Aldrovandka pľuzgierkatá
| Aldrovandka pľuzgierkatá | |
 Aldovanda vesiculosa | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aldovanda vesiculosa Linné, 1753 | |
 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Aldrovandka pľuzgierkatá alebo staršie aldrovanda mechúrikatá (lat. Aldrovanda vesiculosa) je druh mäsožravej rastliny z čeľade rosičkovité.
Synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]Aldrovanda vesiculosa L., 1753
| Synonymá: | =Aldrovanda verticillata Roxb., 1824 =Aldrovanda vesiculosa L. var. verticillata (Roxb.) Darwin, 1876 =Aldrovanda vesiculosa L. var. duriaei Casp., 1859 =Aldrovanda vesiculosa L. var. australis Darwin, 1876 =Drosera aldrovanda F.Muell., 1877 (nom. illeg.) =Aldrovanda generalis E.H.L.Krause, 1902 =Aldrovanda vesiculosa L. var. aquitanica Dur. ex Diels, 1906 (nom. illeg.) |
Charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]V spôsobe lovu je podobná mucholapke podivnej a patria tak do skupiny mäsožravých rastlín s aktívnymi pascami.
Je to vodná bezkorenná rastlina splývajúca tesne pri hladine. Tomuto splývaniu jej napomáha množstvo dutín s plynným obsahom v stopke listu. Stonka je dlhá 10 až 30 cm a môže byť aj chudo vetvená. Všetky časti rastliny sú zelené a slúžia tak prirodzene k asimilácií.
Kvety sú zelenavo biele, veľké asi 5 mm a podobajú sa kvetom Mucholapky podivnej. Vyrastajú jednotlivo na stopkách dlhých asi 2 cm a otvárajú sa tesne nad vodnou hladinou. Semená sa tvarovo taktiež podobajú semenám mucholapky podivnej.
V trópoch aldrovandka pľuzgierkatá vegetuje celoročne, v miernom pásme prezimuje pomocou turionov, ktoré vznikajú nahromadením lôžok listov. Následne klesnú na dno a na jar zas vyplávajú k hladine.
Prostredie
[upraviť | upraviť zdroj]Aldrovandka vyžaduje počas vegetácie vysoké teploty vody, nad 16 °C, a dobré oslnenie. Podľa merania na biotope, kde aldrovandka práve dosahovala najlepší rozvoj a dokonca sa pripravovala ku kvitnutiu, sa v priebehu 24 hodín teplota vody pohybovala medzi 18 a 30 °C. Aldrovandke sa najlepšie darí v subtropických a tropických oblastiach, kde sa vyskytuje v záplavových zónach veľkých riek a plytkých vodných nádrží (delta Gangy, Čadské jazero atď.). Tu sa hromadí množstvo odumretej organickej hmoty pobrežnej vegetácie, tvorenej hlavne ostricami, veľkými trávami a ďalšími rastlinami. Voda býva mierne kyslá a silne oživená zooplanktónom, ukazuje na stredne vysoký obsah živín. Nebezpečnými konkurentmi sú riasy a príliš husté porasty vodných rastlín rodov Lemna a Riccia na vodnej hladine. Prekvapivo dôležitým ekologickým faktorom, rozhodujúcim o výskyte tejto vzácnej a konkurenčne slabej rastliny, môže byť napríklad i pôsobenie vetra, ktorý rozháňa bujnú vegetáciu taktiež plávajúcu na hladine.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Aldrovandka bola objavená na konci 17. storočia v Indii. V Európe bola nájdená až v polovici 18. storočia v Taliansku. Vtedy bola vedecky popísaná pod menom "Aldrovandia", na počesť talianskeho botanika Aldrovandiho. Dnešný tvar pomenovania dostala od Linného v roku 1753.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Aldrovanda sa vyskytuje hlavne v Starom svete, teda v Európe, ale treba poznamenať, že do Európy bola zavlečená vodnými vtákmi z tropických oblastí. Vyskytuje sa aj v Austrálií, Afrike, Indii, Novom Zélande a lokality boli zaznamenané aj na území Česka a Slovenska. Miloslav Studnička zmieňuje jednu lokalitu na východnom Slovensku, ale vzhľadom na chúlostivosť tejto rastliny možno predpokladať, že už na území Slovenska nerastie.
