Anály
Anály[pozn 1] (iné názvy: letopis(y)[pozn 2][3][4], anál[4]) sú „typicky stredoveký dejepisecký žáner, ktorý zachytáva v podobe stručných chronologických záznamov pozoruhodné udalosti vzťahujúce sa k jednotlivým rokom“[5].
Staroveké anály
upraviťAnály sú prvotná forma historiografie. Medzi najstaršie zachované anály patria egyptské, blízkovýchodné a čínske (zachovali sa iba Čchun-čchiou[6]:42).[7]
V antike anály boli ročné záznamy pontifikov, ktorí mali na starosti rímsky kalendár.[8] Existovali od konca 5. stor. pred Kr., vo forme zápisov na osobitné biele tabule (lat. tabulae dealbatae), ktoré boli verejne vystavované pred sídlom najvyššieho pontifika a po skočení roku boli archivované. Udalosti začínali nástupom konzula, ktoré meno označovalo rok.[9][8] Boli zaznamenávané sviatočné dni a k jednotlivým dňom zapisovatelia pripisovali podstatné udalosti. Šlo predovšetkým o: veci z náboženského života, nadprirodzené úkazy, vojnové udalosti (víťazstvá, triumfy vojvodcov), vojnové a prírodné katastrofy.[9] Anály boli veľmi stručné, s minimálnou literárnou formou.
Najstaršie anály boli zničené počas keltského vpádu v 4. stor. pred Kr.[10] Asi v roku 123. alebo 130. pred Kr. anály zozbieral a upravil (80 zvitkov) pontifex Mucius Scaevola. Sú známe pod menom Annales maximi, do súčasnosti sa nedochovali. Zachytávali udalosti v rozmedzí 280 rokov.[8][9] Marcus Porcius Cato ich kritizoval kvôli bezvýznamnosti uvádzaných udalostí, stále však predstavovali významný prameň pre neskorších historikov.[10] Rímske anály mali autochtónny pôvod (nezávislý od gréckeho vplyvu) a mali značný prínos pre vývoj typicky rímskej historiografie.[11]
Stredoveké anály
upraviťHoci bolo anály známe už v staroveku ako žáner boli pestované najmä v stredoveku. Vznikli na konci 7. storočia z marginalnych a medziriadkových poznámok vpisovaných do veľkonočných tabuliek či podobných liturgických pomôcok.[5][9] Rozšírenosť análov v 8.-10. storočí súvisí s úpadkom vzdelania počas sťahovania národov. Pôvodne sa v nich zaznamenávali udalosti ako: úmrtia pápežov (a iných cirkevných hodnostárov), panovníkov, prírodné katastrofy a pod.[12] Neskôr dôležité udalosti v chronologickom poradí.[13] Najvýznamnejšie vznikali v kláštoroch. Názvy análov boli podla miesta vzniku, autora, zriedkavejšie podľa témy, na ktorú sa prevažne zameriavali.[7] Najväčší rozvoj tvorby análov je spojený s franskou dynastiou Karolovcov, od konca 12. storočia ich popularita klesá (v západnej Európe). S príchodom renesancie ich obľúbenosť končí, namiesto nich nastupuje širšie prístupný historický kalendár.[5]
Pre slovenské dejiny sú podstatné Anály Franskej ríše a na ne nadväzujúce Fuldské anály. Najstaršie anály v Uhorsku sú Bratislavské anály (Annales Posonienses).[12]
Bohatú tradíciu mali anály aj v Rusku - napr. Rozprávanie o dávnych časoch.[3][4]
Hranice medzi análmi, kronikou a historickou reláciou sú problematické.[9]
Zoznam análov (s dôrazom na slovenské dejiny)
upraviťslovenský názov | latinský názov | citácia |
---|---|---|
Alamanské anály | Annales Alamannici | [14]:78-79 |
Anály Franskej ríše | Annales regni Francorum | [14]:79 |
Métske anály staršie | Annales Mettenses priores | [14]:79-80 |
Tiliove anály | Annales Tiliani | [14]:80 |
Maximinské anály | Annales Maximiniani | [14]:81 |
Xantské anály | Annales Xantenses | [14]:99-100 |
