Štefan Závodník
Štefan Závodník | |
rímskokatolícky kňaz, pedagóg a priekopník včelárstva na Slovensku | |
Štát pôsobenia | Rakúsko-Uhorsko |
---|---|
Biografické údaje | |
Narodenie | 2. september 1813 Horná Poruba, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko) |
Úmrtie | 12. február 1885 (71 rokov) Pružina, Rakúsko-Uhorsko (dnes Slovensko) |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 1836 |
Inkardinácia | s |
Odkazy | |
Štefan Závodník | |
Štefan Závodník (* 2. september 1813, Horná Poruba, Slovensko, vtedy Rakúske cisárstvo – † 12. február 1885, Pružina, Slovensko, vtedy Rakúsko-Uhorsko) bol rímskokatolícky kňaz, pedagóg, významná osobnosť našej národnej minulosti a priekopník včelárstva na Slovensku. Bol aj organizátor prvých hornouhorských spolkov a významný, ale „zabudnutý“ národný buditeľ.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]- otec Karol Závodník (? – 1828) – horár dubnického pánstva Ilešháziovcov.
- matka Terézia, rodená Paninová (? – 1829)
Biografia
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť
[upraviť | upraviť zdroj]Štefan Závodník sa narodil roku 1813 v obci Horná Poruba (dnes v okrese Ilava), ako dvanáste dieťa. Jeho krstným otcom bol gróf Štefan Illésházy, u ktorého bol Karol Závodník podlesným na jeho dubnickom panstve. Od roku 1820 býval s rodičmi v Stankovciach pri Trenčíne, kde ho spočiatku vzdelával jeho otec a neskôr navštevoval v Trenčíne základnú školu i prvé ročníky gymnázia. Po skončení základnej školy a gymnaziálneho štúdia v Trenčíne odišiel v roku 1830 študovať teológiu na seminár do Nitry.
Kňaz
[upraviť | upraviť zdroj]Vo veku 23 rokov ho roku 1836 vysvätili za kňaza. V rokoch 1836 až 1841 pracoval ako kaplán a v roku 1841 sa stal rímskokatolíckym kaplánom vo Veľkej Divine (dnes Divina), kde bol neskôr menovaný za farára. Už v Divine sa venoval výchove a vzdelávaniu detí, mladých ľudí a sám sa zdokonaľoval v cudzích jazykoch. Pracoval aj ako vychovávateľ v rodine Čákyovcov na Budatínskom hrade (dnes súčasť Žiliny), kde mal možnosť vzdelávať sa v tamojšej bohatej knižnici. S čákyovskými potomkami uskutočnil v tom čase viacero ciest po európskych mestách, počas ktorých si značne rozšíril svoje jazykové znalosti. V mentalite Štefana Závodníka badať náklonnosť k bernolákovskému hnutiu typu fándlyovského. Neskôr pôsobil v Pružine, kde sa počas tretieho roku pôsobenia v tejto farnosti pustil do reštaurovania zanedbaného farského kostola. Dal postaviť nový bočný oltár, na ktorý umiestnil ranobarokovú sochu Piety. Počas revolúcie v rokoch 1848 až 1849 pred prenasledovaním odchádza zo Slovenska a zdržiava sa na viacerých miestach, hlavne v susedných štátoch: (Tešín, Olomouc, Praha, Viedeň, Wrocław, Drážďany). V decembri roku 1850 prišiel Závodník do Pružiny. Aj tu sa pustil do boja s alkoholizmom, kde už v roku 1851 založil Spolok striezlivosti. Mal pochopenie pre obyvateľov vzdialeného Mojtína – obce, ktorá tiež v tých časoch patrila do Pružinskej farnosti. Už v roku 1854 dal najavo, že z Mojtína chce vytvoriť samostatnú farnosť. V roku 1855 dal pred kostolom v Pružine postaviť kamenný obeliskový pomník najstaršiemu vojakovi sveta – mojtínskemu rodákovi Ladislavovi Škultéty-Gabrišovi. I napriek spočiatku zamietavým stanoviskám Biskupského úradu v Nitre v roku 