Opis pasce
[upraviť | upraviť zdroj]Pasce aldrovandky sú prispôsobené na lov zooplanktónu. Za optimálnych podmienok bolo pozorované, že tretina všetkých pascí bola sklapnutá s ulovenou korisťou. Pasca je veľmi podobná pasci suchozemskej mucholapky, no rozdiely sa samozrejme nájdu. Tak ako pri príbuznej mucholapke, aj tu je základom citlivý spúšťací chlp. Mucholapka má celkovo 6, niekedy 8 spúšťacích chlpov, kým aldrovandka ich má 40 podľa staršej knihy doktora Studničky a 60 – 80 podľa Barryho Ricea. Teda rozdielom je počet ale aj tvarovo sa trošku líši. Aldrovandka má tieto chlpy užšie od koreňa, naopak pri mucholapke môžeme jasne pozorovať ohraničenosť koreňa, ktorý je vlastne citlivým senzorom zachytávajúcim podnety od tuhej časti vlastného chlpu. Veľkosť chlpov aldrovandky je 0,5 – 1,5 mm. Sú však dosť nespoľahlivé. Niekedy na spustenie stačí stimulovať jeden chlp a inokedy je potrebné podráždiť viac chlpov, aby sklapnutie nastalo. Sklapnutie trvá cca 0,5 s, tak ako pri mucholapke. V prípade aldrovandky je to však veľmi obdivuhodné, pretože musí zdolávať odpor vody.
Po sklapnutí sú možné dve alternatívy:
- 1. rastlina sklapla naprázdno – vtedy sa podobne ako Mucholapka otvorí do cca 15 hodín
- 2. rastlina ulovila korisť, nastáva trávenie – čo je komplikovaný proces.
Rastlina podobne ako mucholapka vycíti pomocou chemických receptorov prítomnosť koristi a vtedy začne odčerpávať vodu z pasce, čo trvá rádovo 30 minút. Tu nastáva veľmi bolestivá chvíľa pre korisť, lebo po odčerpaní vody sa pasca hermeticky uzavrie, podobne ako mucholapka, horné membránové zóny sa k sebe navzájom prehnú a pasca sa obrovskou silou zovrie čo väčšieho živočícha v pasci v momente rozpučí. Vznikne tak utesnená tráviaca komora, do ktorej sú napustené tráviace enzýmy. Trávenie trvá niekoľko dní až týždeň. Potom sa pasca otvorí, ale už nie je schopná druhýkrát tráviť. Teda pasca je jednorazová.
Zvláštnosťou sú slizové žľazy v tvare X, ktoré slúžia na lákanie koristi a zároveň na odčerpávanie vody z pasce. Nachádzajú sa v hornej časti pasce. Vyššie nad nimi je okraj, ktorý je vyhnutý smerom dovnútra a je jemne dvojito zubatý.
Pestovanie
[upraviť | upraviť zdroj]Keď sa rozhodnete pestovať túto rastlinu, musíte si najprv premyslieť aké máte možnosti na jej pestovanie a podľa toho zvoliť lokalitu, respektívne zemepisné pásmo. Ak ju chcete pestovať v záhradnom rybníčku, tak zvoľte aldrovandky z mierneho pásma. To sú také, ktoré na zimu zaťahujú do turiona a klesnú ku dnu, kde prečkajú zimu. Ak máte možnosť pestovať len v byte alebo na balkóne, tak zvoľte rastliny zo subtropického pásma. Sú to celoročne rastúce rastliny, bez toho aby na zimu zaťahovali.
Základom je urobenie „substrátu“, respektívne výluh (nálev) z ostrice. Na výluh sa konkrétne používa opad z ostrice (Carex gracilis), čiže staré uschnuté hnedé listy z minulej sezóny.
Teplota: v lete 25 – 27 stupňov Celzia, pozor na prehriatie. v zime – subtropické formy 15 – 20 stupňov Celzia; formy z mierneho pásma, respektívne turiony umiestnite do chladničky v troche vody pri teplote 0 – 5 stupňov Celzia.
Nálev meňte podľa jeho stavu poškodenia riasami, tak 2 až 3-krát za sezónu a rastliny zakaždým opláchnite vodou na nejakom hustom site.
Napriek náročnosti tejto rastliny je už dnes skoro bežná v priemerných zbierkach a pri zvýšenej starostlivosti, ktorú naozaj potrebuje, sa vám odmení bujným rastom a kvitnutím, ktoré je naozaj vzácne a indikuje tým váš úspech.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- STUDNIČKA, Miloslav. Masožravé rostliny : Objekt badatelů, dobrodruhů a snílků. Vyd. 1. [s.l.] : Academia, 2006. 331 s. ISBN 8020014047.
- STUDNIČKA, Miloslav. Masožravé rostliny. Vyd. 1. Praha : Academia, nakladatelství Československé akademie věd, 1984. 152 s. Dostupné z WWW: <http://masozravky.com/ostatni/STUDNICKA/studnicka_OK.htm>.