(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Ian Stewart – Wikipédia Preskočiť na obsah

Ian Stewart

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ian Stewart
Stewart v júli 1975 s The Rolling Stones na koncerte v Chicagu, Illinois
Stewart v júli 1975 s The Rolling Stones na koncerte v Chicagu, Illinois
Základné informácie
Popis umelca britský hudobník a koncertný manažér
Rodné meno Ian Andrew Robert Stewart
Umelecké mená Little Mick
Narodenie 18. júl 1938
Pittenweem, Fife, Škótsko, Spojené kráľovstvo
Úmrtie 12. december 1985 (47 rokov)
Londýn, Anglicko, Spojené kráľovstvo
Žáner rock, boogie-woogie
Hrá na nástrojoch klávesové nástroje
Roky pôsob. 1961 – 1985
Súvisiace
články
The Rolling Stones
Rocket 88

Ian Andrew Robert Stewart (* 18. júl 1938, Pittenweem, Fife, Škótsko – † 12. december 1985, Londýn, Anglicko) bol britský hudobník, hráč na klávesové nástroje a spoluzakladateľ kapely The Rolling Stones. V máji 1963 bol z pôvodnej zostavy kapely vylúčený, no v Rolling Stones naďalej viac ako dve dekády až do svojej smrti zostal na pozícii hráča na klávesové nástroje a koncertného manažéra.

Z kapely ho oficiálne vylúčili na žiadosť vtedajšieho manažéra Andrewa Looga Oldhama, ktorý mal pocit, že jeho osobnostný profil nezapadá do konceptu, ktorým sa mal oficiálne imidž kapely prezentovať. V roku 1989 bol Ian Stewart, ako jeden z bývalých členov The Rolling Stones spolu so zvyškom kapely posmrtne uvedený do Ronkenrolovej sieni slávy.

Hudobná kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Stewart sa narodil na rodinnej farme svojej matky, Kirklatch,[1] v rybárskej dedine a civilnej farnosti Pittenweem, vo východnom Neuku v oblasti historického okresu, oblasti Škótska, Fife, a vyrastal na okraji Londýna v Suttone. Bol synom architekta Johna Stewarta a Annie, rodenej Blackovej.[2] Navštevoval školu Tiffin School, Kingston upon Thames,[3] Veľký Londýn. Stewart (často nazývaný Stu) začal hrať na klavíri, keď mal šesť rokov. S amatérskymi skupinami hrával okrem klavíra aj na bendžo.[4]

Postavenie v kapele The Rolling Stones

[upraviť | upraviť zdroj]

Ian Stewart, ktorý bol fanúšikom žánrov ako je rhythm & blues, boogie-woogie, blues a džezu produkovanom veľkými big bandovými orchestrami, pracoval ako úradník v londýnskej chemickej spoločnosti,[5] keď medzi prvými zareagoval na inzerát Briana Jonesa, ktorý bol 2. mája 1962 zverejnený v Jazz News. V inzeráte Jones hľadal hudobníkov na založenie novej rhythm & bluesovej hudobnej skupiny.[6] V júni sa k nim pripojili Mick Jagger a Keith Richards a skupina vtedy ešte s Dickom Taylorom (neskôr hrával s Pretty Things) na basgitare a Mickom Avorym (neskôr z Kinks) na bicích, odohrali ešte ako Rollin' Stones svoj prvý koncert v klube Marquee dňa 12. júla 1962.[7][8] Richards opísal stretnutie so Stewartom takto: „Kedysi popri práci v džezových kluboch hrával na boogie-woogie na klavíri. Keď začal hrať, padla mi sánka. Nikdy predtým som nepočul hrať bieleho klavíristu tak ako jeho.“[9] V decembri 1962 a januári 1963 sa ku kapele pripojili Bill Wyman a Charlie Watts, ktorí nahradili sériu striedajúcich sa basgitaristov a bubeníkov.[10]

Počas tohto obdobia mal Stewart riadnu prácu v britskej chcemickej spoločnosti Imperial Chemical Industries (ICI). Žiadny z ostatných členov kapely nemal v tom čase telefón. Ian Stewart o tom čase hovorill: „[Môj] stôl v ICI bol ústredňou pre organizovanie Rolling Stones. Moje firemné telefónne číslo bolo inzerované v Jazz News a ja som v pracovnej dobe vybavoval rezervácie účinkovania kapely.“ Kúpil si aj dodávku na prepravu skupiny a vybavenie na ich koncerty.[11]

