Viedenská kotlina: Rozdiel medzi revíziami
doplnok |
d →Tektonika: doplnok |
||
| Riadok 20: | Riadok 20: | ||
== Geológia == |
== Geológia == |
||
=== Tektonika === |
=== Tektonika === |
||
Viedenská kotlina vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv, [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Je založená na starších sedimentoch [[flyšové pásmo|flyšového pásma]].<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> Panva má zložitú [[tektonický zlom|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná ''Viedenská panva'', vznikla v [[neogén]]e mechanizmom [[pull apart]] (tzv, [[pull-apart panva]])<ref>Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: ''Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview.'' Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24</ref>. Je založená na starších sedimentoch [[flyšové pásmo|flyšového pásma]].<ref name="Kováč, Plašienka, 2003">Kováč, M., Plašianka, D., 2003: ''Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu.'' Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.</ref> Panva má zložitú [[tektonický zlom|zlomovú]] stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na [[ropa|ropu]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |
||
| priezvisko = Petránek |
| priezvisko = Petránek |
||
| meno = Jan |
| meno = Jan |
||
Verzia z 11:53, 25. október 2009
Viedenská kotlina (po nemecky Wiener Becken, po česky Vídeňská pánev) je subprovincia (severozápadná časť) Západopanónskej panvy v Rakúsku, Česku (tam zasahuje najmä ako Juhomoravská panva – Dolnomoravský úval) a Slovensku, kam zasahuje najmä ako Záhorská nížina. Tvorí asi 250 km dlhú, podlhovastú panvu.
Na juhozápade sa začína pri rakúskej obci Gloggnitz, kde ohraničuje Východné Alpy. Z východu je ohraničená Litavskými vrchmi (Leithagebirge) a Hainburgskými vrchmi a Malými Karpatmi. Na severe je jej ohraničením obec Napajedla v Čechách, geologicky ju ohraničuje v tejto oblasti waschbersko-ždánická zóna flyšového pásma Západných Karpát.
Geomorfologické delenie
- Viedenská kotlina v užšom zmysle (zahŕňa aj Juhomoravskú panvu – Dolnomoravský úval v Česku a Borskú nížinu na Slovensku)
- Marchfeld (Rak.)
- Leithagebirge (Rak.)
- Chvojnická pahorkatina (Slov.)
Na území Slovenska a Česka sa delí takto:
- Záhorská nížina (oblasť)
- Juhomoravská panva (oblasť)
Geológia
Tektonika
Viedenská kotlina, v geológii obvykle nazývaná Viedenská panva, vznikla v neogéne mechanizmom pull apart (tzv, pull-apart panva)[1]. Je založená na starších sedimentoch flyšového pásma.[2] Panva má zložitú zlomovú stavbu a jej uloženiny sa tak stali vhodnými pascami na ropu[3]. Približne v strede panvy sa nachádza vyvýšená zóna sigmoidálneho tvaru (tzv. spannbersko-matzenský chrbát).[2]
Stratigrafia
Jej sedimentárna výplň je tvorená horninami stredného a vrchného miocénu a pliocénu. Sedimenty dosahujú hrúbku až 5 000 m. Najstaršími horninami sú zlepence egenburgu, ktoré signalizujú úvodné prehĺbenie panvy. Nad nimi sa nachádza lužické súvrstvie tvorené šlírmi. Horniny karpatu sa vyskytujú v dvoch vývojoch - flyšovom a šlírovom. Koncom karpatu sa panva začala splytčovať. Súvrstvia spodného bádenu sú typické prevahov hruboklasitických sedimentov a ílov. Pre stredný báden bolo charakteristické usadzovanie litotamniových vápencov a pieskovcov. Vo vrchnom bádene prevažovala sadimentácia ílov až sladkovodných sedimentov. Horniny sarmatu predstavujú dve prostredia - hlbokovodné (panvové) tvorené ílmi a okrajové tvorené príbrežnými sedimentami ako sú piesky, oolitické vápence a rífové vápence.[4] V tomto období more Paratethys z územia panvy ustúpilo a vzniklo tu sladkovodné jazero. Usadzovali sa tu panónske monotónne sliene a pieskovce. V tomto období sa usadili i sedimenty, z ktorých neskôr vznikli do 200 m hrubé polohy lignitu. Podobne sa lignit nachádza aj v pontských sedimentoch, kde je sprevádzaný pestrými ílmi a štrkmi. Niektoré časti týchto súvrství obsahujú do 10 m hrubé polohy lignitu. V pliocéne sa usadzovali hlavne riečne sedimenty, tvorené štrkmi. Nachádzajú sa tu mladé uhoľné sloje.[4]
Referencie
- ↑ Plašienka, D., Grecula, P., Putiš, M., Kováč, M. a Hovorka, D., 1997: Evolution and structure of the Western Carpathians: an overview. Mineralia Slovaca - Monograph, Košice, s. 1 – 24
- ↑ a b Kováč, M., Plašianka, D., 2003: Geologická stavba oblasti na Styku Alpsko-karpatsko-panónskej sústavy a priľahlých svahov Českého masívu. Univerzia Komenského, Bratislava, 88 s.
- ↑ PETRÁNEK, Jan. On-line geologická encyklopedie - Vídeňská pánev [online]. geology.cz, [cit. 2008-08-03]. Dostupné online.
- ↑ a b Mišík, M., Chlupáč, I., Cicha, I., 1985: Historická a stratigrafická geológia. SPN, Bratislava, 541 s.