Čergov (pohorie)
Čergov | |
Čerchov | |
pohorie geomorfologický celok | |
Pohorie Čergov
| |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Šariš |
Okresy | Stará Ľubovňa, Bardejov, Sabinov |
Nadradená jednotka |
Východné Beskydy |
Susedné jednotky |
Ľubovnianska vrchovina Ondavská vrchovina Beskydské predhorie Spišsko-šarišské medzihorie |
Súradnice | 49°13′S 21°05′V / 49,22°S 21,09°V |
Najvyšší bod | Minčol |
- výška | 1 157,2 m n. m. |
- súradnice | 49°13′50″S 21°0′27″V / 49,23056°S 21,00750°V |
Rozloha | 301 km² (30 100 ha) |
Čergov na mape Slovenska
| |
Wikimedia Commons: Čergov | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Čergov (staršie Čerchov) je pohorie a geomorfologický celok, ktorý sa rozkladá v severnej časti Slovenska.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Na východe susedí s Ondavskou vrchovinou, na juhu s Beskydským predhorím, na západe so Spišsko-šarišským medzihorím a na severe okrem Ľubovnianskej vrchoviny tvorí menšia časť štátnu hranicu s Poľskom.[1]
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Horský celok Čergov je tvorený na flyšovom podklade a je orientovaný od severu na juhovýchod. Najvyššími vrcholmi sú Minčol (1 157,2 m n. m.), Veľká Javorina (1 098,7 m n. m.), Hýrová (1 070,9 m n. m.), Lysá (1 067,9 m n. m.), Dvoriská (1 057,3 m n. m.), Solisko (1 056,6 m n. m.), Malý Minčol (1 054,4 m n. m.) a Čergov (1 049,7 m n. m.).[2]
Svahy Čergova sú zarastené zmiešanými lesmi s prevahou listnatých stromov. Z nich sa najviac vyskytuje buk, javor, hrab, v menšej miere tiež dub a breza. Z ihličnanov tu rastie najviac smrek.
Na východných svahoch Čergova pramení rieka Topľa a jej mnohé prítoky, potoky a riečky zo západnej strany tvoria prítoky rieky Torysa. Miestne podnebie radí Čergov medzi chladné oblasti s priemernými teplotami v zimných mesiacoch -3 až -6 °C, v letnom období 14 až 16 °C, počet dní so snehovou pokrývkou je 120 až 160 a počet letných dní sa pohybuje medzi 10 až 30.
Vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholy pohoria Čergov nad 1 000 m n. m.:[3]
|
|
Sedlá
[upraviť | upraviť zdroj]
|
|
Hrady
[upraviť | upraviť zdroj]Zrúcaniny hradov v pohorí Čergov:
Drevené kostoly
[upraviť | upraviť zdroj]Drevené kostoly v pohorí Čergov:
- Kostol svätého Františka z Assisi (Hervartov, 15. stor., UNESCO)
- Chrám svätého Kozmu a Damiána (Lukov, 1708)
- Chrám svätého evanjelistu Lukáša (Krivé, 1826)
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Čergovské pohorie nepatrí síce medzi chránené krajinné oblasti, ale početné pozoruhodnosti a prírodné zvláštnosti sú sústredené do mnohých prírodných rezervácií. K najkrajším a najhodnotnejším sa radí Čergovský Minčol, Livovská jelšina, Fintické svahy a Hradová hora. Na území týchto prírodných rezervácií, ale aj mimo nich, sa nachádzajú početné chránené prírodne výtvory a náučné chodníky. Nachádzajú sa tu vzácne chránené druhy stromov, pôvodná drobnejšia vegetácia aj niektoré chránené druhy živočíchov.
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]Kliknite na obrázok pre jeho zväčšenie.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
- ↑ a b Turistická mapa 104 Čergov 1 : 50 000. 4. vyd. Harmanec : VKÚ, akciová spoločnosť, 2013. ISBN 978-80-8042-667-5.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Čergov (pohorie)