Juhoslávia (1943 – 1992)

Juhoslovanská federatívna ľudová republika / Juhoslovanská socialistická federatívna republika ↓ 1943 – 1992 ↓ vlajka znak
Hymna: Hej, Sloveni
Motto: Bratstvo i jedinstvo (Bratstvo a jednota)
Geografia
Hlavné mesto	Belehrad
Rozloha	255 804 km² (v júli 1989)
Najvyšší bod	Triglav (2 864 m n. m.)
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov	23 724 919 (v júli 1989)
Národnostné zloženie	Srbi (36,3% v roku 1981), Chorváti (19,7%), Bosniaci (Moslimovia) (8,9%), Slovinci (7,8%), Albánci (7,7%), Macedónci (6,0%) a. i.
Jazyky	srbochorvátčina, slovinčina, macedónčina, albánčina a. i.
Náboženstvo	pravoslávie, rímskokatolícke, sunnitský islam, ateizmus
Štátny útvar
Štátne zriadenie	socialistický federatívny štát
Mena	juhoslovanský dinár
Vznik	29. novembra 1943 (proklamáciou oslobodeneckej organizácie AVNOJ)
Zánik	1992 (rozpadom)
Predchádzajúce štáty: Juhoslovanské kráľovstvo Nástupnícke štáty: Juhoslovanská zväzová republika Chorvátsko Slovinsko Macedónsko Bosna a Hercegovina

Juhoslávia bola mnohonárodnostná federatívna ľudová a od roku 1963 socialistická republika v západnej časti Balkánskeho polostrova v rokoch 1943/1945 až 1992. Hlavné mesto a najväčšie mesto Juhoslávie bol Belehrad.

Dlhé tvary názvu štátu

• 1943 - 1945: Demokratická federatívna Juhoslávia
• 1945 - 1963: Juhoslovanská federatívna ľudová republika
• 1963 - 1992: Juhoslovanská socialistická federatívna republika, skr. JSFR (srb. Социјалистичка Федеративна Република Југославија – Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija, chorv. Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija, bosn. Socijalistička federativna republika Jugoslavija, mac. Социјалистичка Федеративна Република Југославија – Socijalistička Federativna Republika Jugoslavija, slovin. Socialistična federativna republika Jugoslavija, skr. SFRJ)

Dejiny

Ešte počas bojov druhej svetovej vojny bola na území bývalého Juhoslovanského kráľovstva, ktoré teraz bolo obsadené alebo kontrolované Nemeckom, Talianskom, Maďarskom a Bulharskom, 4. decembra 1943 vyhlásená "Demokratická federatívna Juhoslávia" (od marca 1945 v dohode s juhoslovanskou kráľovskou vládou v exile).

V októbri 1944 bol oslobodený Belehrad partizánskym a sovietskym vojskom a bol nastolený komunistický režim. Oslobodenie územia Juhoslávie bolo dokončené v máji 1945. V novembri 1945 nasledovalo zrušenie monarchie a vyhlásenie "Juhoslovanskej federatívnej ľudovej republiky", ktorá sa skladala zo 6 ľudových republík (pozri nižšie). V roku 1947 bol k Juhoslávii pričlenený polostrov Istria. V roku 1954 Juhoslávii pripadlo okolie mesta Terst.

V rokoch 1945 až 1948 sa budoval režim ako kópia stalinského systému ZSSR. Po roztržke so ZSSR v rokoch 1948 až 1953 sa v Juhoslávii uskutočnili v rokoch 1950 - 1953 hospodárske a politické reformy a bol mierne uvoľnený politický systém. Počas tohto obdobia (v roku 1952) sa prezidentom stal Josip Broz Tito, partizánsky a komunistický vodca, ktorý prezidentom zostal až do svojej smrti v roku 1980.

Nádeje na ďalšiu demokratizáciu skončili odstránením oligarchu Milovana Djilasa zo všetkých funkcií v roku 1954. Hospodársky sa však 50. a 60. roky odvíjali pomerne úspešne a kleslo národnostné napätie.

V roku 1963 bola s vyhlásením novej ústavy Juhoslávia v dlhom tvare názvu premenovaná na Juhoslovanskú socialistickú federatívnu republiku. Podobne bolo 6 ľudových republík premenovaných na socialistické republiky (pozri nižšie), Vojvodina bola premenovaná na Vojvodinský socialistický autonómny kraj, Kosovo na Kosovsko-metohijský autonómny kraj a v roku 1968 na Kosovský socialistický autonómny kraj.