1867 Závodník položil a vysvätil základný kameň pod stavbu jednoloďového dvojvežového kostola sv. Cyrila a Metoda v Mojtíne, na sviatok Ružencovej slávnosti 3. októbra 1875 Závodník nový kostol posvätil. Vybudovaním kostola, fary a školy v tejto obci dal základ k osamostatneniu tejto farnosti. K zásluhám Štefana Závodníka treba pripočítať aj to, že jeho pričinením bola v Beluši v roku 1867 zriadená poštová stanica, v roku 1879 v Pružine poštový úrad, dedinská sporiteľňa a záložňa. Na farskom pozemku založil veľkú „jaroslavskú záhradu“ na účastiny, Pružinčanov poučoval o ovocinárstve. Pri príležitosti udeľovania sviatosti birmovania 18. mája 1860 nitriansky biskup Augustín Roškováni v Pružine položil a posvätil základný kameň novej kalvárie Umučenia Pána a zároveň Sedembolestnej Panny Márie. V roku 1860 Závodníka vymenovali za dekana novozriadeného Pružinského dištriktu a školského dozorcu nového dekanátu. Ako šíriteľ úcty Ružencovej Panny Márie 1. októbra 1876 posvätil základný kameň kaplnky sv. Ruženca, ktorá bola slávnostne vysvätená 30. septembra 1877 a nachádza sa v nej aj sarkofág s fotografiou Štefana Závodníka. V roku 1879 dal Závodník upraviť priečelie starobylej kaplnky sv. Žofie, patrónky pružinského chrámu na spôsob lurdskej jaskyne. V roku 1879 dal Závodník priamo v obci postaviť aj kaplnku zasvätenú sv. Jánovi Nepomuckému.
Záver života
[upraviť | upraviť zdroj]Posledné roky svojho života Závodník trpel na reumatizmus. Zomrel dňa 12. februára 1885. Pochovaný je pred kostolom v Pružine na mieste, ktoré si sám za svojho života vybral. Na jeho hrobe je kamenná doska s nápisom: „Tu spočíva v Kristu pastier duchovný Štefan Závodník, dekan a farár v Pružine, zakladateľ kalvárie, pôvodca fary mojtínskej, kaplnky sv. Ruženca, Jána Nepomuckého a P. M. z Lurdu. Zomrel 12. februára 1885. Daj mu Bože ľahké odpočinutie a slávu nebeskú.“
Aktivity
[upraviť | upraviť zdroj]Ako zanietený bojovník proti alkoholizmu v roku 1843 navštívil Sliezsko a Halič, kde sa zaujímal o organizáciu spolkov miernosti. V roku 1844 založil na základe poznatkov získaných v Divine „Spolok striezlivosti“, ktorý bol prvý svojho druhu v celom Uhorsku. Neustále burcoval svojich farníkov, aby prestali s nemiernym pitím alkoholu a poukazoval im na zlepšenie ich hospodárskej a morálnej situácie, keď príjmu sľuby striezlivosti a budú ich plniť. V roku 1847 sa stal predsedom tzv. Centrálneho spolku striezlivosti, združujúceho všetky spolky na Slovensku. Spolok striezlivosti založil aj v Pružine. O tom, že to nebol boj jednoduchý, svedčí zápis pružinského kronikára: „Založil ružencový spolok, jeho členovia sa zaprisahali, že nebudú piť alkohol. Niektorí „figliari“ obišli prísahu tým, že si naliali pálenku na misu, nadrobili chleba a jedli lyžicou, teda nepili.“ Závodník bol kňazom hospodárom a išlo mu aj o hmotné povznesenie dediny a preto už v roku 1851 založil na spolkovom základe v Pružine prvú „Ščepnicu“ na účastinárskej báze. Veľmi presne viedol o nej záznamy, uvádza rozličné druhy ovocných stromov pestovaných v Pružine. Okrem toho sa vo svojej novej farnosti rozhodol rýchlo riešiť aj nepriaznivú vzdelanostnú situáciu. Založil nové školy v Ďurďovom, Briestennom a vo Visolajoch. Medzi školskou mládežou pôsobil ako autor divadelných hier, ktoré i sám nacvičoval.