Bertinské anály | Annales Bertiniani | [14]:100-101 |
Fuldské anály | Annales Fuldenses | [14]:103-106 |
Anály rezenského kláštora svätého Emmerama menšie | - | [14]:111 |
Laubašské a Lobbenské anály | Annales Laubacenses et Lobienses | [14]:111 |
Weingartenské anály | Annales Weingartenses | [14]:113 |
Svätogalské anály väčšie | Annales Sangallenses maiores | [14]:117 |
Salzburské anály staré | Annales Iuvavenses antiqui | [14]:117-118 |
Hersfeldské anály | Annales Hersfeldenses | [14]:121-122 |
Altaišské anály väčšie | Annales Altahenses maiores | [14]:229-230 |
Wissembourské anály | Annales Weissemburgenses | [14]:241 |
Lambertove anály | Annales Lamberti | [14]:241-242 |
Augsburské anály | Annales Augustani | [14]:244-245 |
Ottobeuerské anály | Annales Ottenburani | [14]:248 |
Melcké anály | Annales Mellicenses | [14]:253 |
Hildesheimské anály | Annales Hildesheimenses | [14]:256 |
Hradištsko-opatovické letopisy | Annales Gradicenses - Opatovicenses | [14]:263-264 |
Salzburské anály najväčšie | Annales Iuvavenses maximi | [14]:265 |
Gesta Ungarorum vetera | Gesta Ungarorum vetera | [14]:269 |
Magdeburské anály | Annales Magdeburgenses | [14]:271 |
Bratislavské anály | Annales Posonienses | [14]:279-281 |
Scheftlarské anály väčšie | Annales Scheftlarienses maiores | [14]:296 |
Admontské anály | Annales Admuntenses | [15]:29 |
Admontské pokračovanie | Continuatio Admuntensis | [14]:297 |
Klosterneuburské pokračovanie | Continuatio Claustroneoburgensis I, II, III, IV, VI | [14]:297-298 |
Durínske krátke anály | - | [14]:298-299 |
Salzburské anály svätého Rudperta | Annales sanct Rudperti Salisburgenses | [14]:301-302 |
Ensiedelské anály | Annales Einsidlenses | [14]:303 |
Viedenské dominikánske anály | Annales Praedicatorum Vindobonensium | [14]:303 |
Haličsko-volyňský letopis | - | [14]:307-308 |
Osterhofenské anály | Annales Osterhovenses | [14]:318 |
Viedenské pokračovanie | Continuatio Vindobonensis | [14]:324 |
Augsburské anály svätého Udalrika a Afry | Annales SS. Udalrici et Afrae Augustenses | [14]:324-325 |
Reinhardsbrunneské anály | Annales Reinhardsbrunnenses | [14]:327 |
Lambašské pokračovanie | Continuatio Lambacensis | [14]:328 |
České anály | - | [14]:346 |
Malopoľské anály | Annales minoris Poloniae | [14]:351-352 |
Staré české letopisy | - | [14]:362 |
Anály Poľska | Annales Poloniae | [14]:363 |
Poznámky
upraviťReferencie
upraviť- ↑ anály. In: KRÁLIK, Ľubor. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 44.
- ↑ leto. In: KRÁLIK. Stručný etymologický slovník slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2015. 704 s. ISBN 978-80-224-1493-7. S. 324.
- ↑ a b LETOPIS. In: ŽILKA, Tibor. Poetický slovník. 2. dopl. vyd. Bratislava : Tatran, 1987. 440 s. (Čítanie študujúcej mládeže; zv. 188.) S. 286.
- ↑ a b c letopis. In: ŠTRAUS, František. Príručný slovník literárnovedných termínov. 2. rozš. a preprac. vyd. Bratislava : Vydavateľstvo Spolku slovenských spisovateľov, 2005. 416 s. ISBN 80-8061-208-0. S. 200.
- ↑ a b c Anály. In: MOCNÁ, Dagmar; PETERKA, Josef, a kol. Encyklopedie literárních žánrů. 1. vyd. Praha; Litomyšl : Paseka, 2004. 704 s. ISBN 80-7185-669-X. S. 16 – 18.
- ↑ SŁUPSKI, Zbigniew; LOMOVÁ, Olga. Úvod do dějin čínského písemnictví a krásné literatury. 1. vyd. Zväzok I : Dynastie Shang až období Válčících států. Praha : Karolinum, 2006. 140 s. ISBN 80-246-1267-4. S. 40 – 46.
