(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Ivan Lexa – Wikipédia Preskočiť na obsah

Ivan Lexa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
 Tento článok je potrebné aktualizovať, pretože môže obsahovať zastarané informácie.
Prosím, pozrite si stránky v kategórii návody a článok vhodne aktualizujte.
Ivan Lexa
slovenský politik
Bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby
V úrade
18. apríl 1995 – 27. október 1998
Predchodca Vladimír Mitro Rudolf Žiak Nástupca
Bývalý štátny tajomník Ministerstva pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky
Bývalý Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky
V úrade
1994 – 1998
Biografické údaje
Narodenie18. august 1961 (63 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materSlovenská technická univerzita

Ing. Ivan Lexa (* 18. august 1961, Bratislava) je bývalý riaditeľ Slovenskej informačnej služby.[1]

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Vladimír Lexa st. bol ministrom za socializmu. Ivan Lexa vyštudoval anorganickú technológiu na Chemicko-technologickej fakulte vtedajšej Slovenskej vysokej školy technickej. Pracoval v Slovnafte.

Bol jedným z najdôležitejších mužov bývalého slovenského premiéra Vladimíra Mečiara. Už v januári 1991 ho Mečiar dosadil na miesto šéfa Úradu vlády SR. Po víťazstve HZDS vo voľbách v roku 1992 sa stal opäť šéfom úradu. O rok neskôr vznikol prvý konflikt medzi ním a prezidentom Michalom Kováčom, ktorý ho odmietal vymenovať za ministra privatizácie so slovami, že: „Voči menovaniu pána Lexu do funkcie ministra som mal a stále mám zásadné výhrady. Pán Lexa nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru.“[2] Napokon Lexu vymenovala vláda za štátneho tajomníka ministerstva privatizácie a keďže minister nebol menovaný, Lexa fakticky riadil ministerstvo.[1] V novembri 1993 ho Kováč rovnako odmietol vymenovať do funkcie riaditeľa SIS.

Riaditeľ SIS

[upraviť | upraviť zdroj]

Po voľbách v októbri 1994 poslanci za HZDS presadili zmenu zákona, aby riaditeľa SIS namiesto prezidenta vymenúvala vláda. Predseda vlády Mečiar následne 18. apríla 1995 menoval Lexu do funkcie riaditeľa SIS.[2]

Tajná služba pod jeho vedením bola podľa jeho kritikov zapletená do niektorých nezákonných činností. Medzi medializované prípady patrí: [3]

  1. Kauza Triptych Klaňanie troch kráľov (14. júla 1995).[4]
  2. Zavlečenie Michala Kováča ml. do Hainburgu (31. augusta 1995).
  3. Smrť Róberta Remiáša, ktorý zahynul 29. apríla 1996 pri nevyjasnenom výbuchu auta v bratislavskej Karlovej Vsi.
  4. Kauza údajnej nelegálnej likvidácie zbraní z arzenálu tajnej služby.
  5. Sabotáž bývalých funkcionárov SIS proti exprezidentovi Michalovi Kováčovi. Podľa vyšetrovania mali obvinení v roku 1995 v rámci SIS navrhnúť riešenie vnútropolitickej situácie v smere posilnenia vtedajšej vládnej koalície pod vedením HZDS. Súčasťou opatrení malo byť aj skrátenie funkčného obdobia prezidenta Kováča.
  6. Kauza mŕtvych duší. Lexa mal podľa obvinenia v dobe od septembra 1995 do októbra 1997 rozhodnúť o prijatí do služobného pomeru 10 fiktívnych príslušníkov SIS. Za obdobie od decembra 1995 do októbra 1998 bolo na platoch a odmenách neexistujúcich príslušníkov SIS vyplatených viac ako tri a pol milióna korún.
  7. Prípad OKO (údajné nezákonné vypočúvanie príslušníkov tajnej služby Lexom).
  8. Prípad fiktívne firmy (z peňažných prostriedkov tajnej služby sa nezákonne zakladali firmy kryjúce činnosť SIS).
  9. Prípad vila príslušníka SIS. (Gejza V. neoprávnene použil na rekonštrukciu vlastného rodinného domu finančné prostriedky SIS, čím jej spôsobil škodu za viac ako milión korún.[5])
  10. Kauza Mercedes a monitorovacie zariadenie (v decembri 1995 likvidácie služobnej dodávky Mercedes Benz 208 D, ktorú podľa Oskara Fegyveresa použila SIS na sledovanie domu Kováča mladšieho vo Svätom Juri).
  11. Kauza míting KDH (nezbavenia mlčanlivosti príslušníkov SIS pri vyšetrovaní uloženia nástražného výbušného systému na mítingu KDH v roku 1997).

Počas riaditeľovania Lexu bola SIS vylúčená z organizácie MEC (Middle European Conference) preto, že bola takmer od prvej chvíle podozrivá, že sa podieľala na únose slovenského občana do cudziny.[6] Správa ďalšieho riaditeľa SIS Vladimíra Mitra z roku 1999 konštatuje nadštandardné vzťahy SIS počas riaditeľovania Lexu s vtedajšou ruskou tajnou službou.[7]

Krátko pred koncom volebného obdobia 1994 – 1998 (3. marca 1998) zastupujúci prezident Vladimír Mečiar udelil amnestiu na časť prípadov (pre neznámych páchateľov zodpovedných aj za kauzu zavlečenia).

