Črevo
Črevo (intestinum, enteron) je najdlhší úsek tráviacej trubice. Nadväzuje na vrátnik žalúdka (lat. pylorus) a končí ritným otvorom (lat. anus). Je to orgán prispôsobený tráveniu a vstrebávaniu potravy. U niektorých rýb slúži črevo aj k dýchaniu vzdušného kyslíka.
Pri cicavcoch, vrátane človeka, sa črevo rozdeľuje na dve časti:
- Tenké črevo (lat. intestinum tenue)
- Hrubé črevo (lat. intestinum crassum)
V tenkom čreve je žalúdkom natrávená potrava ďalej štepená enzýmami podžalúdkovej žľazy(pankreasu), zmiešaná so žlčou a vstrebávaná sliznicou. V hrubom čreve sa vstrebáva predovšetkým voda a trávenina sa tu zahusťuje; vzniknuté výkaly sú potom vylučované z tela. Tu tiež žijú symbiotické baktérie, ktoré rozkladajú inak nestráviteľné zvyšky.
Dĺžka čreva človeka je asi 7 m, z toho asi 5 metrov pripadá na tenké črevo. Vo všeobecnosti platí, že relatívna dĺžka čreva závisí od potravy; pri mäsožravcoch dosahuje troj- až päťnásobok dĺžky tela, pri koňoch desaťnásobok, pri svini pätnásťnásobok a pri malých prežúvavcoch až dvadsaťpäťnásobok dĺžky tela.
V črevách niektorých druhov rýb, často pri dravcoch, sa vyskytujú tzv. pylorické výbežky, ktorých funkciou je vylučovanie tráviacich enzýmov.
Aj pri vtákoch sa rozlišuje tenké a hrubé črevo. Hrubé črevo ústi do kloaky, spoločného vyústenia tráviacej, močovej a pohlavnej sústavy.
Črevo nižších živočíchov
upraviťTráviacu trubicu prakticky všetkých živočíchov, ktoré majú oddelený prijímací aj vyvrhovací otvor, môžeme nazývať črevom. Funkcia takéhoto čreva je rovnaká ako čreva cicavcov – tráviť a prijímať živiny z prijatej potravy.
Iné projekty
upraviť
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Střevo na českej Wikipédii.
