Bitka pri Kamenci Podolskom
Bitka pri Kamenci Podolskom | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť bojov východného frontu cez druhú svetovú vojnu | |||||||
Mapa znázorňujúca sovietsky postup smerom, ktorý viedol k obkľúčeniu častí nemeckej 1. tankovej armády | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Sovietsky zväz | Nacistické Nemecko | ||||||
Velitelia | |||||||
Georgij Žukov (pridelenec Stavky) Nikolaj Vatutin (1. ukrajinský front) Ivan Konev (2. ukrajinský front) |
Erich von Manstein (Skupina armád Juh) Hans-Valentin Hube (1. tanková armáda) | ||||||
Sila | |||||||
asi 500 000 mužov | asi 200 000 mužov | ||||||
Východný front |
---|
Barbarossa – Pokračovacia vojna – Za polárnym kruhom – Leningrad – Rostov – Moskva – Sevastopoľ – Kerč-Feodosia - 2. Charkov – Voronež-Vorošilovgrad – Ržev-Viazma – Stalingrad – Kaukaz – Ržev-Syčovka – Velikije Luki – Ostrogošsk-Rossoš – Voronež-Kastornoje – 3. Charkov – Kursk – Smolensk – Donbas – Dneper – Pravobrežná Ukrajina – Leningrad-Novgorod – Krym – Bagration – Ľvov-Sandomierz – Jassy-Kišinev – Východné Karpaty – Pobaltie – Kurónsko – Laponsko – Rumunsko – Bulharsko – Debrecín – Kosovo – Belehrad – Budapešť – Visla-Odra – Západné Karpaty – Východné Prusko – Horné Sliezsko – Dolné Sliezsko – Viedeň – Berlín – Praha |
Bitka pri Kamenci Podolskom tiež známa ako Hubeho kotol bola ozbrojeným stretnutím na východnom fronte cez druhú svetovú vojnu. Bola súčasťou Dnepersko-karpatskej útočnej operácie.
Koncom februára v roku 1944 prenikla Červená armáda ďalej na západ a jej vrchné velenie pripravovalo útok troch ukrajinských frontov na nemecké zoskupenia v západnej Ukrajine. Hlavný úder mal prebiehať z priestore Dubna – Šepetovka – Ľubar vo všeobecnom smere na Černovice, ktorý mal zničiť Podolsko-kamenecké zoskupenie nemeckých vojsk. 4. marca bol zahájený útok proti severnému krídlu, pri ktorom sa sovietskym vojskám podarilo preraziť frontu a učiniť hlboký vlom. 7. marca 1944 došlo k ťažkým bojom, keď sa nemecká armáda pokúšala z tejto situácie vymanévrovať. Útok sovietskych vojsk však pokračoval a tá prekročila Južný Bug a postupovala k rieke Dnester. 16. marca obsadili jednotky 2. ukrajinského frontu železničnú trať Ľvov - Odesa a vyradili hlavnú nemeckú zásobovaciu tepnu. 26. marca prekročila Červená armáda rumunskú hranicu. 1. ukrajinský front útočil ďalej na západ a 29. marca obsadil mesto Černovice. Došlo k situácii, pri ktorej bola v kotli medzi Bugom a Dnestrom obkľúčená nemecká 1. tanková armáda a na dolnom Dnepri izolovaná nemecká 6. armáda. Sovietsko-nemecký front o dĺžke takmer 900 km bol roztrieštený a nemeckej armáde hrozila katastrofa. V ťažkej situácii maršal Erich von Manstein pripravil plány úniku obkľúčených vojsk. Severnej skupine nemeckých vojsk sa podarilo z obkľúčenia uniknúť pomerne ľahko, ale situácia južnej skupiny v priestore Kamianec-Podiľskyj sa vyvíjala podstatne horšie. Aj tu sa však za ťažkých strát obkľúčené vojská z obkľúčenia prebili a Mansteinovi sa podarilo stabilizovať front. Operácia si na nemeckej strane vyžiadala okolo 35 000 mŕtvych, zajatých a nezvestných vojakov.
Bitka skončila síce sovietskym víťazstvom, ale Červenej armáde sa nepodarilo využiť situáciu, zničiť obkľúčené vojská a zahájiť mohutnejší postup do otvorenej nemeckej obrany. Dňa 14. apríla 1944 oslobodili sovietske jednotky Ternopiľ a Červená armáda prešla do obrany. Maršal Erich von Manstein bol po tejto akcii Hitlerom odvolaný a poslaný do dôchodku.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bitva u Kamence Podolského na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).