické/ľudové názvy mesiacov^[1][upraviť | upraviť zdroj]

V listinnom a tlačenom materiáli z obdobia do 18. storočia sa najčastejšie vyskytujú latinské názvy mesiacov, ale v niektorých prameňoch sa popri nich nachádzajú aj ľudové pomenovania.

Z roku 1597 je doložený nasledujúci zoznam slovenských mien mesiacov (zoznam ich výslovne odlišuje od českých mien mesiacov, ktoré sú v ňom odlišné), ktorých autorom je Matej Hranica, evanjelický farár:

január – Welký Sečen
február – Malý Sečen
marec – Brezon
apríl – Dubon
máj – Mag
jún – Turýči
júl – Sw'etho Yána
august – Sw'etho Yakuba
september – Matky Božég
október – Sw'etho Michala
november – wssech Swetých
december – Sw'etho Ondrege

Poznámka: Namiesto w píšeme dnes v, namiesto g píšeme dnes j.

Nowý kalendář z roku 1717 uvádza:

január – leden
február – unor
marec – březen
apríl – duben
máj – mag
jún – čerwen
júl – čerwenec
augustus – srpen
september – žárj
október – rjgen
nowember – lystopad
december – prasynec

Fándlyho Pilní domajší a polní hospodár uvádza:

január – ledeň, hrubí sečeň
február – unor, malí sečeň
marec – brezeň
apríl – dubeň
máj – máj
jún – červeň
júl – ?
august – srpeň
september – žári
október – rijen
november – listopad
december – prasinec

Anton Bernolák slovenské názvy mesiacov utvoril podľa češtiny a nezachytil tak ich skutočné používanie.

V česko-nemeckom Jungmannovom slovníku autor hodnotí ako (aj?) moravské a slovenské nasledujúce názvy mesiacov: květen (t. j. máj), čerwen (t. j. jún), sečen (t. j. júl) a srpen (t. j. august).

Ľudovít Štúr navrhol v roku 1845 tieto názvy:

január – Veľký Sečeň
február – Malí Sečeň
marec – Brezen
apríl – Duben
máj – Kveten
jún – Lipen
júl – Červenec
august – Klasen
september – Malí Rujen
október – Velkí Rujen
november – Listopad
december – Prosinec

Podobné, ale pozmenené, slovenské názvy sa nachádzajú aj v iných textoch do konca 19. storočia. Napr. v Domovej pokladnici z r. 1848:

január – Velkí Sečeň
február – Malí Sečeň
marec – Brezeň
apríl – Dubeň
máj – Traveň
jún – Lipeň
júl – Klaseň
august – Srpeň
september – Jaseň
október – Rujeň
november – Studeň
december – Mrazeň

Podľa publikácie K. Palkoviča z roku 1974 vyzerali pôvodné slovenské názvy mesiacov nasledovne (v citovanom zdroji mená nie sú priradené k jednotlivým dnešným názvom): veľký sečen, malý sečen, brezeň, dubeň, traveň, lipeň, rujeň, hrudeň, a možno aj studeň a jaseň. Väčšina týchto existovala asi ešte na začiatku 19. stor. v slovenských nárečiach.

Historický slovník slovenského jazyka (moderný slovník predbernolákovskej slovenčiny) uvádza tieto doklady (popri dokladoch názvov mesiacov latinského pôvodu) slovenských alebo poslovenčených českých názvov mesiacov: