Viedenská kotlina: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Geológia: štylistika |
d →Tektonika: opravy |
||
| (26 medziľahlých úprav od 15 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Geobox| Range |
|||
[[Obrázok:Chvojnicka pahorkatina 3.jpg|thumb|right|Chvojnická pahorkatina]] |
|||
<!-- *** Name section *** --> |
|||
| name = Viedenská kotlina |
|||
| native_name = |
|||
| other_name = |
|||
| category = [[Subprovincia (geomorfológia)|geomorfologická subprovincia]] |
|||
<!-- *** Image *** --> |
|||
| image = Chvojnicka pahorkatina 3.jpg |
|||
| image_size = |
|||
| image_caption = Chvojnická pahorkatina |
|||
<!-- *** Country etc. *** --> |
|||
| country = Slovensko |
|||
| country1 = Česko |
|||
| country2 = Rakúsko |
|||
| country3 = |
|||
| country_flag = 1 |
|||
| state = |
|||
| state1 = |
|||
| region = |
|||
| district = |
|||
| city = |
|||
| city1 = |
|||
<!-- *** Orography *** --> |
|||
| parent_type = Nadradená <br/>jednotka |
|||
| parent = [[Západopanónska panva]] |
|||
| unit1 = |
|||
| border_type = Susedné <br/>jednotky |
|||
| border = [[Vonkajšie Západné Karpaty]]<br/>[[Vnútorné Západné Karpaty]]<br/>[[Vonkajšie karpatské zníženiny]]<br/>[[Malá dunajská kotlina]] |
|||
| part_type = Podradené <br/>jednotky |
|||
| part = [[Juhomoravská panva]]<br/>[[Záhorská nížina]] |
|||
| geology = |
|||
| geology1 = |
|||
| period = |
|||
| period1 = |
|||
| orogeny = |
|||
| orogeny1 = |
|||
<!-- *** Geography *** --> |
|||
| area = |
|||
| length = |
|||
| length_orientation = |
|||
| length_round = |
|||
| width = |
|||
| width_orientation = |
|||
| width_round = |
|||
| highest = |
|||
| highest location = |
|||
| highest_country = |
|||
| highest_state = |
|||
| highest_region = |
|||
| highest_district = |
|||
| highest_elevation = |
|||
| highest_lat_d = |
|||
| highest_lat_m = |
|||
| highest_lat_s = |
|||
| highest_lat_NS = |
|||
| highest_long_d = |
|||
| highest_long_m = |
|||
| highest_long_s = |
|||
| highest_long_WE = |
|||
| lowest = |
|||
| lowest_location = |
|||
| lowest_country = |
|||
| lowest_state = |
|||
| lowest_region = |
|||
| lowest_district = |
|||
| lowest_elevation = |
|||
| lowest_lat_d = |
|||
| lowest_lat_m = |
|||
| lowest_lat_s = |
|||
| lowest_lat_NS = |
|||
| lowest_long_d = |
|||
| lowest_long_m = |
|||
| lowest_long_s = |
|||
| lowest_long_WE = |
|||
| lat_d = |
|||
| long_d = |
|||
| woods = |
|||
<!-- *** Free fields *** --> |
|||
| free_name = |
|||
| free_value = |
|||
<!-- *** Maps *** --> |
|||
| map = Vienna Basin physical.png |
|||
| map_background = |
|||
| map_caption = Poloha ''Wiener Becken'' |
|||
| map_locator = |
|||
<!-- *** Websites *** --> |
|||
| commons = |
|||
| statistics = |
|||
| website = |
|||
}} |
|||
'''Viedenská kotlina''' (alebo '''Viedenská panva''', po nemecky ''Wiener Becken'', po česky ''Vídeňská pánev'') je subprovincia (severozápadná časť) [[Panónska panva|Západopanónskej panvy]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko|Česku]] (tam zasahuje najmä ako [[Juhomoravská panva]] – [[Dolnomoravský úval]]) a [[Slovensko|Slovensku]], kam zasahuje najmä ako [[Záhorská nížina]]. Tvorí asi {{km|250|m}} dlhú, podlhovastú [[sedimentačná panva|panvu]]. |
|||
Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci [[Gloggnitz]], kde ohraničuje [[Východné Alpy]]. Z východu je ohraničená [[Litavské vrchy|Litavskými vrchmi]] (Leithagebirge) a [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] a [[Malé Karpaty|Malými Karpatmi]]. Na severe je jej ohraničením obec [[Napajedla]] v [[Česko|Česku]], geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti [[waschbersko-ždánická zóna]] [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] Západných Karpát. |
|||
'''Viedenská kotlina''' (po nemecky ''Wiener Becken'', po česky ''Vídeňská pánev'') je subprovincia (severozápadná časť) [[Panónska panva|Západopanónskej panvy]] v [[Rakúsko|Rakúsk]]u, [[Česko|Česku]] (tam zasahuje najmä ako [[Juhomoravská panva]] – [[Dolnomoravský úval]]) a [[Slovensko|Slovensku]], kam zasahuje najmä ako [[Záhorská nížína]]. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú [[sedimentačná panva|panvu]]. |