Po parlamentných voľbách 1998

[upraviť | upraviť zdroj]

Správa jeho nástupcu na poste riaditeľa SIS Vladimíra Mitra prednesená v parlamente hovorila o nezákonnom sledovaní novinárov, opozičných politikov, zavlečení prezidentovho syna Michala Kováča do Rakúska, nezákonnom odpočúvaní. V priebehu niekoľkých rokov sa špeciálnym vyšetrovacím tímom podarilo odhaliť jedenásť káuz, ktoré sa skončili podaním obžaloby na súde. 15. apríla 1999 NR SR súhlasila so vzatím Lexu do väzby. Sudca akceptoval návrh vyšetrovateľa a prokurátora a vzal Lexu do vyšetrovacej väzby. [8] 8. júna 1999 bol Lexa hospitalizovaný a 19. júla 1999 prepustený z kolúznej väzby. [8]

Útek do Juhoafrickej republiky, medzinárodný zatykač, vydanie a právne spory

[upraviť | upraviť zdroj]

V máji 2000 pravdepodobne opustil územie Slovenska.[8] 10. júla 2000 po ňom bolo vyhlásené medzinárodné pátranie. Po dvoch rokoch 14. júla 2002 bol na základe medzinárodného zatykača zadržaný v Juhoafrickej republike. 18. júla 2002 bol eskortovaný na Slovensko.[1]

V sérii súdnych procesov bol vo všetkých obvineniach súdmi uznaný za nevinného alebo trestné stíhanie bolo zastavené alebo obžaloba stiahnutá. V dvoch prípadoch sa naňho vzťahovala platná amnestia.

V júni roku 2012 rozhodol Krajský súd v Bratislave, že Michal Kováč sa má listom Lexovi ospravedlniť za tvrdenia, že Lexa ako šéf SIS vedel o zavlečení prezidentovho syna do zahraničia a zaplatiť mu 3 319 eur a Ústavný súd potom odmietol Kováčovu sťažnosť proti verdiktu ako „neprípustnú“. [9] Kováč podal mimoriadne dovolanie na Najvyšší súd, ktorý v decembri 2013 nariadil kauzu otvoriť odznova. V júni 2016 Lexa žalobu na Kováča za zásah do osobnostných práv kvôli zdravotnému stavu exprezidenta stiahol. [10]

V marci 2017 za vtedajšiu opozíciu poslanec Ján Budaj predložil návrh na zrušenie Mečiarových amnestií.[11] 5. apríla 2017 Národná rada SR Mečiarove amnestie zrušila, čo znamená aj to, že súdny proces ohľadne Zavlečenie Michala Kováča ml. v ktorom je Lexa obvineným bol obnovený. 

Podnikanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho najznámejšou súčasnou podnikateľskou aktivitou je jazdecký areál Areál zdravia Rozálka v Pezinku, za ktorým stojí firma Iri Agroforest, v ktorej je Lexa v predstavenstve. [12]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ a b c TASR. Životopis exriaditeľa SIS a poslanca Ivana Lexu. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-07-18. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  2. ↑ a b RÓBERT KOTIAN. Ivan Lexa konečne riaditeľom SIS. SME (Bratislava: Petit Press), 1995-04-19. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Prehľad káuz súvisiacich s exriaditeľom SIS Ivanom Lexom. Pravda (Bratislava: Perex). Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1336-197X.
  4. ↑ O čom je kauza triptych. SME (Bratislava: Petit Press), 2002-05-16. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  5. ↑ Lexa je oslobodený aj v dvanástej kauze. www.sme.sk ((tasr)). Dostupné online [cit. 2017-03-22].
  6. ↑ SIS odpočúva 500 telefónov. SME (Bratislava: Petit Press), 2001-05-24. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  7. ↑ Správa V. Mitra o plnení úloh SIS. SME (Bratislava: Petit Press), 1999-02-18. Dostupné online [cit. 2017-03-08]. ISSN 1335-4418.
  8. ↑ a b c SITA. Kauza Ivana Lexu [online]. www.oldweb.rozhlas.sk, 21. 08. 2002, [cit. 2017-04-07]. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
  9. ↑ MÁRIA BENEDIKOVIČOVÁ, MÁRIA MIHALIKOVÁ, Petit Press. Kováč sa má ospravedlniť a platiť Lexovi. domov.sme.sk, 1. nov 2012 o 20:23. Dostupné online [cit. 2017-03-22].
  10. ↑ CUPRIK, Roman. Lexa stiahol žalobu na exprezidenta Kováča, ten chce pokračovať. SME (Petit Press), 27. jún 2016. Dostupné online [cit. 2017-03-22].
  11. ↑ Budaj návrh na zrušenie amnestií nestiahne. aktuality.sk (tasr). Dostupné online [cit. 2017-03-22].
  12. ↑ MATÚŠ BURČÍK, ZUZANA PETKOVÁ, ĽUBOŠ KOSTELANSKÝ. Lexovci zveľaďujú majetky, v ceste stojí Pezinok - Pravda.sk. Pravda.sk (Perex), 2008-11-18. Dostupné online [cit. 2017-03-27].

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ivan_Lexa&oldid=7761465“