Ambrózia palinolistá
| Ambrózia palinolistá | |
.jpg) | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Ambrosia artemisiifolia Linnaeus, 1800 | |
| Synonymá | |
Zoznam
| |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia) je rastlina z rodu ambrózia, pôvodom z Južnej a Severnej Ameriky.[1] Na Slovensku je podľa zákona inváznou rastlinou.[2][3]
Je to jednoročná a jednodomá bylina. Rozmnožuje sa podzemkami a semenami.[4] Rastie do výšky od 20 do 100 cm a aj viac. Plodom sú nažky[5]. Pri dotyku môže dráždiť pokožku.[4] V auguste produkuje peľ, ktorý je roznášaný vetrom. Tento peľ spôsobuje u niektorých ľudí alergické reakcie.[6]
Na území Slovenska ide o nebezpečný invázny druh.[7]
Alergia
[upraviť | upraviť zdroj]Ambrózia je letná, aromaticky voňajúca rastlina. Je opeľovaná vetrom. Peľové zrná sú široké len 0,02 milimetra, uvoľňujú sa skoro ráno. Rastlina môže uvoľniť až jednu miliardu peľových zŕn. Je samoopelivá.
Šírenie ambrózie v Európe je spôsobované predovšetkým ľuďmi. Stavebnou činnosťou, či poľnohospodárstvom. Vyskytuje sa vo veľkom počte predovšetkým na mierne suchých ruderálnych miestach, napríklad na staveniskách. Teritóriami ich rozšírenia v Európe sú najmä okolia ciest, skládky a sutiny, či miesta, kde sa dočasne skladuje materiál. Tiež sú to zanedbané záhrady, poľnohospodársky zanedbané polia, okolie ciest a chodníkov. Ročne jedna invazívna rastlina môže vyprodukovať 3000 až 60 000 semien. Hoci dozrievanie semien sa uskutočňuje od októbra, semená nedozrejú okamžite kvôli neskorému obdobiu kvitnutia (prelom augusta a septembra). Schopnosť klíčenia semien pretrváva až 40 rokov. Predchádzajúci silný mráz podporuje klíčenie.
Prvýkrát bola Ambrózia v Európe zaznamenaná okolo roku 1860 v blízkosti Hamburgu neďaleko Escheburgu na zemiakovom poli. Po dlhú dobu bola táto jednoročná rastlina relatívne vzácnou. Až začiatkom 90. rokov bolo v južnom Nemecku pozorované zvýšenie populácie Ambrózie.
V Rakúsku sa vyskytuje v teplých lokalitách, najmä v panónskej oblasti.
Vo Švajčiarsku sa tento druh objavil prvýkrát až po prvej svetovej vojne. Medzitým sa rozšírila v juhovýchodnej Európe (napríklad na Ukrajine, Bulharsku a Maďarsku). V iných krajinách (Taliansko: Valley, Francúzsko: oblasť Dolného Rhône) je už bežný výskyt v niektorých oblastiach.
Hodnoty ekologických ukazovateľov podľa Landoleta 2010: číslo vlhkosti F = 3 (mierne vlhké), číslo svetla L = 4 (jasné), reakčné číslo R = 3 (slabo kyslé až neutrálne), teplotné číslo T = 5 (veľmi teplé), číslo živín N = 4 (bohaté na živiny), číslo kontinentálnosti K = 2 (suboceánsky), tolerancia soli 1 (tolerantná).
Teplé letá podporujú šírenie Ambrózie. Očakáva sa, že tento invázny druh v budúcnosti rozšíri svoj rozsah ďalej do severnej a severovýchodnej Európy.
Spúšťač alergie
[upraviť | upraviť zdroj]Peľ byliny je silnými spúšťačom alergii. Do roku 2000 nespôsobovala veľké problémy, až genetická mutácia spôsobila zmenu bielkoviny v peli, ktorá spôsobuje silnú alergickú reakciu na slizniciach očí (pálenie, slzenie, opuchy) a na slizniciach nosa (uzavretie nosných dierok opuchmi, intenzívny sekrét z nosa) a hrdla – svrbenie v hrdle) Približne 15,7% populácie je náchylných na peľ Ambrózie. Už na 6 čiastočiek peľu na kubický meter vzduchu reagujú citlivé osoby alergicky, od 11 čiastočiek peľu na meter kubický sa hovorí už o silnom zaťažení (pre porovnanie: v prípade peľu tráv sa až koncentrácia viac ako 50 peľu na meter kubický označuje ako silné zaťaženie). Neliečená alergia môže vyvolať alergické reakcie očí a dýchacích ciest a v najhoršom prípade tiež viesť k astme. Neskorý čas kvitnutia od júla do októbra s vrcholom medzi 27.8 až 15.9. znamená veľkú dodatočnú záťaž pre alergikov na peľ v dôsledku predĺženia peľovej sezóny, keď peľ tráv je vo vzduchu už len v malých množstvách. Uvedené obdobie alergických príznakov na Ambróziu sa označuje aj ako čas sliviek. Peľová sezóna pre mnohých ľudí je vďaka Ambrózii predĺžená do septembra, či až do októbra. S prvým trávovým vrcholom v máji a júny a druhým vrcholom v septembri.