Počas revolučných rokov 1848 – 1849 bol Závodník v kontakte s poprednými slovenskými národnými činiteľmi, ba ochotne poskytol útulok samotnému Ľudovítovi Štúrovi. Tiež sa zúčastňoval na celonárodných podujatiach. V dňoch 9. a 10. augusta 1847 bol na katolíckej fare v Čachticiach na kultúrnom sneme slovenských národných vodcov, ktorí jednomyseľne prijali strednú slovenčinu za slovenský spisovný jazyk. Dňa 7. júna 1861 sa Závodník zúčastnil na národnom memorandovom zhromaždení v Turčianskom sv. Martine a bol členom delegácie, ktorá dňa 27. júna 1861 odovzdala „Memorandum národa slovenského“ v Pešti. V matičnom a pomatičnom období bol Štefan Závodník jedným z popredných dejateľov a bol aj prvým podpredsedom spolku sv. Vojtecha v Trnave a po smrti Kuzmányho ho zvolili za podpredsedu Matice slovenskej.
Z iniciatívy Štefana Závodníka sa dňa 12. júla 1869 zišli poprední slovenskí včelári západného Slovenska na fare v Pružine a tu založili Spolok slovenských včelárov v Hornom Uhorsku. Na tejto prvej schôdzke zvolili aj dočasný výbor spolku, na čele ktorého ako predseda bol Štefan Závodník. Vypracovali aj stanovy nového spolku. Spolu s Jánom Čajdom napísal aj prvú včelársku príručku „Včelár na Slovensku“. Stanovy tohoto, ani ďalších spolkov – Vzájomná pomocnica v Pružine, Vzájomná pomocnica v Považskej Bystrici, Spolok učiteľských dekanátov ilavského, prusčianskeho, púchovského a pružinského uhorská vláda neschválila.
Zaslúžil sa aj o založenie slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, bol spoluzakladateľom Tatrína, spolupracovníkom Štúrových Slovenských národných novín, Orla Tatranského, Hurbanových Slovenských pohľadov, stál pri založení spolku s. Vojtecha v Trnave. Napísal množstvo publikácií, básní, článkov z oblasti školstva i náboženstva. Keď sa v roku 1873 konala vo Viedni svetová výstava, Závodník bol jedným z tých, ktorí sa podieľali na jej inštalovaní, za čo bol ako zástupca Horného Uhorska odmenený čestným diplomom a medailou svetovej výstavy.
Závodník urobil tiež rukopisnú poznámku o osude Divinského meteroritu, ktorý do Diviny dopadol 24. júla 1837: "Meteor tento si vzala vdova grófka Ľudmila Čáky, rodená Lažanská, do svojho hradu v Budatíne, čo vzácnu pamiatku a v roku 1838 ho darovala Národnému múzeu v Budapešti, kde sa dosiaľ nachádza."
Odkaz
[upraviť | upraviť zdroj]O význame osobnosti Závodníka svedčí aj pamätná tabuľa, umiestnená na budove pružinskej fary: „Kloniac sa pred jeho slávnym duchom, vďačne spomíname dobrodenia Štefana Závodníka. Čerpajme z jeho šľachetného a príkladného života posilu a pokoj v terajšej borbe, utužujme sa v trpezlivosti a chuti k tým prácam a snahám, ktorými sme povolaní pomáhať svojmu rodu. Jeho pamiatke venuje Spolok sv. Vojtecha 23. VIII. 1931.“ Pamätná tabuľa sa nachádza aj na fare v Divine, kde dlhšiu dobu Závodník pôsobil.
Pri príležitosti 100. výročia úmrtia Štefana Závodníka v roku 1985 členovia Základnej organizácie Slovenského zväzu záhradkárov v Pružine umiestnili vo svojom sídle pamätnú tabuľu, pri príležitosti stého výročia založenia prvého včelárskeho spolku zas včelári umiestnili pamätnú tabuľu na jeho hrobe.
Pri príležitosti 180. výročia narodenia Štefana Závodníka dňa 1. septembra 1993 Miestne kultúrne stredisko v Pružine zriadilo a otvorilo jeho pamätnú izbu v pružinskej základnej škole. Nachádzajú sa tu kópie rukopisov publicistiky, fotografií, ktoré poskytla Matica slovenská a množstvo korešpondencie, prevažne z najplodnejšieho obdobia jeho života.
