Hannes Meyer
| Hannes Meyer | |
| švajčiarsky architekt | |
| Narodenie | 18. november 1889 Bazilej, Švajčiarsko |
|---|---|
| Úmrtie | 19. júl 1954 (64 rokov) Crocifisso di Lugano, Švajčiarsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Hannes Meyer |
Hannes Meyer (* 18. november 1889 – † 19. júl 1954) bol švajčiarsky architekt a druhý riaditeľ Bauhausu v Dessau od roku 1928 do 1930.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]- 1889 – Hans Emil Meyer sa narodil 18. novembra vo švajčiarskom Bazileji.
- 1905 – 1909 – v Bazileji sa vyučil za murára, kresliča, stavbyvedúceho a neskôr navštevoval „kurzy pre stavebných horlivcov“ na tunajšej priemyselnej škole.
- 1909 – 1912 – spolupracoval v berlínskej kancelárii Alberta Fröhlicha a neskôr u Emila Schaudta. Súčasne navštevoval večerné kurzy na umeleckopriemyselnej škole, kde absolvoval štylistiku.
- 1912 – 1913 – stáž v Anglicku, štúdium urbanizmu v Bath.
- 1916 – asistent u architekta Georga Metzendorfa v Mníchove.
- od 1919 – pôsobil ako architekt v Bazileji.
- 1927 – 1930 – učiteľ architektúry (do 31. marca 1928) a neskôr nástupca Waltera Gropia v kresle riaditeľa dessauského Bauhausu (do 31. júla 1930). Z politických dôvodov bol 1. augusta 1930 v neprítomností pedagógov i žiakov zo svojej funkcie okamžite odvolaný.
- 1930 – 1936 – profesor architektúry na moskovskej vysokej škole "W.A.S.I."
- 1936 – 1939 – pôsobil ako architekt vo Švajčiarsku.
- 1939 – 1949 – povolaný prezidentom Lazarom Cardonasom do Mexika, kde pôsobil ako riaditeľ novozaloženého Ústavu pre výstavbu miest a plánovania.
- koniec 1949 – návrat do Crocifisso di Savosa, ležiaceho vo švajčiarskom kantóne Lugano, kde sa venoval teoretickým štúdiám a príprave architektonických spisov.
- 1954 – zomrel 19. júla v Crocifisso di Lugano.
Stavby
[upraviť | upraviť zdroj]- Sídlisko Freidorf, Muttenz, Švajčiarsko, 1919 – 1921 – rané dielo, ktoré nie je ani tak zaujímavé z hľadiska výtvarného (pretože je poňaté v celkom tradičných formách) ako sociálneho. Družstevné sídlisko je budované na základe kolektívneho vlastníctva pôdy a domov a taktiež správa, spoločná účasť na údržbe a sociálnom zabezpečení mali socialistický charakter.
- Petersschule, Bazilej, Švajčiarsko, 1927 – spolupráca s Hansom Wittwerom, v návrhu sa oprostil od tradičných foriem. Je to dievčenská škola, ktorá mala mať v prízemí len telocvičňu a krytú plaváreň. Učebne mali byť odsunuté na poschodia, lepšie chránených pred hlukom a nečistotou dopravy. Takisto ihrisko, obvykle umiestnené vo dvore, malo byť nadvihnuté na zavesenú terasu, pričom takto získané plochy mali byť využité k parkovaniu áut. Projekt nebol realizovaný.
- Palác Spoločnosti národov, Ženeva, Švajčiarsko, 1927 – súťažný návrh, opäť v spolupráci s Hansom Wittwerom, takisto nebol realizovaný. Príklad typického poňatia modernej budovy dvadsiatich rokov.
- Spolková škola ADGB, Bernau pri Berlíne, Nemecko, 1928 – 1930 – budova vzišla zo súťaže. Komplex internátneho učilišťa pre dospelých odborárov riešil tak, aby sa zblížili s novými formami bývania a aby účasť na kurze nebola len intelektuálnym ziskom, ale taktiež fyzickým osviežením. Rozvrh budovy je na prvý pohľad daný účelnosťou, nie formálnymi hľadiskami. Stredom asymetrického komplexu je takmer kubická hmota spoločenského domu s jedálňou a aulou. Na jeho južnej strane sú napojené štyri stupňovito radené rodinné domy učiteľov. Na jeho severovýchodnú stranu nadväzuje päť odstupňovaných internátnych krídiel, ukončených kolmo napojenou školou a telocvičňou. Estetický pôsobiaci súbor bol navrhnutý prísne účelovo, bez sebamenších formálnych zámerov. Škola bola financovaná zbierkou odborového zväzu. Každý z jeho 4,5 milióna členov venoval na stavbu pol marky.
- Učiteľské domy ADGB (Allgemeine Deutscher Gewerkschaftbund), Bernau pri Berlíne, Nemecko, 1928 – 1930
- Pavlačové domy, Dessau, Nemecko, 1929 – 1930 – Za vedenia školy Hannesom Meyerom obdŕžala stavebná kancelária Bauhausu od mesta Dessau zákazku na rozšírenie sídliska Törten. Malo ísť o kombináciu nízkopodlažnej zástavby a viacpodlažných bytových domov. Nakoniec vzniklo päť bytových domov, z ktorých každý mal 18 bytov prístupných z pavlače. Každý byt sa skladal z obývacej izby, dvoch izieb, kuchyne, kúpeľne a chodbičky a mal dohromady 47 m². Domy boli vybavené centrálnym vykurovaním a rozvodom teplej vody. Byty boli projektované pre potreby štvorčlennej rodiny, čomu odpovedajú početné vstavané pomôcky a detaily (obzvlášť v kuchyni). K dispozícii bola spoločná práčovňa a ku každému bytu patril box na bicykle. Každý dom mal malú predzáhradku. Pavlačové domy boli vymurované z lícových tehál so stropmi z prefabrikovaných železobetónových panelov. Oproti prefabrikovaným stropom boli pavlače tvorené monolitickými železobetónovými vykonzolovanými doskami. V priebehu rokov dochádzalo z dôvodu nedostatočnej ochrany proti chladu k rôznym úpravám a zasklievaniu pavlačí, ako i ku zdvojovaniu dverí a podobne. Zasklené pavlače boli zobytňované nájomníkmi a stavali sa akýmisi spoločnými balkónmi pre susedské aktivity. Pre farbu lícového muriva je týmto bytovým domom miestnymi hovorené „červené bloky“. Na adrese Peterholzstrasse 40 sa nachádza pamiatkarský zrekonštruovaný pavlačový dom z roku 1929, kde je k videniu i pôvodné zariadený byt vrátane pôvodných farebných náterov.
