Bifórium
Bifórium alebo bifora (lat. biforis) je forma združeného okna deleného stredným stĺpom na dve oblúkové polia, typické predovšetkým pre románsku a gotickú architektúru.[1][2][3][4] Obdobnou formou združeného okna je trifórium.
Bifórium sa začalo objavovať na konci antiky a najmä v rannokresťanskej architektúre. V byzantskej architektúre sa skôr bežne vyskytuje trifórium ale aj bifórium ako je napríklad Bazilika Sant'Apollinare Nuovo v Ravenne. V západnej predrománskej architektúre je bifórium oveľa častejšie vo vizigótskych a predrománskych kostoloch v Astúrií a Galícií. Najčastejšie sa vyskytujú v románskom, potom v gotickom slohu. Bifórium zohráva osobitnú úlohu v maurskom štýle a mudejarskom štýle na Pyrenejskom polostrove.[5][6] Bifórium sa primárne používalo na sakrálnych stavbách niekedy aj v dvoch či troch úrovniach nad sebou. Výnimočné prípady použitia sú na svetských stavbách ako je napríklad románsky palác na Spišskom hrade. Okná s rozdeľoval v strede stĺp s pätkou a hlavicou, v neskororománskom období mal už aj polygonálny prierez ovplyvnený prenikajúcou gotikou. Pri tehlovej architektúre a neskôr v gotickom období bol stredový stĺp nahradený jednoduchým murovaným pilierom.[7] Bifórium bolo často používané aj v období renesancie. V barokovej a klasicistickej architektúre bolo bifórium do značnej miery zabudnuté alebo nahradený prvkami, ako je napríklad benátske okno. V 19. storočí sa bifórium vrátilo do módy hlavne v období eklekticizmu, neorománskej a neogotickej architektúre.
Galéria
-
Románske bifórium na hrade Hornberg v Nemecku.
-
Gotické bifórium.
-
Giottova zvonica vo Florenci, Taliansko.
-
Kostol svätého Jakuba staršieho vo Štvrtku na Ostrove.
-
Evanjelický kostol v Ochtinej.
-
Kostol svätého Martina v Martinčeku.
-
Kostol svätého Vavrinca v Hrabušiciach.
-
Kostol Ducha Svätého v Žehre.
-
Katedrála svätého Martina v Spišskej Kapitule.
-
Románsky palác na Spišskom hrade.
-
Románsky okenný stĺpik z bifória. prvá polovica 13. storočia, Spišský hrad.
-
Gotické bifórium na Starej radnici v Bratislave.
-
Bifórium na renesančnej zvonici v Strážkach.
Referencie
- ↑ bifórium In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3.
- ↑ bifórium In: SYROVÝ, Bohuslav. Architektura oborový slovník. 2. vyd. Praha : Státní nakladatelství technické literatury, 1972. S. 43.
- ↑ ŠEDIVÁ, Zdenka, a kol Architektonická a umenovedná terminológia používania pri opise epigrafických nosičov zo Slovenska. Bratislava : Univerzita Komenského v Bratislave, Spolok Slovákov v Poľsku, Towarzystwo Słowaków w Polsce, 2014. ISBN 978-80-223-3776-2. S. 194.
- ↑ HAVIAR, Tomáš; HAVIAROVÁ, Michaela. Spišské renesančné zvonice. Martin : Vydavateľstvo Matici slovenskej, 2011. ISBN 978-80-8115-054-8. S. 100.
- ↑ biforium, bifora, tweelicht [online]. www.joostdevree.nl, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
- ↑ SMITH, Timothy B.. Art as Politics in Late Medieval and Renaissance Siena. [s.l.] : Routledge, 2017. ISBN 9781351575591. S. 53.
- ↑ PODOLINSKÍ, Alexandra a Štefan. Bifórium [online]. apsida.sk, [cit. 2020-08-10]. Dostupné online.
Pozri aj
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bifórium
Externé odkazy
- Bifórium
- Apsida.sk
- 3D model románskeho bifória
- Bifórium (po poľsky)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bifora (architecture) na anglickej Wikipédii.