Štefan Závodník celých 35 rokov (v rokoch 1850 – 1885) účinkoval ako kňaz v obci Pružina v okrese Považská Bystrica. Od roku 1997 nesie naša základná škola čestný názov Základná škola Štefana Závodníka. Odkaz tohto národovca, ktorý tu pred 120 rokmi pôsobil oslovuje prácou, schopnosťou vidieť veci, ktoré iní nevidia, alebo nechcú vidieť, sociálnym cítením, neúnavnosťou a ochotou ísť do krajnosti ak ide o človeka a jeho blaho.
V roku 2024 vyšla v reedícii knihy o Jurajovi Holčekovi od Mareka Cimbalu, ktorá je zdarma k dispozícii na Google Books.[1]
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]- Závodník, Š.: 1846, Škola ďeďinská alebo spôsob ľahkého uvedenia škôl dedinských. Banská Bystrica.
- Závodník, Š.: 1846, Žalospev na smrť Jeho svjatosťi pápeža Gregora XVI. Banská Bystrica.
- Závodník, Š.: 1847, Hlas pastírskí. Bratislava.
- Závodník, Š. et Čajda, J.: 1871, Včelár na Slovensku. Martin.
- Závodník, Š.: 1872, Báseň, ktorú ku cti včelárom... Nitra.
- Závodník, Š.: 1884, Radostný ples... Martin.
Zdroje informácií o Závodníkovi
[upraviť | upraviť zdroj]- Kebrle, J.: 1896, Památník včelařu československých. Praha: p. 241 – 242.
- Hohoš, Š.: 1931, Štefan Závodník, jeho život a práca za národ. Trnava.
- Mičieta, R.: 1969, Slovenský zväz včelárov. Príroda, Bratislava: p. 387 – 390 + portrét.
- MILLA, Ján. Včelársky náučný slovník. Vyd. 1. Bratislava : Príroda, 1971. 284 s. S. 265–266. + portrét.
- Martiš, J.: 1973, Život a dielo Štefana Závodníka. In: Biografické štúdie, 4: p. 11 – 37.
- Tibenský, J. et Hrochova, M. & Mauerová, M.: 1976, Bibliografia prírod., lekársk. a technick. vied na Slovensku do roku 1850. Matica Slovenská, Martin I:p. 713 – 714.
- Pasiar, Š.: 1977, Dejiny knižníc na Slovensku. Bratislava, p. 153, 172, 224.
- Bagin, A.: 1980, Vybrané kapitoly zo slovenských cirkevných dejín. Bratislava, p. 119 – 121.
- Anonym: 1982, Encyklopédia Slovenska VI. zv. (T-Ž). SAV, Bratislava, p. 525.
- Skala, L.: 1990, [Zavodnik, S.], Malý slovník biografií IV, Sbornik ČSAZ, Praha (Nr. 140): p. 125 – 126.
- Anonym: 1994, Slovenský biografický slovník VI. zv. (T-Ž). Matica Slovenská, Martin, p. 417 – 418 + portrét.
- Koleška, Z.: 1995, Seznam biografii československých entomologů. 15. [Šafr, E.- Žoha, S.]. In: Klapalekiana, Supplementum, 31: p. 564 – 775, [9] Taf. p. 739 + portrét.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ CIMBALA, Marek. ŠTEFAN ZÁVODNÍK: MERITISSIMUS PAROCHUS (KŇAZ, UTOPISTA, PRIEKOPNÍK PEDAGOGIKY, PODPREDSEDA MATICE SLOVENSKEJ, ZAKLADATEĽ SPOLKU VČELÁROV). [s.l.] : Matica slovenská, 2024. 54 s. ISBN 978-80-8128-325-3.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Bizub, František: Štefan Závodník: zakladateľ Spolku včelárov slovenských v Hornom Uhorsku, Slovenský zväz včelárov, Bratislava, 2013, ISBN 9788097082673
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Štefan Závodník
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Záznam o narodení a krste v matrike farnosť Ilava; pokrstený ako Stephanus Carolus Zavodnik