(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Hana Hegerová – Wikipédia Preskočiť na obsah

Hana Hegerová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Hana Hegerová

Základné informácie
Narodenie 20. október 1931
Bratislava, ČSR
Úmrtie 23. marec 2021 (89 rokov)
Praha, Česko
Pôsobenie speváčka, herečka
Žáner šansón, pop-music

Hana Hegerová, vlastným menom Carmen Mária Štefánia (Beatrix) Farkašová (* 20. október 1931, Bratislava – † 23. marec 2021, Praha) známa aj ako Hana Čelková bola slovenská speváčka – šansonierka a herečka. Hegerová býva nazývaná nekorunovaná kráľovná šansónu.[1][2][3]

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Rodina, vzdelanie, manželstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Jej otec Ján Farkaš bol bankovým úradníkom. Z matkinej strany pochádza zo starej a významnej zemianskej rodiny z obce Čelkova Lehota, ktorá sa nachádza na severozápadnom Slovensku, v okrese Považská Bystrica. Nevlastný brat Ramón je z prvého manželstva jej otca Jána. Druhý nevlastný brat Peter Pažitný je z druhého manželstva jej mamy Margity s JUDr. Rudolfom Pažitným.

V roku 1950 zmaturovala na gymnáziu v Komárne. Bývala v Hurbanove, kde má dnes udelené čestné občianstvo. Chcela pokračovať v štúdiu na vysokej škole, no z kádrových dôvodov jej to nebolo umožnené. Krátko chodila do baletnej prípravky SND v Bratislave. Potom navštevovala súkromné hodiny spevu u profesora R. Rosnera. Krátko pracovala ako účtovníčka v Škodových závodoch v Komárne i ako pedagóg na miestnom odbornom učilišti. V rokoch 1951 – 1953 absolvovala dramatický odbor na Konzervatóriu v Bratislave. Učil ju aj Ladislav Chudík.

V roku 1954 sa vydala za Dalibora Hegera, dramaturga a prekladateľa, ktorý bol o. i. aj riaditeľom bratislavského SND – Nová scéna a synovcom básnika Pavla Országha Hviezdoslava.[4] V roku 1955 sa rodine narodil syn Matúš. Manželstvo vydržalo len tri roky do roku 1957. Syna Matúša (1955 - 2015) nakoniec vychovával otec, lebo Hegerová sa venovala kariére a bývala v podnájme.

Na prelome 70. a 80. rokov strávila pol roka vo väzení. Na jej účet omylom prišla vyššia finančná čiastka, ktorá v skutočnosti patrila Karlovi Gottovi. Hegerová sa podľa vlastných slov domnievala, že ide o honorár z Nemecka a nechala si ho, súd to vyhodnotil ako spreneveru.[5]

Umelecká kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

V rokoch 1953 – 1958 mala angažmán v Divadle Petra Jilemnického v Žiline. V roku 1957 si ju všimol Juraj Berczeller, kapelník orchestra legendárnej bratislavskej Tatra revue. Ponúkol jej post speváčky a tak ju vlastne objavil pre túto scénu. Potom prišiel konkurz do pražského divadla Rokoko, kde pôsobila v rokoch 1958 – 1961. Ako divadelná a filmová herečka využívala šansón tak od domácich ako aj zahraničných autorov, ako boli napríklad Édith Piaf, Jacques Brel a ďalší. Jej dramatická interpretácia piesní zaujala nielen publikum, ale aj odbornú kritiku.

V rokoch 1961 – 1966 pôsobila v pražskom divadle Semafor. V roku 1965 mala s Miroslavom Horníčkom recitál H & H´65. Po skončení angažmánu v divadle sa venovala sólovým koncertom najmä v zahraničí (Belgicko, SRN, Švajčiarsko). V roku 1963 v čitateľskej ankete Zlatý slávik, ktorú každoročne vyhlasoval český hudobný mesačník Melodie, sa umiestnila na druhom mieste, hneď za Evou Pilarovou. V roku 1964 účinkovala v legendárnom českom muzikálovom filme Kdyby tisíc klarinetů, ktorý režíroval Ján Roháč.

V rokoch 1967 – 1969 vystupovala v parížskej Olympii. V nasledujúcich rokoch mala koncerty napríklad v Argentíne, Kanade, Poľsku i Sovietskom zväze. Ako pozoruhodná stálica šansónu je uznávaná hlavne v nemecky hovoriacich krajinách, kde často koncertovala. V čase československej komunistickej normalizácie jej koncertná činnosť bola obmedzovaná. Začiatkom 80. rokov sa dokonca ocitla na šesť mesiacov vo väzení. Na koncertné pódiá sa vrátila v roku 1983.

11. augusta 2011 Hana Hegerová oznámila médiám, že končí so svojou speváckou kariérou. Krátko predtým zrušila všetky svoje plánované koncerty vrátane oslavy svojich 80. narodenín v Divadle Hybernia v Prahe. I keď sa v médiách špekulovalo o tom, že je herečka vážne chorá, ona sama tieto chýry vyvrátila.