Alergické reakcie peľu Ambrózie sa zvyšuje, keď sú spojené s oxidom dusičitým. To zvyšuje pôsobenie alergénu v centrách miest a pri komunikáciách, kde je hustá automobilová doprava.
Očakáva sa, že globálne otepľovanie bude výrazne zvyšovať počet postihnutých ľudí aj závažnosť symptómov. Podľa článku uverejneného v roku 2016 v environmental health perspectives sa počet ľudí postihnutých v Európe, ktorí sú alergickí na peľ Ambrózie, zvýši zo súčasných 33 miliónov na približne 77 miliónov, pričom najsilnejší nárast sa vyskytne v krajinách ako Nemecko, Poľsko a Francúzsko.
Opatrenia proti šíreniu Ambrózie
[upraviť | upraviť zdroj]Na individuálnej úrovni sa občanom odporúča venovať pozornosť rastúcim rastlinám vo svojom okolí. Na inštituciovanej úrovni je potrebné viac si ambróziu sledovať hlavne na miestnych samosprávach na odboroch životného prostredia, poľnohospodárom, cestárom a správcom skládok. Ale aj miestni občania a záhradkári by mali Ambróziu poznať a likvidovať ju, ako nebezpečnú inváznu rastlinu v Európe nepôvodnú. Rastliny Ambrózie by mali byť v ideálnom prípade ešte pred obdobím kvitnutia vykopané spolu s koreňmi a zlikvidované v plastovom vrecku. Kompostovanie alebo zneškodňovanie prostredníctvom organického odpadu sa neodporúča, aby sa tak zabránilo jej ďalšiemu šíreniu odnožami.
Výskyt Ambrózie na verejných pozemkoch by sa mal od jari po koniec leta nahlásiť miestnemu úradu. Rastlina by mala byť tiež na nástenkách na miestnych úradoch verejne zverejnená na listine nebezpečných inváznych druhov a mala by existovať povinnosť občanov oznamovať výskyt Ambrosia artemisiifolia na území obce.Vzhľadom na to, že semená si zachovávajú klíčivosť po mnoho rokov, mali by sa miesta s predchádzajúcimi výskytmi kontrolovať opakovane kontrolovať, aby sa kataster obcí úplne zbavil výskytu tejto rastliny ako veľká pomoc veľkému počtu alergických občanov.
Psy špeciálne vyškolené pre túto rastlinu môžu pomôcť odhaliť jej výskyt ešte keď sú malé a dajú sa ešte z vlhkej jarnej pôdy, alebo po daždi ľahko vytrhnúť.
Kosenie nepomáha, rastliny treba vytrhnúť s koreňmi dostatočne včas a to ešte pred kvitnutím, pretože aj po vytrhnutí môže na vytrhnutej rastline peľ ešte dozrieť a byť uvoľnený do okolia.
Od júna 2011 sa v nariadení EÚ zakazuje dovoz krmív obsahujúcich ambróziu. Cieľom je prerušiť hlavný distribučný kanál semien.
SMARTER je európska interdisciplinárna sieť odborníkov na kontrolu ambrózie, do ktorej sú zapojení zdravotnícki pracovníci, aerobiológovia, ekológovia a poľnohospodári.
Zistilo sa, že ophraella communa je invázny je druh chrobáka, ktorý Ambróziu napáda a spôsobuje jeho deštrukciu. Je to dovezený chrobák zaznamenaný bol v Taliansku, pôvodom zo severnej Ameriky, kde Ambrózia má aj prirodzených nepriateľov, ktorých v Európe ešte nemá, čo podporuje jej rýchle šírenie v Európe.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Taxon: Ambrosia artemisiifolia L. [online]. Agricultural Research Service, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Zoznam inváznych nepôvodných druhov [online]. sizp.sk, [cit. 2024-08-02]. Dostupné online.
- ↑ 150/2019 Z. z., § 2, odsek (1) (stav k 2024-08-02)
- ↑ a b Plant Database [online]. wildflower.org, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
- ↑ BOJNANSKÝ, Vít; FARGAŠOVÁ, Agáta. Atlas of Seeds and Fruits of Central and East-European Flora (The Carpathian Mountains Region). [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 1046 s. ISBN 978-1-4020-5362-7.
- ↑ COGHALN, Andy. North American ragweed to bring autumn allergy misery to Europe [online]. newscientist.com, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Ambrosia artemisiifolia L. – ambrózia palinolistá [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, [cit. 2020-02-13]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ambrózia palinolistá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Ambrózia palinolistá