Začiatkom mája 1963 manažér kapely, Andrew Loog Oldham, poznamenal, že Ian Stewart by už nemal byť s kapelou na pódiu, že šesť jej členov je na modernú kapelu priveľa, on že je oproti ostatným starší, statný, hranatý dospelý muž a nezodpovedá predstave o imidži Rolling Stones.[12] Povedal, že Ian Stewart by mohol zostať ako koncertný manažér a hrať na klavíri a spolupracovať pri výrobe nahrávok. Stewart túto degradáciu prijal. Richards k tomu dodal: „Stu bol v podstate dobrákom. Nebral to v negatívnom zmysle a uvedomil si že aj v tomto postavení stále môže byť pre kapelu dôležitým článkom.“[13]

Stewart naložil vybavenie do svojej dodávky, odviezol skupinu na koncerty, menil struny na gitarách a nastavil Wattsove bicie tak, ako by na nich hrával on sám. „Nikdy som mu nenadával,“ povedal o ich vzťahu Watts.[14] V prvých dekádach kapely na väčšine ich albumov hrával aj na klavíri a príležitostne na organe, ako aj pomáhal svojimi názormi. Krátko po Stewartovej smrti Mick Jagger povedal: „Naozaj pomohol tejto kapele rozhýbať sa v skladbách ako je 'Honky Tonk Women' a mnohých ďalších. Stu bol jediný chlap, ktorému sme sa snažili vyhovieť. Chceli sme jeho súhlas, keď sme písali alebo skúšali chceli by sme, aby sa mu naša hudba páčila“.[15]

Ian Stewart (v strede) a Billy Preston (vľavo) na koncerte s Rolling Stones

Stewart prispel klavírom, organom, elektrickým klavírom, alebo aj perkusiami na všetky albumy Rolling Stones vydané v rokoch 1964 až 1986, okrem heir Satanic Majesties Request, Beggars Banquet, a Some Girls. Nebol ale jediným hráčom na klávesové nástroje, ktorý s kapelou intenzívne spolupracoval. Dopĺňali ho aj iní hudobníci, ako boli Jack Nitzsche, Nicky Hopkins, Billy Preston a Ian McLagan. Stewart hral na klavíri počas turné v rokoch 1969, 1972, 1975 – 76, 1978 a 1981 – 82.[10] Uprednostňoval hudbu blues a country rockerov a zostal oddaný boogie-woogie a ranému rhythm & blues. Odmietol hrať v molových tónoch a povedal: „Keď som na pódiu so Stones a príde molový akord, na protest zdvihnem ruky.“[16] V roku 1976 Stewart povedal: „Môžete kričať o peniazoch, ale peniaze, ktoré Rolling Stones zarobili, im nepriniesli veľa dobrého. Naozaj ich priviedli do problémov. Teraz už nemôžu ani žiť vo svojej vlastnej krajine.“ Narážal na to aby minimalizovali daňové povinnosti z ich vysokých príjmov a licenčných poplatkov, museli členovia kapely odísť do daňového exilu.[17]

Stewart zostal bokom aj od zneužívania drog a párty v životnom štýle kapely. „Myslím, že sa na to pozeral ako na hlúposť,“ povedal gitarista Mick Taylor. „Tiež si myslím, že to bolo preto, že videl, čo sa stalo Brianovi. Z výrazu v jeho tvári som vedel, že to počas nakrúcania albumu Exile on Main Street prechádzalo do šialenstva. Myslím, že to znášal veľmi ťažko.“[18] Stewart hral golf a na koncertných turné uprednostňoval hotely s ihriskami. Richards spomína: „Hrali by sme v nejakom meste, kde sú všetky tie kurčatá čo sa chcú s vami vyspať a my ich chceme. Ale Stu by nás zarezervoval v nejakom hoteli asi desať míľ od mesta. Zobudili sme sa ráno, na smrť unudení, hľadáme nejakú párty a Stu nás dal do hotela kde si on hrá golf.“[19]