Aby sa zaviedli rovnaké podmienky medzi jednotlivými republikami štátu v duchu Titovej myšlienky zastúpenia všetkých národov štátu, bolo v roku 1971 zriadené predsedníctvo ako kolektívna hlava štátu. Funkcia predsedu Predsedníctva federácie, ktorá sa po roku 1980 stala formálne najvyšším štátnym postom, sa striedala medzi politikmi z jednotlivých členských republík po jednom roku.

Napriek (alebo práve vďaka) komplikovanému ústavnému systému snažiacemu sa zabezpečiť rovnosť všetkých republík sa od 70. rokov vzťahy medzi jednotlivými národnosťami v Juhoslávii naďalej zhoršovali. V roku 1980 zomrel Tito a aj ekonomická situácia sa v 80. rokoch prudko zhoršila; rástla inflácia, robotníci štrajkovali a začali búrlivé diskusie o tom, ako pokračovať ďalej. Reakcie sa rôznili podľa jednotlivých častí krajiny: V severných republikách sa inicializovali demokratické, ekologické, liberálne a pacifistické hnutia, kým na juhu na význame získali hlavne tendencie nacionalistické.

Nezhody medzi jednotlivými politikmi a napätie v krajine viedlo ku krachu všetkých rokovaní o reforme federatívneho usporiadania. Nasledovalo vyhlásenie nezávislosti Slovinska v roku 1991. Ostatné republiky v tomto období už tiež pripravovali prevzatie všetkej moci do svojich rúk a odtrhnutie sa od Belehradu. Ďalšie na rade bolo Chorvátsko, Macedónsko a Bosna a Hercegovina. Juhoslovanská ľudová armáda, hlavná obranná zložka krajiny, s touto situáciou ostro nesúhlasila. Po odchode nesrbských vojenských síl však úplne spadala do politického vplyvu srbských nacionalisticky ladených politikov, ktorí odmietali nezávislosť hlavne Chorvátska s veľkou menšinou Srbov. Niektoré časti krajiny sa tak okamžite ocitli vo vojnovom stave. Proti celozväzovej národnej armáde sa postavili TO jednotlivých republík. Západné štáty podporili novo vznikajúce krajiny diplomatickým uznaním, eskaláciu násilia však odsúdili veľmi rýchlo. Srbské vedenie vojsk nebolo schopné dobyť pozície v novovzniknutých národných štátoch. Vo zväzku Juhoslávie zostalo len Srbsko a Čierna Hora.

Ekonomika

Juhoslovanské policajné auto zo 70. rokov

Ekonomika SFRJ a životná úroveň v krajine sa veľmi líšila podľa členských republík krajiny. Zatiaľ čo väčšina priemyselnej produkcie pochádzala zo Slovinska, Srbska a Chorvátska, krajiny ako Macedónsko a Bosna a Hercegovina boli skôr poľnohospodárskeho charakteru a stále prijímali investičnú pomoc z bohatších republík.

Hoci krajina bola oficiálne socialistická, z ekonomického hľadiska sa veľmi líšila od krajín východného bloku. Prezident Tito obratne lavíroval medzi Východom a Západom a prijímal štedré úvery. Podniky riadené samosprávnymi orgánmi a teda relatívne trhovo, vďaka členstvu štátu v Hnutí nezúčastnených krajín mohli bez problémov vyvážať do východných i západných štátov.

Celkovej ekonomike JSFR sa výraznejšie začalo dariť až po mohutných dodávkach vozidiel Zastava Koral a Florida do Severnej Ameriky cez firmy Malcoma Briklina, z high-tech továrne Crvena Zastava Kragujevac.

Ďalším úspechom bola továreň VW TAS Sarajevo / Vogošća, odkiaľ sa dodávali vozidlá VW Golf I. a II. generácie vrátane Audi 80. Dnes v tomto závode prebieha montáž vozidiel Škoda Octavia a Fabia z SKD dielov. V roku 2004 tu začala tiež montáž vozidiel VW Golf V. generácie.

Ďalšími nemenej úspešnými montážnymi závodmi boli tiež Opel-Ida Kikinda, Citroën Koper, Tomos Koper a v neposlednom rade Renault Revoz z Nového Mesta.

