(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Viedenská kotlina: Rozdiel medzi revíziami – Wikipédia Preskočiť na obsah

Viedenská kotlina: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Vegbot (diskusia | príspevky)
Boti
76 522 editací
typo, replaced: - →  –  (2), 1 – 24 → 1 – 24
d →Tektonika: opravy
 
(5 medziľahlých úprav od 3 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 1: Riadok 1:
{{Geobox| Range
[[Súbor:Chvojnicka pahorkatina 3.jpg|thumb|right|Chvojnická pahorkatina]]
<!-- *** Name section *** -->

| name = Viedenská kotlina
| native_name =
| other_name =
| category = [[Subprovincia (geomorfológia)|geomorfologická subprovincia]]
<!-- *** Image *** -->
| image = Chvojnicka pahorkatina 3.jpg
| image_size =
| image_caption = Chvojnická pahorkatina
<!-- *** Country etc. *** -->
| country = Slovensko
| country1 = Česko
| country2 = Rakúsko
| country3 =
| country_flag = 1
| state =
| state1 =
| region =
| district =
| city =
| city1 =
<!-- *** Orography *** -->
| parent_type = Nadradená <br/>jednotka
| parent = [[Západopanónska panva]]
| unit1 =
| border_type = Susedné <br/>jednotky
| border = [[Vonkajšie Západné Karpaty]]<br/>[[Vnútorné Západné Karpaty]]<br/>[[Vonkajšie karpatské zníženiny]]<br/>[[Malá dunajská kotlina]]
| part_type = Podradené <br/>jednotky
| part = [[Juhomoravská panva]]<br/>[[Záhorská nížina]]
| geology =
| geology1 =
| period =
| period1 =
| orogeny =
| orogeny1 =
<!-- *** Geography *** -->
| area =
| length =
| length_orientation =
| length_round =
| width =
| width_orientation =
| width_round =
| highest =
| highest location =
| highest_country =
| highest_state =
| highest_region =
| highest_district =
| highest_elevation =
| highest_lat_d =
| highest_lat_m =
| highest_lat_s =
| highest_lat_NS =
| highest_long_d =
| highest_long_m =
| highest_long_s =
| highest_long_WE =
| lowest =
| lowest_location =
| lowest_country =
| lowest_state =
| lowest_region =
| lowest_district =
| lowest_elevation =
| lowest_lat_d =
| lowest_lat_m =
| lowest_lat_s =
| lowest_lat_NS =
| lowest_long_d =
| lowest_long_m =
| lowest_long_s =
| lowest_long_WE =
| lat_d =
| long_d =
| woods =
<!-- *** Free fields *** -->
| free_name =
| free_value =
<!-- *** Maps *** -->
| map = Vienna Basin physical.png
| map_background =
| map_caption = Poloha ''Wiener Becken''
| map_locator =
<!-- *** Websites *** -->
| commons =
| statistics =
| website =
}}
'''Viedenská kotlina''' (alebo '''Viedenská panva''', po nemecky ''Wiener Becken'', po česky ''Vídeňská pánev'') je subprovincia (severozápadná časť) [[Panónska panva|Západopanónskej panvy]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko|Česku]] (tam zasahuje najmä ako [[Juhomoravská panva]] – [[Dolnomoravský úval]]) a [[Slovensko|Slovensku]], kam zasahuje najmä ako [[Záhorská nížina]]. Tvorí asi {{km|250|m}} dlhú, podlhovastú [[sedimentačná panva|panvu]].
'''Viedenská kotlina''' (alebo '''Viedenská panva''', po nemecky ''Wiener Becken'', po česky ''Vídeňská pánev'') je subprovincia (severozápadná časť) [[Panónska panva|Západopanónskej panvy]] v [[Rakúsko|Rakúsku]], [[Česko|Česku]] (tam zasahuje najmä ako [[Juhomoravská panva]] – [[Dolnomoravský úval]]) a [[Slovensko|Slovensku]], kam zasahuje najmä ako [[Záhorská nížina]]. Tvorí asi {{km|250|m}} dlhú, podlhovastú [[sedimentačná panva|panvu]].


Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci [[Gloggnitz]], kde ohraničuje [[Východné Alpy]]. Z východu je ohraničená [[Litavské vrchy|Litavskými vrchmi]] (Leithagebirge) a [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] a [[Malé Karpaty|Malými Karpatmi]]. Na severe je jej ohraničením obec [[Napajedla]] v [[Česko|Čechách]], geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti [[waschbersko-ždánická zóna]] [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] Západných Karpát.
Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci [[Gloggnitz]], kde ohraničuje [[Východné Alpy]]. Z východu je ohraničená [[Litavské vrchy|Litavskými vrchmi]] (Leithagebirge) a [[Hainburské vrchy|Hainburskými vrchmi]] a [[Malé Karpaty|Malými Karpatmi]]. Na severe je jej ohraničením obec [[Napajedla]] v [[Česko|Česku]], geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti [[waschbersko-ždánická zóna]] [[flyšové pásmo|flyšového pásma]] Západných Karpát.


