Sovietska armáda
| Sovietska armáda Советская армия Sovetskaja armija | |
 Emblém Sovietskej armády | |
| Krajina |  Sovietsky zväz |
|---|---|
| Existencia | 1946 – 1991 |
| Vznik | 25. február 1946 |
| Zánik | 26. december 1991 |
| Typ | armáda |
| Funkcia | obrana územnej celistvosti ZSSR |
| Veľkosť | 3 668 075 aktívnych príslušníkov (1991) 4 129 506 záložníkov (1991) |
| Motto | За нашу Советскую Родину! (Za našu sovietsku vlasť!) |
| Velitelia | Georgij Žukov, Ivan Konev, Konstantin Rokossovskij, Ivan Bagramian |
| Podriadené jednotky | pozri organizačné rozdelenie |
| Nadradené jednotky | Ozbrojené sily ZSSR |
| Účasť | |
| Vojny | potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku potlačenie maďarského povstania čínsko-sovietske konflikty vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska intervenciu v Afganistane |
Sovietska armáda (rus. Советская армия – Sovetskaja armija; skratka: rus. СА – SA) bol oficiálny názov armády Sovietskeho zväzu od februára 1946 do rozpadu ZSSR v decembri 1991. V rokoch 1918 až 1946 jej predchádzala Červená armáda. V roku 1991 slúžilo v radoch Sovietskej armády 3 668 075 aktívnych príslušníkov a 4 129 506 záložníkov. Po rozpade ZSSR prešli jednotlivé časti niekdajšej Sovietskej armády v bývalých sovietskych republikách postupne pod kontrolu novovzniknutých štátov.
Organizačné rozdelenie
[upraviť | upraviť zdroj]Sovietska armáda sa organizačne delila na:
Pozemné vojsko
Vzdušné sily
Vojsko protivzdušnej obrany
Raketové vojsko strategického určenia
Vojsko civilnej obrany
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Po skončení druhej svetovej vojny v máji 1945 mala Červená armáda 110 pechotných divízií, 11 tankových a mechanizovaných zborov a 11 delostreleckých divízií, čo z nej robilo najväčšie ozbrojené sily vo svete. Táto armáda bola väčšia ako všetky americké ozbrojené zložky nasadené v Európe a Pacifiku dokopy[1]. Počas studenej vojny odhadovali západné spravodajské služby silu Sovietskej armády na 2,8 až 5,3 milióna mužov. Početný stav armády v rôznych obdobiach kolísal. Napr. Chruščov pri znižovaní nákladov na konvenčnú armádu znížil početný stav Sovietskej armády z 5,3 milióna mužov na 3,6 milióna mužov[1]. Sovietsky zväz od konca druhej svetovej vojny do roku 1967 vyžadoval trojročnú povinnú vojenskú službu. Následne v roku 1967 sa povinná vojenská služba v pozemnom vojsku skrátila na 2 roky.
Sovietska armáda sa po svojom vzniku v roku 1946 zúčastnila viacerých bojových operácií. Išlo predovšetkým o:
- potlačenie protisovietskych nepokojov vo Východnom Nemecku
- potlačenie maďarského povstania
- čínsko-sovietske konflikty
- vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska
- intervenciu v Afganistane
Výzbroj
[upraviť | upraviť zdroj]
V roku 1990 mali pozemné zložky Sovietskej armády:[2]
- 55 000 tankov, vrátane 4 000 T-80, 10 000 T-72, 9 700 T-64, 11 300 T-62, 19 000 T-54/55 a 1 000 PT-76.
- 70 000 obrnených vozidiel (BTR-80, BTR-70, BTR-60, BTR-D, BTR-50, BTR-152 a MT-LB).
- 24 000 bojových vozidiel pechoty (BMP-1, BMP-2, BMP-3, BMD-1, BMD-2 a BMD-3).
- 3 500 prieskumných vozidiel BRDM-2 a BRDM-1.
- 33 000 ťahaných delostreleckých zbraní (4 379 D-30, 1 175 M-46, 1 700 D-20, 598 2A65, 1 007 2A36, 857 D-1, 1 693 ML-20, 1 200 M-30, 478 B-4, D-74, D-48, D-44, T-12 a BS-3).
- 9 000 samohybných húfnic (2 751 2S1, 2 325 2S3, 507 2S5, 347 2S7, 430 2S4, 20 2S19, 108 SkH Dana, ASU-85 a 2S9)
- 8 000 raketových delostreleckých komplexov (BM-21, 818 BM-27, 123 BM-30, 18 BM-24, TOS-1, BM-25 a BM-14)
- Balistické taktické rakety SS-1 Scud, SS-21, SS-23 a FROG-7.
- 1 350 protilietadlových zariadení (SA-4, 850 SA-6, 950 SA-8, 430 SA-9, 300 SA-11, 70 SA-12, 860 SA-13, 20 SA-15, 130 SA-19, ZSU-23-4 a ZSU-57-2)
- 12 000 ťahaných protilietadlových diel (ZU-23-2, ZPU-1/2/4, S-60, 72-K, 61-K, 52-K a KS-19).
- 4 300 vrtuľníkov (1 420 Mi-24, 600 Mi-2, 1 620 Mi-8, 290 Mi-17, 450 Mi-6 a 50 Mi-26)
Hodnostné označenie príslušníkov Sovietskej armády
[upraviť | upraviť zdroj]- Mužstvo
- Poddôstojníci
- Mladší seržant (po rusky:Младший сержант)
- Seržant (po rusky:Сержант)
- Starší seržant (po rusky:Старший сержант)
- Staršina (po rusky:Старшина)
- Práporčíci
- Práporčík (po rusky:Прапорщик)
- Starší práporčík (po rusky:Старший прапорщик)
- Nižší dôstojníci
- Mladší poručík (po rusky:Младший лейтенант)
- Poručík (po rusky:Лейтенант)
- Starší poručík (po rusky:Старший лейтенант)
- Kapitán (po rusky:Капитан)
- Vyšší dôstojníci
- Major (po rusky:Майор)
- Podplukovník (po rusky:Подполковник)
- Plukovník (po rusky:Полковник)
- Generáli
- Generálmajor (po rusky:Генерал-майор)
- Generálporučík (po rusky:Генерал-лейтенант)
- Generálplukovník (po rusky:Генерал-полковник)
- Armádny generál (po rusky:Генерал армии)
- Maršali
- Maršal druhu vojsk (napr. Maršal výsadkových vojsk) (po rusky: Маршал воздушно-десантных войск)
- Hlavný maršal druhu vojsk (napr. Hlavný maršal tankových vojsk vojsk) (po rusky: Главный маршал танковых войск)
- Maršal Sovietskeho zväzu (po rusky: Маршал Советского Союза)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Klug, J. P., 2008, Soviet Union, Army. in S. C. Tucker, Cold War: A Student Encyclopedia Vol. IV: S–Z, ABC-CLIO, Inc., Santa Barbara, s. 1894-1898
- ↑ Russian Land Combat Equipment [online]. globalsecurity.org, [cit. 2010-08-27]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sovietska armáda