- Molotovo na Urale, nová časť Krasnojarska, ZSSR, 1930 – 1936 – podieľal sa na výstavbe nových miest.
- Družstevný útulok pre deti, Mümliswil, Švajčiarsko, 1938 – 1939
Ďalšie práce
[upraviť | upraviť zdroj]- Obraz „Konstruktion“, koláž na papieri, 60 x 60 cm, 1924
Teória
[upraviť | upraviť zdroj]Po nástupe na post riaditeľa Meyer zaviedol na Bauhause niekoľko zmien, z ktorých je zaiste najdôležitejšie rozšírenie teoreticko-vedeckého základu výučby a vôbec zvedečtenie metódy výtvarnej práce. Celá rada vynikajúcich odborníkov z oboru psychológie, filozofie, fyziky a pod. bola pozvaná k prednáškam na škole (bol medzi nimi aj český výtvarný teoretik Karel Teige). Veľa stavieb v tejto dobe ešte Meyer nezrealizoval. Oveľa väčší je jeho význam na poli teoretickom. Môžeme hneď pripomenúť, že Hannes Meyer je predstaviteľom úplne extrémneho funkcionalizmu. Neuznáva umeleckú zložku architektúry a slovo umenie alebo architektúra sa u neho vyskytuje len zriedka.
Z manifestu „bauen“ [1], uverejneného v roku 1928:
- „stavanie znamená premyslenú organizáciu životných pochodov.“
- „stavanie už nie je jednotlivou úlohou architektovej ctižiadosti. stavanie je len organizácia: sociálna, technická, ekonomická, psychická organizácia. “
- „všetky veci tohto sveta sú násobkom vzorca: funkciakrát ekonómia“
V tej istej súvislosti píše: „všetok život smeruje ku kyslíku + uhlíku + cukru + škrobu + bielkovinám. všetko stvárnenie je nutné zakotviť v pozemskom živote. stavanie je biologický, nie estetický proces.“ Sprísnil program Bauhausu okolo architektúry a priemyselného dizajnu, čo malo za následok odchod Herberta Bayera, Marcela Breuera a iných.
Meyer bol komunistického zmýšľania. Bol obvinený z politickej činnosti na škole a cez prázdniny bol v roku 1930 z Bauhausu okamžite prepustený [2]. Ihneď na to je však povolaný do Moskvy. Sledovala ho rada jeho verných spolupracovníkov. V Moskve vyvíja teoretickú činnosť. Formuluje, ale nepublikuje Trinásť téz marxistickej architektúry, v ktorých stojí [3]: „architektúra už nie je stavebným umením, stavanie sa stalo vedou, architektúra je vedou o stavaní. stavanie nie je vecou citov, ale vedenia. – architekt je organizátorom vied o stavaní.“
Hannes Meyer mal dobré úmysly, ale pohybuje sa v nebezpečnej blízkosti vulgárneho materializmu, pretože uvažuje takmer iba na hmotné potreby človeka. V každom prípade tlmočí jeho teórie funkcionalistického poňatia v najrýdzejšej, až do krajnosti prevedenej forme.
Filozofia navrhovania
[upraviť | upraviť zdroj]Meyerovi sa pripisuje táto Citácia:
| „ | 1. Sexuálny život, 2. Spacie návyky, 3. Zvierací miláčikovia, 4. Záhradníčenie, 5. Osobná hygiena, 6. Ochrana pred počasím, 7. Hygiena v domácnosti, 8. Údržba automobilu, 9. Varenie, 10. Vykurovanie, 11. Pobyt na slnku, 12. Služby – to sú len motívy pri stavbe domu. Máme skúmať každodennú rutinu každého, kto žije v dome, a to nám dáva funkčný diagram – funkčná schéma a ekonomický program sú určujúce zásady stavebného projektu. | “ |
| – (Meyer, 1928)[4] | ||
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Haas, Felix: Architektúra 20. století. Praha, Státní pedagogické nakladatelství, n. p. 1980. 645 s.
- Syrový, Petr: Dobrodružství architektury. Praha, ABF, a.s., Nakladatelství ARCH 1999. 360 s. ISBN 80-86165-28-0
- ↑ Teige, Sborník M. S. A. 1, str. 80 d. - Schnaidt, Meyer, str. 95 d. - Conrads, Programme, str. 110 d.
- ↑ Hannes Meyer, Moje vyhodenie z Bauhausu (Tvorba 1930/36, str. 574 d.). – Dieter Schmidt, Manifeste, str. 394 d.
- ↑ Hannes Meyer, Moje vyhodenie z Bauhausu (Tvorba 1930/36, str. 574 d.). – Schnaidt, Meyer, str. (30)
- ↑ Theo Van Leeuwen, "Introducing Social Semiotics", Routledge, 2004, s.71