z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Územie Dácie za vlády cára Birebistu v roku 82 pr. Kr.
Dácia (po rumunsky: Dacia, po grécky: Getae) bolo historické územie starovekého Ríma (Rímska ríša), ktoré sa rozprestieralo na väčšine územia súčasného Rumunska medzi riekami Tisa, Dunaj, Dnester a pohorím Karpaty. V roku 106 ho rímsky cisár Traján pripojil k Rímskej ríši a na jeho územie pozval rímskych kolonizátorov a veteránov rímskej légie, aby z neho vytesnili miestne obyvateľstvo. Postupne tu začali vznikať rímske mestá, väčšinou vojenského charakteru (Sarmizegetusa, Drobeta-Turnu Severin, Kluž, Apulum a iné). V neskoršom období sem začali prenikať kmene Gótov, Karpov, Gepidov a Sarmatov. Rimania v Dácii ostali až do roku 271, keď bol cisár Aurelianus z dôvodu vojenského náporu barbarských kmeňov nútený Dáciu opustiť.
