Celulóza (organická látka)

Celulóza (zastarano: buničina) je rastlinný polysacharid, ktorý je súčasťou stien rastlinných buniek.

Makromolekula celulózy obsahuje viac, ako 1000 stavebných jednotiek beta-D-glukopyranózy. Na rozdiel od škrobu a glykogénu je tu B-glykozidová väzba. Vzniká reťazec, ktorý má v prírodnom materiáli charakter dlhého nevetveného vlákna. Celulóza je hlavná stavebná látka rastlinných buniek a spolu s lignínom sa podieľa na stavbe sekundárnych bunkový stien. V niektorých látkach sa tvorí čistá celulóza(bavlna), v inom prípade, napr. v dreve, je sprevádzaná inými látkami: lignínom, hemicelulózou a živicami. Celulóza je najrozšírenejším biopolymérom na zemi, ročne jej vzniká až 1,5×10⁹ ton^[1].

Celulóza je nerozpustná látka. Pri reakcii celulózy s hydroxidom sodným a sírouhlíkom vzniká xantogenan celulózy – medziprodukt na výrobu viskózového hodvábu a celofánu. Celulóza sa používa na výrobu papiera, obalových materiálov, hygienických potrieb a podobne. Je hlavnou živinou pre bylinožravcov a najrozšírenejšia organická látka na Zemi.

Príroda[upraviť | upraviť zdroj]

V bunkových stenách rastlín sú jednotlivé celulózové vlákna ďalej spojené vodíkovým mostíkom a ponorené do sacharidovej matrice. To bunkovým stenám dáva pevnosť a tuhosť. Na rozdiel od ďalšieho rastlinného polysacharidu, škrobu, sa polymér nerozvetvuje ani nekrúti, ale zostáva vo forme dlhých rovných reťazcov.

Živočíchy nemajú enzým, ktorý by dokázal rozštiepiť βべーた 1,4 väzby medzi jednotlivými glukózovými jednotkami. Preto je pre väčšinu živočíchov (aj človeka) celulóza nestráviteľná a v potrave tvorí tzv. vlákninu, ktorá prejde cez tráviacu sústavu bezo zmeny a z tela sa vylúči. Jediné tvory schopné spracovať celulózu sú baktérie. Tieto majú schopnosť celulózu štiepiť a metabolizovať. Pri hydrolytickom štiepení celulózy vznikajú produkty štiepenia (cellopentóza, cellotetróza, cellotrióza, cellobióza) až po glukózu. Bylinožravce teda musia vo svojom tráviacom trakte hostiť symbiotické baktérie, ktoré celulózu rastlinných bunkových stien rozštiepia a umožnia tak zužitkovať energiu, ktorú obsahujú. Najznámejší požierači celulózy sú termity a prežúvavce, ktoré dokážu celulózu takto stráviť.

Využitie[upraviť | upraviť zdroj]

Celulóza sa vyrába z dreva odstránením ostatných zložiek (lignín, hemicelulóza a pod.). Používa sa v papierenskom a textilnom priemysle. Celulóza je hlavná zložka papiera a bavlny. Jej derivátom sú umelé vlákna, ako acetát celulózy (viskóza), surovina na výrobu umelého hodvábu a celofánu. Nitráciou celulózy vzniká nitrocelulóza, známa aj ako strelná bavlna.