== Geomorfologické delenie ==
== Geomorfologické delenie ==
Riadok 11: Riadok 99:
* [[Chvojnická pahorkatina]] (Slov.)
* [[Chvojnická pahorkatina]] (Slov.)


Na území Slovenska a Česka sa delí takto:<ref name="GCS">{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = Kočický | meno = Dušan | priezvisko2 = Ivanič | meno2 = Boris | titul = Geomorfologické členenie Slovenska | url = https://apl.geology.sk/mapportal/img/pdf/tm19a.pdf | vydavateľ = Štátny geologický ústav Dionýza Štúra | dátum vydania = 2011 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2018-12-31| miesto = Bratislava }}</ref>
Na území Slovenska a Česka sa delí takto:
* [[Záhorská nížina]] (oblasť)
* [[Záhorská nížina]] (oblasť)
** [[Borská nížina]]
** [[Borská nížina]]
Riadok 20: Riadok 108:
== Geológia ==
== Geológia ==
=== Tektonika ===
=== Tektonika ===
Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná ''Viedenská panva'', vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv. [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Je založená na starších sedimentoch [[flyšové pásmo|flyšového]] a [[bradlové pásmo|bradlového pásma]] ako aj nesenej [[gossauská skupina|gossauskej panvy]].<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> Panva má zložitú [[tektonický zlom|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná ''Viedenská panva'', vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv. [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Je založená na starších sedimentoch [[flyšové pásmo|flyšového]] a [[pieninské bradlové pásmo|bradlového pásma]] ako aj nesenej [[gosauská skupina|gosauskej panvy]].<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> Panva má zložitú [[Zlom (geológia)|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Petránek
| priezvisko = Petránek
| meno = Jan
| meno = Jan
| odkaz na autora = Jan Petránek
| odkaz na autora = Jan Petránek (geológ)
| titul = On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev
| titul = On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev
| url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?videnska_panev
| url = http://www.geology.cz/aplikace/encyklopedie/term.pl?videnska_panev
Riadok 48: Riadok 136:
[[Kategória:Geografia Rakúska]]
[[Kategória:Geografia Rakúska]]
[[Kategória:Západopanónska panva]]
[[Kategória:Západopanónska panva]]
[[Kategória:Geomorfologické subprovincie na Slovensku]]

Aktuálna revízia z 16:27, 15. máj 2020

Viedenská kotlina
geomorfologická subprovincia
Chvojnická pahorkatina
Štáty Slovensko Slovensko,  Česko Česko,  Rakúsko Rakúsko
Nadradená
jednotka 		Západopanónska panva
Susedné
jednotky 		Vonkajšie Západné Karpaty
Vnútorné Západné Karpaty
Vonkajšie karpatské zníženiny
Malá dunajská kotlina
Podradené
jednotky 		Juhomoravská panva
Záhorská nížina
Poloha Wiener Becken
Poloha Wiener Becken
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Viedenská kotlina (alebo Viedenská panva, po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú panvu.

Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci Gloggnitz, kde ohraničuje Východné Alpy. Z východu je ohraničená Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a Hainburskými vrchmi a Malými Karpatmi. Na severe je jej ohraničením obec Napajedla v Česku, geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti waschbersko-ždánická zóna flyšového pásma Západných Karpát.

Geomorfologické delenie

[upraviť | upraviť zdroj]

Na území Slovenska a Česka sa delí takto:[1]

Geológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Tektonika

[upraviť | upraviť zdroj]

Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná Viedenská panva, vznikla v neogéne mechanizmom pull apart (tzv. pull-apart panva)[2]. Je založená na starších sedimentoch flyšového a bradlového pásma ako aj nesenej gosauskej panvy.[3] Panva má zložitú zlomovú stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na ropu[4]. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna sigmoidálneho tvaru (tzv. spannbersko-matzenský chrbát).[3]

Stratigrafia

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného miocénu a pliocénu. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Najstaršími horninami sú zlepence egenburgu, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza lužické súvrstvie tvorené šlírmi. Horniny karpatu sa vyskytujú v dvoch vývojoch – flyšovom a šlírovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného badenu sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný baden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových vápencov a pieskovcov. Vo vrchnom badene prevažovala sadimentácia ílov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia – hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.[5] V tomto období more Paratethys z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu sladkovodné jazero. Usadzovali sa tu panónske monotónne sliene a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do 200 m hrubé polohy lignitu. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do 10 m hrubé polohy lignitu. V pliocéne sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.[5]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
  3. ↑ a b Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.
  4. ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-03]. Dostupné online.
  5. ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.

Súradnice: 48°16′51″S 16°56′20″V / 48,28093°S 16,938996°V / 48.28093; 16.938996

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Viedenská_kotlina&oldid=7032970“