Uherské Hradiště
| Uherské Hradiště | |||
| mesto | |||
 Kostol svätého Františka Xaverského
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Zlínsky (CZ072) | ||
| Okres (LAU 1) | Uherské Hradiště (CZ0722) | ||
| Obec s rozš. pôs. | Uherské Hradiště | ||
| Poverená obec | Uherské Hradiště | ||
| Historická krajina | Morava | ||
| Rieka | Morava | ||
| Nadmorská výška | 179 m n. m. | ||
| Súradnice | 49°03′57″S 17°27′30″V / 49,065833°S 17,458333°V | ||
| Rozloha | 21,26 km² (2 126 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 25 266 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 188,43 obyv./km² | ||
| Prvá pís. zmienka | 1257 | ||
| Starosta | Květoslav Tichavský | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 686 01 | ||
| Miestne časti | 7 | ||
| Zákl. síd. jednotky | 21 | ||
| Katastrálne územie | 6 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0722 592005 | ||
| Adresa mestského úradu |
Městský úřad Uherské Hradiště Masarykovo nám. 19 686 70 Uherské Hradiště | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Uherské Hradiště | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mesto-uh.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Uherské Hradiště (nem. Ungarisch Hradisch) je mesto na juhovýchode Česka, na Morave, v Zlínskom kraji. Leží pri rieke Morave. Má rozlohu 21,26 km² a približne 26 280 obyvateľov.
Dejiny
Mesto založil roku 1257 český kráľ Přemysl Otakar II. Oddávna je prirodzeným strediskom Slovácka – regiónu známeho svojráznym folklórom, hudbou, vínom, krojmi a ľudovými tradíciami. Historické centrum mesta je pamiatkovou rezerváciou.
Veľkomoravské obdobie
Oblasť stredného toku Moravy bola kolískou Moravského kniežatstva, ktoré vzniklo koncom 8. storočia. Najstaršie stopy osídlenia sa však na území mesta objavujú už v paleolite a významná poloha na vetve Jantárovej cesty priťahovala kupcov i remeselníkov. V ranom stredoveku tak bola koncentrácia obyvateľstva v oblasti natoľko silná, že začali vznikať osady. Lokality na území dnešného Uherského Hradišťa, Starého Města a mestskej časti Sady tvorili aglomeráciu, ktorá bola jedným z centier Veľkej Moravy. Podľa archeologických nálezov v lokalite Rybárny bolo práve tu mocenské, duchovné, obchodné a remeselnícke centrum ríše. Dôležitou archeologickou lokalitou je Svatojiřský ostrov, pás od brodu Bumbalov po svahy Mařatického kopca a ostrov sv. Jiří (z 13. stor.). Na území mesta bolo lokalizovaných niekoľko valov (Bubalovský, Christinov, Zlechovský) a zvyškov opevnení z obdobia Veľkej Moravy až po neskorý stredovek.
Stredovek
Novú etapu pre celú oblasť znamenalo založenie Nového mesta Přemyslom Otakarom II. v roku 1257, kedy bola na ostrove svätého Jiří postavená kaplnka, menšia pevnosť a vybudované opevnenie. Malo ochraňovať východnú hranicu kráľovstva a velehradský kláštor, podľa ktorého bol niekedy nazývaný aj Nový Velehrad. Už na konci 13. storočia sa objavuje názov Hradiště a pomenovanie Velehrad prešlo na novovzniknutú osadu pri velehradskom kláštore. Súčasný názov „Uherské Hradiště“ sa prvýkrát objavil v roku 1587 a vychádzal z polohy mesta pri uhorských hraniciach. Snahy o zmenu názvu na Slovácké Hradiště v 50. rokoch 20. stor. verejnosť neprijala. Najstaršími časťami mesta sú Masarykové (v minulosti do r. 1955 Hlavné námestie) a Mariánske námestie (bývalé Nám. Rudé armády), ktoré prepájala Prostredná ulica, na ktorej bola v roku 1296 postavená radnica, prestavaná koncom 15. a tiež 18. a 19. storočí. Súčasná, nová radnica bola postavená v 90. rokoch 19. storočia na Palackého námestí.
Mestom prechádzala zo severu na juh Jantárová a zo západu na východ tzv. Uhorská cesta. Cesta do Uhorska viedla cez obe námestia a pokračovala cez Vlársky priesmyk na Považie. Spočiatku drevené opevnenie bolo už v polovici 14. storočia nahradené kamenným a koncom 15. storočia aj s pevnosťou prebudované. Mesto bolo vo svojej histórii dobité iba pruskými vojakmi v roku 1742. Zo stavieb sa zachovala napríklad kaplnka svätej Alžbety, Františkánsky kláštor z roku 1490 a renesančný Dom u Slunce z roku 1578. Z 2. polovice 17. storočia pochádzajú Jezuitské budovy vrátane kostola svätého Františka Xaverského na Masarykovom námestí, baroková budova lekárne U zlaté koruny a z roku 1715 pochádza baroková kaplnka svätého Šebestiána.