|||
== Geomorfologické delenie == |
== Geomorfologické delenie == |
||
* Viedenská kotlina v užšom zmysle (zahŕňa aj [[Juhomoravská panva|Juhomoravskú panvu]] – [[Dolnomoravský úval]] v Česku a [[Borská nížina|Borskú nížinu]] na Slovensku) |
* Viedenská kotlina v užšom zmysle (zahŕňa aj [[Juhomoravská panva|Juhomoravskú panvu]] – [[Dolnomoravský úval]] v Česku a [[Borská nížina|Borskú nížinu]] na Slovensku) |
||
* [[Marchfeld]] (Rak.) |
* [[Marchfeld]] (Rak.) |
||
| Riadok 10: | Riadok 99: | ||
* [[Chvojnická pahorkatina]] (Slov.) |
* [[Chvojnická pahorkatina]] (Slov.) |
||
Na území Slovenska a Česka sa delí takto:<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-31| miesto = Bratislava }}</ref> |
|||
Na území Slovenska a Česka sa delí takto: |
|||
*[[Záhorská nížina]] (oblasť) |
* [[Záhorská nížina]] (oblasť) |
||
** [[Borská nížina]] |
** [[Borská nížina]] |
||
** [[Chvojnická pahorkatina]] |
** [[Chvojnická pahorkatina]] |
||
*[[Juhomoravská panva]] (oblasť) |
* [[Juhomoravská panva]] (oblasť) |
||
**[[Dolnomoravský úval]] |
** [[Dolnomoravský úval]] |
||
== Geológia == |
== Geológia == |
||
=== Tektonika === |
|||
Viedenská kotlina vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv, [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997; ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného [[miocén]]u a [[pliocén]]u. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Panva má zložitú [[tektonický zlom|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>[http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?videnska_panev http://www.geology.cz] prístup 3.8.2008</ref>. Z Viedenskej kotliny sú okrem toho známe aj ložiská [[lignit]]u. |
|||
Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná ''Viedenská panva'', vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv. [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Je založená na starších sedimentoch [[flyšové pásmo|flyšového]] a [[pieninské bradlové pásmo|bradlového pásma]] ako aj nesenej [[gosauská skupina|gosauskej panvy]].<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> Panva má zložitú [[Zlom (geológia)|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
| priezvisko = Petránek |
|||
| meno = Jan |
|||
| odkaz na autora = Jan Petránek (geológ) |
|||
| titul = On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev |
|||
| url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?videnska_panev |
|||
| dátum vydania = |
|||
| dátum aktualizácie = |
|||
| dátum prístupu = 3.8.2008 |
|||
| vydavateľ = geology.cz |
|||
| miesto = |
|||
| jazyk = |
|||
}}</ref>. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna [[sigmoida|sigmoidálneho]] tvaru (tzv. [[spannbersko-matzenský chrbát]]).<ref name="Kováč, Plašienka, 2003"/> |
|||
=== Stratigrafia === |
|||
Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného [[miocén]]u a [[pliocén]]u. Sedimenty dosahujú hrúbku až {{m|5000|m}}. Najstaršími horninami sú [[zlepence]] [[egenburg]]u, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza [[lužické súvrstvie]] tvorené [[šlír]]mi. Horniny [[karpat]]u sa vyskytujú v dvoch vývojoch – [[flyš]]ovom a [[šlír]]ovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného [[Baden (miocén)|badenu]] sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný baden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových [[vápenec|vápencov]] a [[pieskovec|pieskovcov]]. Vo vrchnom badene prevažovala sadimentácia [[íl]]ov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia – hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.<ref name="Mišík et al. 1985">Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: ''Historická a stratigrafická geológia.'' SPN, Bratislava, 541 s.</ref> V tomto období more [[Paratethys]] z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu [[sladkovodné jazero]]. Usadzovali sa tu [[panón]]ske monotónne [[slieň|sliene]] a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do {{m|200|m}} hrubé polohy [[lignit]]u. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do {{m|10|m}} hrubé polohy lignitu. V [[pliocén]]e sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.<ref name="Mišík et al. 1985"/> |
