Laurinská brána: Rozdiel medzi revíziami
d robot Pridal: ru:Лаврентские ворота |
dBez shrnutí editace |
||
(20 medziľahlých úprav od 14 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Súradnice|48.144103|17.111895|format=dms|display=title}} |
|||
⚫ | |||
[[Súbor:Das Lorenzertor in Preßburg.jpg|náhľad|Rekonštrukcia Laurinskej brány od [[Karl Frech|Karla Frecha]] podľa údajov bratislavského [[archivár]]a [[Ovidius Faust|Ovidia Fausta]]<ref name="de.wiki"></ref>]] |
|||
'''Laurinská brána''' ({{V jazyku|deu|''Lorenzertor''}}, {{V jazyku|hun|''Lőrinc-kapu''}}) bola jednou zo štyroch [[stredovek|stredovek]]ých [[brána (hlavný vstup)|brán]] mestského opevnenia [[Vnútorné mesto (Bratislava)|vnútorného mesta]] [[Bratislava|Bratislavy]]. Nachádzala sa na konci Dlhej (dnes [[Laurinská ulica|Laurinskej]]) ulice v mieste pred dnešným [[Mestské divadlo Pavla Országha Hviezdoslava|Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava]]. Laurinskú bránu zbúrali v roku [[1778]] pri odstraňovaní bratislavského mestského opevnenia. Bránu v súčasnosti pripomína symbolická [[mreža]] ukotvená na lanách nad Laurinskou ulicou a pamätná tabuľa na chodníku. |
|||
== Dejiny == |
|||
'''Laurinská brána''' bola jednou zo štyroch brán mestského opevnenia [[Bratislava|Bratislavy]] s vežou. Bola postavená v 13. storočí a zbúraná v roku [[1778]]. |
|||
[[Súbor:161 of 'Pozsony város története' (11299388683).jpg|náhľad|Pôdorys Laurinskej brány po prístavbe [[barbakán]]u. |
|||
1. Vnútorná (vežová) brána, |
|||
2. Vjazd |
|||
3. Priekopový most |
|||
⚫ | |||
5. Zástavba |
|||
6. [[Pekárska bašta]] |
|||
7. [[Parkán]] |
|||
8. Trhové priekopy |
|||
9. Priekopy v mieste [[Gorkého ulica (Bratislava)|Andrášiho ulice]] |
|||
10. Stará priekopa |
|||
]] |
|||
Laurinskú bránu postavili v druhej polovici [[13. storočie|13. storočia]], pravdepodobne spolu s najstarším [[Mestské opevnenia (Bratislava)|mestským opevnením]]. Zo severnej strany ju chránila [[Mäsiarska bašta]] a z južnej strany okrúhla [[Pekárska bašta]] na [[juhovýchod]]nom rohu hradieb. V listinách sa prvýkrát spomína v roku [[1412]].<ref name="de.wiki">{{Preklad|de|Lorenzertor|195399159}}</ref> |
|||
Pôvodne to bola hranolová stavba s pomerne dlhým podbráním, chránená [[Priekopa (obrana)|vodnou priekopou]] s [[padací most|padacím mostom]].<ref name="SH2009">{{Citácia elektronického dokumentu |
|||
V súčasnosti je na mieste bývalej Laurinskej brány zavesená mreža ukotvená na lanách, ktorá má symbolizovať bývalé mestské opevnenie. Nachádza sa tu činohra Slovenského národného divadla, Divadlo Pavla Országha Hviezdoslava (DPOH). |
|||
|meno=Štefan |
|||
|priezvisko=Holčík |
|||
|titul= Pri Laurinskej bráne vyúsťoval aj potok |
|||
|url=https://www.bratislavskenoviny.sk/historia/18650-pri-laurinskej-brane-vyustoval-aj-potok |
|||
|dátum vydania = 2009-03-26 |
|||
|vydavateľ=[[Bratislavské noviny (21. storočie)|Bratislavské noviny]] |
|||
|jazyk=sk-SK |
|||
|dátum prístupu=2021-07-02 |
|||
}}</ref> Brána pozostávala z vnútornej, prostrednej a vonkajšej [[Veža (stavba)|veže]]. Nad prostrednou vežou bola [[ochodza]] so [[Šindeľ|šindľovou]] strechou ozdobenou zlatou guľou a zástavami z erbom. Vo vnútornej veži bol sklad [[Pušný prach|pušného prachu]] a sklad kamenných gulí. |
|||
V [[15. storočie|15. storočí]] pri ďaľšom [[Mestské opevnenia (Bratislava)|opevňovaní mesta]] z obáv pred útokmi [[Husitstvo|Husitov]] bránu rozšírili o [[barbakán]], opevnený vjazd s ostrou zákrutou, ktorá zabraňovalia priamemu útoku zvonku na bránu. Posledným svedectvom barbakánu je dnes už len zákruta na [[Laurinská ulica|Laurinskej ulici]] v úseku medzi bývalou Laurinskou bránou a vyústením ulice na [[Námestie Slovenského národného povstania (Bratislava)|Námestie Slovenského národného povstania]]. |
|||
{{Slovenský výhonok}} |
|||
== Pomenovanie == |
|||