Novovek
Pôvodná obranná funkcia pevnosti bola zrušená v roku 1782 a o polstoročie neskôr začala expanzia mesta mimo pôvodných hradieb. Impulz rozvoju dala v roku 1842 výstavba železničnej trate z Viedne do Krakova, hoci zástupcovia mesta presadili jej trasu mimo vtedajšie územie Hradišťa. V máji 1848 bol položený základný kameň divadla a do konca storočia bola postavená tiež budova krajského súdu a väznice, nová radnica, budova gymnázia a justičný palác. V roku 1886 bola otvorená aj železničná trať z Brna do Púchova cez Vlársky priesmyk a v tom istom roku sa sem zo Zlína presťahoval Antonín Baťa, ktorý si v časti Rybárny založil obuvnícku živnosť. Rozvíjajúci sa podnik zasiahol požiar mesta v roku 1894, po ktorom sa spoločnosť presunula do nových priestorov v Zlíne.
Dňa 24. novembra 1918 vznikla v meste pod velením štábneho kapitána Ladislava Šimka prvá čisto slovenská vojenská jednotka, Pluk slovenskej slobody, ktorá sa na prelome rokov 1918 a 1919 podieľala na vojenských operáciách, ktorých cieľom bolo pripojiť východné Slovensko k novému štátu Česko-Slovensku.
V roku 1925 založil Ludvík Kirschner v Starom Měste továreň na mydlo, mazivo a laky, v roku 1937 bol v areáli nemocnice vybudovaný infekčný pavilón a do susedných Kunovic bola presunutá výroba lietadiel Avia. Napriek mnohým novým podnikom v meste sa v hospodárskej, politickej i kultúrnej oblasti stále viac presadzoval neďaleký Zlín, ktorý sa postupne stal centrom regiónu. Počas druhej svetovej vojny tu vznikla ilegálna organizácia Obrana národa, ktorá však bola zlikvidovaná gestapom. V rokoch 1938 až 1941 vzniklo niekoľko pokusov o vytvorenie Veľkého Slovenska pripojením Slovácka k Slovensku, ktoré však neboli úspešné. K oslobodeniu mesta došlo 30. apríla 1945 po urputných bojoch, pri ktorých bol zničený most z Hradišťa do Starého Města.
Po druhej svetovej vojne boli (s prestávkou) až do roku 1990 súčasťou Uherského Hradišťa aj Kunovice a Staré Město. Projekty rátali s oživením pozície mesta ako centra regiónu, v ktorom by žilo okolo 70 000 obyvateľov. Rozvíjal sa tu textilný, letecký a konzervárenský priemysel, bol vybudovaný zimný štadión, plavecký bazén, autobusové nástupište, tribúny na štadióne, plánovalo sa vybudovanie nových sídlisk a zavedenie trolejbusovej dopravy. V roku 1997 zasiahla mesto veľká povodeň, ktorá spôsobila veľké škody, no zároveň umožnila vzniknúť novým moderným budovám.
Kultúra
Mesto je známe takisto vďaka každoročnému letnému filmovému festivalu Letní filmová škola (Letná filmová škola).
Partnerské mestá
Referencie
Pozri aj
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Uherské Hradiště
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Uherské Hradiště na českej Wikipédii.
| Mestá a obce okresu Uherské Hradiště (7+71) | ||
|
Babice • Bánov • Bílovice • Bojkovice • Boršice • Boršice u Blatnice • Břestek • Březolupy • Březová • Buchlovice • Bystřice pod Lopeníkem • Částkov • Dolní Němčí • Drslavice • Hluk • Horní Němčí • Hostějov • Hostětín • Hradčovice • Huštěnovice • Jalubí • Jankovice • Kněžpole • Komňa • Korytná • Kostelany nad Moravou • Košíky • Kudlovice • Kunovice • Lopeník • Medlovice • Mistřice • Modrá • Nedachlebice • Nedakonice • Nezdenice • Nivnice • Ořechov • Ostrožská Lhota • Ostrožská Nová Ves • Osvětimany • Pašovice • Pitín • Podolí • Polešovice • Popovice • Prakšice • Rudice • Salaš • Slavkov • Staré Hutě • Staré Město • Starý Hrozenkov • Strání • Stříbrnice • Stupava • Suchá Loz • Sušice • Svárov • Šumice • Topolná • Traplice • Tučapy • Tupesy • Uherské Hradiště • Uherský Brod • Uherský Ostroh • Újezdec • Vápenice • Vážany • Velehrad • Veletiny • Vlčnov • Vyškovec • Záhorovice • Zlámanec • Zlechov • Žítková | ||