Iné spolupráce

[upraviť | upraviť zdroj]

Stewart prispel k piesňam kapely Led Zeppelin „Rock and Roll“ z albumu Led Zeppelin IV a „Boogie with Stu“ (ktorá je pomenovaná podľa jeho prezývky) z albumu Physical Graffiti. Obidve skladby sú v tradičnom rokenrolovom štýle, ako aj s jeho boogie-woogie štýlom. Ďalším bol album Howlin' Wolfa z roku 1971 The London Howlin' Wolf Sessions, na ktorom sa podieľali aj Eric Clapton, Ringo Starr, Klaus Voormann, Steve Winwood, Bill Wyman a Charlie Watts. Hral aj na klavíri a organe na albume Bad to the Bone od kapely George Thorogood and the Destroyers (r. 1982). Vystúpil aj v televízii na koncerte s Ronniem Laneom.

Dňa 5. januára 1966 Bill Wyman produkoval v IBC Studios v Londýne skladbu „Stu-Ball“ s Ianom Stewartom na klavíri, Wymanom na basgitare, Keithom Richardsom na gitare a Tonym Meehanom na bicích.

V roku 1981 Ian Stewart a Charlie Watts prispeli k piesni „Bad Penny Blues“, ktorá sa objavila na albume These Kind of Blues od The Blues Bandu[20] a boli spolu s Charliem Wattsom aj zakladajúcimi členmi skupiny Rocket 88.

Osobný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Stewart sa oženil 2. januára 1967 s Cynthiou Dillaneovou[21] Spolu mali syna, Gilesa,[22] ktorý je otcom štyroch Stewartových vnúčat..[23]

Smrť a posmrtné uznanie

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1983 Stewart spolupracoval na albume The Rolling Stones Undercover a v roku 1985 bol prítomný pri nahrávaní albumu Dirty Work (vyšiel v roku 1986). Začiatkom decembra 1985 začal mať Stewart problémy s dýchaním. Dňa 12. decembra išiel preto na klinické vyšetrenie, no dostal rozsiahly infarkt a v čakárni zomrel.[24] Mal v tom čase 47 rokov.

Rolling Stones spolu s kapelou Rocket 88 vo februári 1986 odohrali v londýnskom klube 100 koncert, ktorý sa konal na Stewartovu počesť. Okrem toho, na konci albumu Dirty Work k skladbe „Sleep Tonight“ pridali 30-sekundový úryvok nahrávky (tzv. „hidden track“) Iana Stewarta hrajúceho bluesový štandard „Key to the Highway“. Keď boli Rolling Stones v roku 1989 uvedení do Rokenrolovej sieni slávy, požiadali o to, aby spolu s členmi bolo uvedené aj Stewartove meno.[25]

Keith Richards vo svojej autobiografii z roku 2010, Life, o ňom hovorí: „Ian Stewart. Bol v kapele predo mnou. Stále pre neho robím. Pre mňa sú The Rolling Stones jeho skupinou. Bez jeho vedomostí a organizácie by sme tu neboli.“[26]

Dňa 19. apríla 2011 klavirista Ben Waters vydal poctu Ianovi Stewartovi s názvom Boogie 4 Stu. Jednou z piesní nahratých pre tento album bola skladba „Watching the River Flow“ od Boba Dylana, ktorú nahrali The Rolling Stones s Billom Wymanom na basgitare. Bolo to prvýkrát od roku 1992, čo sa Wyman k svojej bývalej kapele pripojil.[27]

Stewart v roku 2017 dostal ocenenie Scottish Music Awards. Jagger, Richards, Wood a Watts poslali na ceremoniál video správy a cenu prevzala Stewartova vdova a jeho syn Giles.[22][28]