Pomenovanie brány sa zaužívalo podľa [[Farský kostol|farského kostola]] [[Vavrinec Rímsky|svätého Vavrinca]] ({{V jazyku|lat|''Laurentius''}}, {{V jazyku|deu|''Lorenz''}}, staršie slov. ''Laurinc'') na predmestí pred bránou, ktorý sa prvýkrát spomína v listinách z roku [[1311]]. Okolo kostola sa rozprestieral rovnomenný cintorín s kaplnkou [[Svätý Jakub|svätého Jakuba]]. Kostol zbúrali v prvej polovici [[16. storočie|16. storočia]] a cintorín odstránili v roku [[1774]] pri búraní mestského opevnenia.<ref name="de.wiki"></ref> |
|||
== Galéria == |
|||
<gallery> |
|||
Súbor:Merian - View of Pozsony.jpg|náhľad|Laurinská brána označená „''7. Porta S. Laurentÿ ''“ na [[Veduta|vedute]] Bratislavy z roku [[1638]] ([[Matthäus Merian starší|M. Merian]]) |
|||
⚫ | |||
</gallery> |
|||
== Referencie == |
|||
{{Referencie}} |
|||
== Pozri aj == |
== Pozri aj == |
||
{{Portál|História|Historický|Bratislava|Bratislavský|Umenie|Umelecký}} |
|||
⚫ | |||
*[[Rybárska brána]] |
|||
*[[Michalská brána]] |
|||
*[[Vydrická brána]] |
|||
{{Turistické zaujímavosti Bratislavy}} |
|||
[[Kategória:Dejiny Bratislavy]] |
|||
[[ru:Лаврентские ворота]] |
|||
[[Kategória:Zaniknuté stavby v Bratislave]] |
|||
[[Kategória:Brány]] |
Verzia z 19:58, 6. december 2023
Súradnice: 48°08′39″S 17°06′43″V / 48,144103°S 17,111895°V
![](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/6/64/Das_Lorenzertor_in_Pre%C3%9Fburg.jpg/220px-Das_Lorenzertor_in_Pre%C3%9Fburg.jpg)
Laurinská brána (nem. Lorenzertor, maď. Lőrinc-kapu) bola jednou zo štyroch stredovekých brán mestského opevnenia vnútorného mesta Bratislavy. Nachádzala sa na konci Dlhej (dnes Laurinskej) ulice v mieste pred dnešným Mestským divadlom Pavla Országha Hviezdoslava. Laurinskú bránu zbúrali v roku 1778 pri odstraňovaní bratislavského mestského opevnenia. Bránu v súčasnosti pripomína symbolická mreža ukotvená na lanách nad Laurinskou ulicou a pamätná tabuľa na chodníku.
Dejiny
![](https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/c/c7/161_of_%27Pozsony_v%C3%A1ros_t%C3%B6rt%C3%A9nete%27_%2811299388683%29.jpg/220px-161_of_%27Pozsony_v%C3%A1ros_t%C3%B6rt%C3%A9nete%27_%2811299388683%29.jpg)
Laurinskú bránu postavili v druhej polovici 13. storočia, pravdepodobne spolu s najstarším mestským opevnením. Zo severnej strany ju chránila Mäsiarska bašta a z južnej strany okrúhla Pekárska bašta na juhovýchodnom rohu hradieb. V listinách sa prvýkrát spomína v roku 1412.[1]
Pôvodne to bola hranolová stavba s pomerne dlhým podbráním, chránená vodnou priekopou s padacím mostom.[2] Brána pozostávala z vnútornej, prostrednej a vonkajšej veže. Nad prostrednou vežou bola ochodza so šindľovou strechou ozdobenou zlatou guľou a zástavami z erbom. Vo vnútornej veži bol sklad pušného prachu a sklad kamenných gulí.
V 15. storočí pri ďaľšom opevňovaní mesta z obáv pred útokmi Husitov bránu rozšírili o barbakán, opevnený vjazd s ostrou zákrutou, ktorá zabraňovalia priamemu útoku zvonku na bránu. Posledným svedectvom barbakánu je dnes už len zákruta na Laurinskej ulici v úseku medzi bývalou Laurinskou bránou a vyústením ulice na Námestie Slovenského národného povstania.
Pomenovanie
Pomenovanie brány sa zaužívalo podľa farského kostola svätého Vavrinca (lat. Laurentius, nem. Lorenz, staršie slov. Laurinc) na predmestí pred bránou, ktorý sa prvýkrát spomína v listinách z roku 1311. Okolo kostola sa rozprestieral rovnomenný cintorín s kaplnkou svätého Jakuba. Kostol zbúrali v prvej polovici 16. storočia a cintorín odstránili v roku 1774 pri búraní mestského opevnenia.[1]
Galéria
-
Laurinská ulica so symbolickou mrežou na mieste bývalej Laurinskej brány (pohľad do vnútorného mesta)
Referencie
- ↑ a b c Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Lorenzertor na nemeckej Wikipédii.
- ↑ HOLČÍK, Štefan. Pri Laurinskej bráne vyúsťoval aj potok [online]. Bratislavské noviny, 2009-03-26, [cit. 2021-07-02]. Dostupné online.