|||
== Referencie == |
== Referencie == |
||
{{Referencie}} |
|||
<references /> |
|||
{{Súradnice|48.28093|16.938996|format=dms|display=title}} |
|||
[[Kategória:Viedenská kotlina| ]] |
|||
[[Kategória:Sedimentačné panvy v Európe]] |
|||
[[Kategória:Kotliny na Slovensku]] |
[[Kategória:Kotliny na Slovensku]] |
||
[[Kategória:Geografia Česka]] |
[[Kategória:Geografia Česka]] |
||
[[Kategória:Geografia Rakúska]] |
[[Kategória:Geografia Rakúska]] |
||
[[Kategória: |
[[Kategória:Západopanónska panva]] |
||
[[Kategória:Geomorfologické subprovincie na Slovensku]] |
|||
[[cs:Vídeňská pánev]] |
|||
[[da:Wienerbækkenet]] |
|||
[[de:Wiener Becken]] |
|||
[[en:Vienna Basin]] |
|||
[[fr:Bassin de Vienne]] |
|||
[[lt:Vienos baseinas]] |
|||
[[nl:Weense bekken]] |
|||
[[nn:Wienerbekkenet]] |
|||
[[no:Wienbekkenet]] |
|||
[[pl:Kotlina Wiedeńska]] |
|||
[[ru:Венский бассейн]] |
|||
[[sv:Wienerbäckenet]] |
|||
[[zh:維也 |
|||
Aktuálna revízia z 16:27, 15. máj 2020
| Viedenská kotlina | |
| geomorfologická subprovincia | |
 Chvojnická pahorkatina
| |
| Štáty |  Slovensko,  Česko,  Rakúsko
|
|---|---|
| Nadradená jednotka |
Západopanónska panva |
| Susedné jednotky |
Vonkajšie Západné Karpaty Vnútorné Západné Karpaty Vonkajšie karpatské zníženiny Malá dunajská kotlina |
| Podradené jednotky |
Juhomoravská panva Záhorská nížina |
 Poloha Wiener Becken
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú panvu.
Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci Gloggnitz, kde ohraničuje Východné Alpy. Z východu je ohraničená Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a Hainburskými vrchmi a Malými Karpatmi. Na severe je jej ohraničením obec Napajedla v Česku, geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti waschbersko-ždánická zóna flyšového pásma Západných Karpát.
Geomorfologické delenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Viedenská kotlina v užšom zmysle (zahŕňa aj Juhomoravskú panvu – Dolnomoravský úval v Česku a Borskú nížinu na Slovensku)
- Marchfeld (Rak.)
- Leithagebirge (Rak.)
- Chvojnická pahorkatina (Slov.)
Na území Slovenska a Česka sa delí takto:[1]
- Záhorská nížina (oblasť)
- Juhomoravská panva (oblasť)
Geológia
[upraviť | upraviť zdroj]Tektonika
[upraviť | upraviť zdroj]Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná Viedenská panva, vznikla v neogéne mechanizmom pull apart (tzv. pull-apart panva)[2]. Je založená na starších sedimentoch flyšového a bradlového pásma ako aj nesenej gosauskej panvy.[3] Panva má zložitú zlomovú stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na ropu[4]. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna sigmoidálneho tvaru (tzv. spannbersko-matzenský chrbát).[3]
Stratigrafia
[upraviť | upraviť zdroj]Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného miocénu a pliocénu. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Najstaršími horninami sú zlepence egenburgu, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza lužické súvrstvie tvorené šlírmi. Horniny karpatu sa vyskytujú v dvoch vývojoch – flyšovom a šlírovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného badenu sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný baden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových vápencov a pieskovcov. Vo vrchnom badene prevažovala sadimentácia ílov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia – hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.[5] V tomto období more Paratethys z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu sladkovodné jazero. Usadzovali sa tu panónske monotónne sliene a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do 200 m hrubé polohy lignitu. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do 10 m hrubé polohy lignitu. V pliocéne sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
- ↑ a b Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.
- ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.