Vydrická brána

Pôdorys Vydrickej brány. 1. Časť veže Dómu 2. Parkán 3. Vydrická brána s valenou klenbou 4. Bránové bašty Himmelreich a Leonfelder 5. Most cez priekopu 6. Obuvnícka bašta 7. Dlhá ulica 8. Domy na Dlhej ulici 9. Južné Katedrálne námestie 10. Priekopy

Vydrická brána (nem. Weidritzer Tor, maď. Vödric-kapu) bola jednou zo štyroch stredovekých brán mestského opevnenia vnútorného mesta Bratislavy. Nachádzala sa na západnom konci Dlhej (dnes Panskej) ulice pri Dóme svätého Martina. K bráne viedla cesta z Vydrice, z Podhradia, z Devína a od Vodnej veže, ktorá strážila dunajský brod. Vydrickú bránu zbúrali v roku 1777 pri odstraňovaní bratislavského mestského opevnenia. Bránu v súčasnosti pripomína pamätná tabuľa na chodníku.

Dejiny

Bránu postavili v 14. storočí. Najstaršia písomná zmienka o Vydrickej bráne je z roku 1434. Zo severnej strany ju chránila Mäsiarska bašta a z južnej strany Obuvnícka bašta na juhozápadnom rohu hradieb. V roku 1455 opevnenie brány posilnili dvomi baštami Himmelreich a Leonfelder, pomenovanymi po po významných meštianskych rodinách.

Pomenovanie

Názov brány je odvodený od pomenovania dnes zaniknutej osady Vydrica, ktorá sa nachádzala v južnom podhradí za bránou.

Galéria

• 
  Rekonštrukcia Vydrickej brány od Karla Frecha
• 
  Pamätná tabuľa

Pozri aj

• Laurinská brána
• Michalská brána
• Rybárska brána

Zdroje

• Mestské opevnenia (Bratislava)