Výber z nahrávok

[upraviť | upraviť zdroj]
  • The Rolling Stones: organ v skladbách „You Can Make It If You Try“ (1964), „2120 South Michigan Avenue“ (1964), „Empty Heart“ (1964), „Time Is On My Side“ (1964) a „ Stupid Girl“ (1966); klavír v skladbách „Stoned“ (1963), „Around and Around“ (1964), „Confessin' the Blues“ (1964), „Down the Road Apiece“ (1965), „That's How Strong My Love Is“ (1965), „Flight 505“ (1966), „My Obsession“ (1967), „Honky Tonk Women“ (1969), „Let It Bleed“ (1969), „Little Queenie“ (live) (1970), „Brown Sugar“ (1971), „Dead Flowers“ (1971), „Sweet Virginia“ (1972), „Silver Train“ (1973), „Star Star“ (1973), „It's Only Rock 'n Roll (But I Like It)“ (1974), „Short and Curlies“ (1974), „Summer Romance“ (1980), „Black Limousine“ (1981) a „Twenty Flight Rock“ (live) (1982); perkusie v skladbe Hot Stuff“ (1976)
  • Led Zeppelin: klavír na skladbách „Rock and Roll“ a „Boogie With Stu“ (obe nahrané v roku 1971)
  • The Yardbirds: klavír v nahrávke „Drinking Muddy Water“ (1967).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Scotland on Sunday, 16 April 2004
  2. The Rolling Stones, Jill C. Wheeler, Abdo Publishing, 2020, p. 17
  3. Old Tiffinians Association [online]. . S. 132–3. Dostupné online.
  4. WYMAN, Bill. Rolling With the Stones. [s.l.] : DK Publishing, 2002. ISBN 0-7894-9998-3. S. 19.
  5. Ian Stewart: 1938-1985 [online]. 30 January 1986. Dostupné online.
  6. Wyman 2002. pp. 34–35
  7. Wyman 2002. pp. 36–37.
  8. KARNBACH, James; Benson, Carol. It's Only Rock 'n' Roll: The Ultimate Guide to the Rolling Stones. [s.l.] : Facts On File Inc, 1997. Dostupné online. ISBN 0-8160-3035-9. S. 57–58.
  9. Ian McPherson. Chronicle 1962 [online]. Timeisonourside.com. Dostupné online.
  10. a b ZENTGRAF, Nico. The Complete Works of the Rolling Stones 1962–2008 [online]. . Dostupné online.
  11. Wyman 2002. p. 45.
  12. OLDHAM, Andrew Loog. Stoned. [s.l.] : St. Martin's Griffin, 2000. ISBN 0-312-27094-1. S. 222.
  13. JAGGER, Mick; Richards, Keith; Watts, Charlie. According to the Rolling Stones. [s.l.] : Chronicle Books, 2003. Dostupné online. ISBN 0-8118-4060-3. S. 62.
  14. NASH, Will. Stu. [s.l.] : Out-Take Limited, 2003. S. 94.
  15. John Walsh. Ian Stewart: the sixth Rolling Stone. The Independent, 9 March 2011. Dostupné online [cit. 2011-04-13].
  16. Wyman 2002. p. 482.
  17. TOBLER, John. NME Rock 'N' Roll Years. 1st. vyd. London : Reed International Books Ltd, 1992. CN 5585. S. 287.
  18. Nash 2003. p. 194.
  19. CONNELLY, Ray. Stu [online]. Out-take.co.uk. Dostupné online. Archivované 2008-02-22 z originálu.
  20. The Official Blues Band Website [online]. The Blues Band. Dostupné online.
  21. LOOG OLDHAM, Andrew. Rolling Stoned. [s.l.] : Gegensatz Press, 2014. ISBN 9781933237848. S. 262.
  22. a b RITCHIE, Gayle. Forgotten Rolling Stone was Fife musician whose image 'didn't fit' [online]. December 10, 2020. Dostupné online.
  23. SLOAN, Billy. We know it's only rock'n'roll but we loved him: The Rolling Stones salute founding member Ian Stewart before awards honour [online]. November 28, 2017. Dostupné online.
  24. The Rolling Stones - Beggars Banquet Online - Ian Stewart [online]. . Dostupné online. Archivované 2013-02-03 z originálu.
  25. The Rolling Stones [online]. Rock and Roll Hall of Fame. Dostupné online.
  26. Richards, Keith 2010 Life (book), p. 92
  27. Boogie 4 Stu album details [online]. 13 March 2011. Dostupné online.
  28. The Newsroom staff. Rolling Stones pay tribute to forgotten Scots bandmate Ian Stewart [online]. December 3, 2017. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ian Stewart

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ian Stewart (musician) na anglickej Wikipédii.