Administratívne členenie

Do roku 1963 bol štát rozdelený na 6 ľudových republík: Slovinská ľudová republika, Chorvátska ľudová republika, Ľudová republika Bosna a Hercegovina, Srbská ľudová republika (s Vojvodinským autonómnym krajom a špeciálnou oblasťou Kosovo-Metohija), Macedónska ľudová republika a Čiernohorská ľudová republika.

Od roku 1963 bol štát organizovaný ako socialistická federatívna republika. Ľudové republiky boli premenené na socialistické republiky (mali väčšie právomoci), pričom v rámci Srbska existovali ešte (v tejto podobe od roku 1968/1974) "socialistiské autonómne kraje (pokrajiny)" Kosovo a Vojvodina:

Názov	Hlavné mesto	Vlajka	Znak	Poloha
Socialistická republika Bosna a Hercegovina	Sarajevo
Chorvátska socialistická republika	Záhreb
Macedónska socialistická republika	Skopje
Čiernohorská socialistická republika	Titograd*
Srbská socialistická republika Kosovský socialistický autonómny kraj Vojvodinský socialistický autonómny kraj	Belehrad Priština Nový Sad
Slovinská socialistická republika	Ľubľana
* dnes Podgorica

Obyvateľstvo

Národnostné zloženie a vývoj

Prírastky obyvateľstva v rokoch 1961 – 1991

Obyvateľstvo Juhoslávie prechádzalo rozsiahlymi zmenami, a to ako demografickými, tak ideovými. Štát SHS, ktorý bol predchodcom socialistickej Juhoslávie, uznával národy iba tri, a to najpočetnejších Srbov, Chorvátov a Slovincov. Ostatní obyvatelia štátu, Albánci v Kosove a Macedónci na juhu územia krajiny s týmto veľmi často nesúhlasili, čo viedlo k tomu, že sa nedokázali s kráľovstvom identifikovať. Preto hneď po vojne bola budovaná macedónska identita, v 70. rokoch sa potom v sčítaní obyvateľstva prvýkrát objavila národnosť bosnianskych Moslimov, ktorí sa dovtedy počítali buď k Srbom, alebo Chorvátom. Rástol aj počet obyvateľstva. V Juhoslovanskom kráľovstve žilo tesne pred vojnou 14 miliónov obyvateľov, ku koncu socialistického štátu už však žilo vo federácii vyše 23 miliónov ľudí. Jednotlivé národy však mali odlišné prírastky v súlade s tým, v akom štádiu demografickej revolúcie sa práve nachádzali. Pribúdalo tak obyvateľov hlavne na juhu, vo veľkej miere aj Albáncov v Kosove. Naopak počty Srbov, Chorvátov či Slovincov sa zvyšovali len zriedka. To viedlo k politickým diskusiám a ostrým nezhodám až výpadom.

Rozloženie obyvateľstva

Po druhej svetovej vojne bola Juhoslávia hlavne agrárnym štátom. Väčšina obyvateľstva žila na vidieku a len malá časť v mestách, kde by pracovali v priemysle a službách. Počas nasledujúcich rokov, hlavne vďaka druhému päťročnému plánu došlo k sústredeniu obyvateľstva v mestách a rozvoju priemyselných kapacít. Vidiek sa rozvíjal pomalšie a odchádzali z neho ľudia. Mestá sa rozsiahlo rozširovali; budovali sa nové sídliska a priemyselné závody. V 80. rokoch tak už mimo mesta žila len malá časť obyvateľov, výnimkou boli ale menej rozvinuté časti krajiny v Bosne a Hercegovine, Macedónsku, Kosove a Čiernej Hore.

Štatistiky

Juhoslávia mala v roku 1991 23 528 230 obyvateľov:

Z toho v jednotlivých krajinách:

Srbsko	9 800 000
Chorvátsko	4 800 000
Bosna a Hercegovina	4 400 000
Macedónsko	2 000 000
Slovinsko	1 700 000
Čierna Hora	584 000

a jednotlivé národnosti:

Srbi	36 %
Chorváti	20 %
Bosniaci (Moslimovia)	9 %
Albánci	9 %
Slovinci	8 %
Macedónci	6 %
Juhoslovania	3 %
Čiernohorci	2 %

Pozri aj

• Občianska vojna v Juhoslávii
• Dejiny Chorvátska
• Dejiny Bosny a Hercegoviny

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Socialistická federativní republika Jugoslávie na českej Wikipédii.