Úmrtie

[upraviť | upraviť zdroj]

Hegerová zomrela 23. marca 2021 vo veku 89 rokov v Nemocnici na Homolce, kde bola hospitalizovaná po zlomenine stehennej kosti.[6]

Ocenenia

[upraviť | upraviť zdroj]
  • nekorunovaná kráľovná šansónu[7]
  • 1962 – 2. cena poroty a Cena kritiky za interpretáciu piesne "Zlá nedele" na festivale populárnej hudby v poľskom letovisku Sopot.
  • 2002 – medaila Za zásluhy od prezidenta Českej republiky Václava Havla.
  • 2012 – čestné občianstvo pražskej štvrte Praha 1.[8]
  • 4. apríl 2013 – insígnie komandéra Radu za zásluhy od veľvyslanca Francúzska v Česku Pierre Lévyho. Ocenenie jej významného prínosu k propagácii francúzskeho šansónu a francúzskej kultúry.[7][9]
  • 23. apríl 2013 – jubilejná diamantová platňa za 1 580 000 predaných hudobných nosičov a 47 rokov spolupráce s vydavateľstvom Supraphon.[10]
  • Rad Tomáša Garrigua Masaryka I. triedy jej udelil prezident Českej republiky v októbri 2014.[7]
  • Slovenský prezident Andrej Kiska jej v januári 2016 udelil Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.[7]

Diskografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Štúdiové albumy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Šansony s Hanou Hegerovou – LP vinyl Supraphon, mono DV 10241 (1966), reedícia LP vinyl Supraphon 11 1238-1 301 (1990), reedícia na CD Supraphon, VT 8598-2 3 (2011)
  • Recitál 1 – LP vinyl Panton 11 0252 (1971), reedícia na CD B&M Music 0046-2 (1996)
  • Recitál 2 – LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1973), reedícia LP vinyl Supraphon Gramofonový klub 1 13 1310 (1975), reedícia LP vinyl Supraphon 1 13 1310 (1979), reedícia na CD B&M Music 0030-2 (1995), remastrovaná reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Lásko prokletá (Hana Hegerová zpívá texty Pavla Kopty) – LP vinyl Supraphon 1 13 2235 (1977), reedícia LP vinyl Supraphon 1113 2235 (1985), reedícia na CD Supraphon SU 5722-2 311 (2006)
  • Petr Hapka, Michal Horáček, Hana Hegerová – Potměšilý host – LP vinyl Supraphon 1113 3945 (1987), reedícia na CD Supraphon SU 5724-2 (2006)
  • Mlýnské kolo v srdci mém – (limitovaná CD|DVD edícia) Supraphon SU 6025-2 (2010)

Poznámka: Údaje sú spracované na základe textov na originálnych hudobných nosičoch.

Kompilácie

[upraviť | upraviť zdroj]

Koncertné albumy

[upraviť | upraviť zdroj]

Exportné albumy

[upraviť | upraviť zdroj]

CDboxy

[upraviť | upraviť zdroj]

Filmová hudba

[upraviť | upraviť zdroj]

Poznámka: Detailná diskografia Hany Hegerovej na

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Celovečerné hrané filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Dokumentárne filmy

[upraviť | upraviť zdroj]

Videografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ VESELÁ, Zuzana. Kráľovná československého šansónu má v srdci mlynské koleso [online]. FF company, 2010-12-11, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. Archivované 2012-07-17 z originálu. (Slovak)
  2. ↑ Hana Hegerová má 80 rokov [online]. TASR, 2011-10-20, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. (Slovak)
  3. ↑ Hana Hegerová – malá velká dáma českého šansonu [online]. ČT24, 2011-10-20, [cit. 2014-10-27]. Dostupné online. Archivované 2014-10-28 z originálu. (Czech)
  4. ↑ Spisovateľ Ľubomír Feldek: Nevzdávam sa ani minúty svojho života. SME, 2013-01-03. Dostupné online.
  5. ↑ Hana Hegerová: Piaf z Prahy oslavuje osemdesiatku. SME, 2011-10-14. Dostupné online.
  6. ↑ Zomrela speváčka Hana Hegerová. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2021-03-23. Dostupné online [cit. 2021-03-23].
  7. ↑ a b c d TASR. Kráľovná šansónu Hana Hegerová navždy odišla [online]. dobrenoviny.sk, 2021-03-23, [cit. 2021-03-26]. Dostupné online.
  8. ↑ Hana Hegerová obdržela čestné občanství Prahy 1 [online]. Praha: 28-3-2012, [cit. 2015-03-19]. Dostupné online. Archivované 2015-04-02 z originálu. (po česky)
  9. ↑ Francouzský velvyslanec udělil vyznamenání Haně Hegerové. novinky.cz, 2013-04-04. Dostupné online.
  10. ↑ Hana Hegerová: Mé poslední snímky jako umělkyně. novinky.cz, 2013-04-23. Dostupné online.

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Brázda, Petr: Máte radi Matušku? Bratislava 1967.
  • Dorůžka, Lubomír: Populárna hudba. Priemysel, obchod, umenie. Bratislava 1978.
  • Matzner, Poledňák, Wassenberger a kol.: Hana Hegerová. In: Encyklopedie jazzu a moderní populární hudby. Část jmenná – československá scéna. Praha 1990.
  • Georgiev, Adam: Hana Hegerová... a láska klečí na hrachu. Praha: Petrklíč 1997.
  • Košťálová, Michaela: Hana Hegerová originální a svá. Praha: Petrklíč 2011.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Hana_Hegerová&oldid=7932898“