- ↑ a b letopisy. Pyramída (Bratislava: Socialistická akadémia Slovenskej socialistickej republiky vo vydavateľstve Obzor), február 1978, roč. VII, čís. 80, s. 2542 – 2543. ISSN 0231-9047.
- ↑ a b c anály. In: Encyklopedie antiky. Ed. Ludvík Svoboda. Vyd. 1. Praha : Academia, 1973. 744 s. S. 53.
- ↑ a b c d e ANNALES. In: KUŤÁKOVÁ, Eva; VIDMANOVÁ, Anežka, a kol. Slovník latinských spisovatelů. 2., přeprac. a dopl. vyd., V nakl. Leda vyd. 1. Praha : Leda, 2004. 671 s. ISBN 80-7335-042-4. S. 91 – 93.
- ↑ a b ŠUBRT, Jiří. Římská literatura. Vyd. 1. Praha : OIKOYMENH, 2005. 502 s. (Sborníky, slovníky, učební texty; zv. 26.) ISBN 80-7298-095-5. S. 54 – 55.
- ↑ CONTE, Gian Biagio. Dějiny římské literatury. Preklad Dagmar Bartoňková et al. 2. rev. a dopl. vyd. Praha : KLP, 2008. 800 s. ISBN 978-80-86791-57-9. S. 29.
- ↑ a b ANÁLY. In: ŠKVARNA, Dušan, et al. Lexikón slovenských dejín. 3. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2006. 381 s. ISBN 80-10-00872-9. S. 199.
- ↑ anály. In: Encyklopédia Slovenska. 2. nezm. vyd. Zväzok I A – D. Bratislava : Veda, 1985. 719 s. S. 50.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z aa ab ac ad ae af ag ah ai aj ak al am an ao ap aq KUZMÍK, Jozef. Slovník starovekých a stredovekých autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1983. 608 s. (Dokumentácia.)
- ↑ NEMECKO-RAKÚSKE ANÁLY, KRONIKY A INÉ NARAČNÉ PRAMENE SO SLOVENSKÝMI VZŤAHMI Z 11. – 15. STOROČIA. In: KUZMÍK, Jozef. Doplnky a opravy k slovníkom starovekých, stredovekých a humanisticko-renesančných autorov, prameňov a knižných skriptorov so slovenskými vzťahmi. Vyd. 1. Martin : Matica slovenská, 1987. 142 s. (Dokumentácia.) S. 25 – 48.
Ďalšia literatúra
upraviť- LICHAČOV, Dmitrij Sergejevič. Poetika staroruské literatury. Preklad Ladislav Zadražil. Vyd. 1. Praha : Oden, 1975. 351 s. S. 237 – 253.
- Annalen. In: Lexikon des Mittelalters : I Aachen bis Bettelordenskirchen. Studienausg. Stuttgart; Weimar : Verlag J. B. Metzler, 1999. 2018 s. ISBN 3-476-01742-7. S. 657 – 661.
- ANÁLY. In: VOIT, Petr. Encyklopedie knihy : starší knihtisk a příbuzné obory mezi polovinou 15. a počátkem 19. století : papír, písmo a písmolijectví, knihtisk a jiné grafické techniky, tiskaři, nakladatelé, knihkupci, ilustrátoři a kartografové, literární typologie, textové a výtvarné prvky knihy, knižní vazba, knižní obchod. 2. vyd. Zväzok I. Praha : Libri ve spolupráci s Královskou kanonií premonstrátů na Strahově, 2008. 655 s. (Bibliotheca Strahoviensis. Series monographic; zv. 2.) ISBN 978-80-7277-390-9. S. 52.
- LETOPISY. In: VALČEK, Peter. Slovník literárnej teórie A – Ž. 2. dopl. a opr. vyd. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2006. 351 s. ISBN 80-89222-09-9. S. 203.
- ZACHOVÁ, Jana. anály. In: Akademická encyklopedie českých dějin. Ed. Jaroslav Pánek. Zväzok 1 A – C. Praha : Historický ústav AV ČR, 2009. 384 s. Dostupné online. ISBN 978-80-7286-147-7. S. 45 – 46.
- MINÁRIK, Jozef. Stredoveká literatúra : svetová, česká, slovenská. 1. vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1977. 334 s. S. 167 – 168.
- ANNALES. In: Slovník antické kultury. Praha : Svoboda, 1974. 717 s. (Členská knižnice.) S. 47.
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Anály
Externé odkazy
upraviť- FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.