Jan Šverma
| Jan Šverma | |
| politik, novinár | |
 | |
| Narodenie | 23. marec 1901 Mnichovo Hradiště, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 10. november 1944 (43 rokov) Chabenec, Nízke Tatry, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jan Šverma |
Jan Šverma (* 23. marec 1901, Mnichovo Hradiště – † 10. november 1944, Chabenec, Nízke Tatry) bol český komunistický politik a novinár známy tiež pod pseudonymami J. Hendrych a A. Duval. Ako zástupca moskovského vedenia KSČ sa zúčastnil SNP. Pri ústupe zahynul počas prechodu cez Chabenec. Ako jediný poslanec predvojnového Národného zhromaždenia položil svoj život v aktívnom boji proti fašizmu.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v rodine advokáta Antonína a Marie Švermových v Mnichovom Hradišti, v okrese Mladá Boleslav. Štúdium práva na Karlovej univerzite v Prahe nedokončil, stal sa redaktorom viacerých komunistických novín (Rudé právo, Večerník Rudého práva, Avantgarda, Komunistická revue). Bol organizátorom robotníckych štrajkov a demonštrácií, ideológ komunistického hnutia, funkcionár KSČ. V rokoch 1926–1928 absolvoval Leninskú školu v Moskve. V roku 1929 sa ako člen Gottwaldovej skupiny stal členom Ústredného výboru KSČ. Pôsobil v Komunistickej internacionále a v rokoch 1935 – 1938 bol poslancom Národného zhromaždenia. Po okupácii Čiech a Moravy odišiel v máji 1939 do Paríža, kde pôsobil od roku 1940 ako redaktor časopisu Světový rozhled, nadviazal tiež kontakt s komunistickými emigrantmi na západe. Po napadnutí Francúzska Nemeckom v roku 1940 pôsobil opäť v Moskve. Od roku 1943 redigoval Československé listy, pracoval na moskovskom vysielaní československého rozhlasu, bol činiteľ Všeslovanského výboru a neskôr vedúci jeho Československej sekcie. Aktívne pôsobil ako agitátor a organizátor protifašistického odboja. V decembri 1943 sa zúčastnil rokovaní o Zmluve o priateľstve medzi ZSSR a ČSR. Tesne pred začiatkom SNP spolu s Rudolfom Slánským, Marekom Čulenom a Alexejom Asmolovom priletel v noci z 27. na 28. augusta 1944 na Slovenské územie. Ako predstaviteľ moskovského vedenia KSČ pracoval na sekretariáte ÚV KSS v Banskej Bystrici, pôsobil tiež v redakcii Pravdy, ktorá vychádzala v Banskej Bystrici. Ako zástupca vedenia KSČ vystúpil na Konferencii závodných výborov a dôverníckych rád 15. októbra 1944 v Podbrezovej. Po ústupe SNP do hôr ustupoval v horúčkach spolu s členmi HŠPH cez svahy Nízkych Tatier. Zahynul počas namáhavého prechodu cez Chabenec. Pochod vo víchrici neprežilo aj ďalších 80 vojakov (on mal 43 rokov). O jeho smrti a jej dôsledkoch sa viedli rôzne špekulácie, pretože Šverma bol najvyššie postaveným komunistickým politikom, ktorý sa aktívne zapojil do SNP.
Jeho manželka Marie Švermová, rodená Švábová (17. augusta 1902 Trnovany (Teplice) - 4. februára 1992) bola tiež komunistická politička, ktorá tiež v rokoch 1926–1928 absolvoval Leninskú školu v Moskve. Po vojne bola poslankyňou Dočasného a Ústavodarného národného zhromaždenia ČSR a Národného zhromaždenia ČSR, členka predsedníctva ÚV KSČ. V 50. rokoch bola odsúdená v rámci politických procesov a 5 rokov väznená. V 70. rokoch podpísala Chartu 77.
Ocenenie
[upraviť | upraviť zdroj]- Vyznamenaný in memoriam 1945 titulom Hrdina SNP a Radom SNP I. tr, 1948 Čs. vojenským radom Bieleho leva za víťazstvo
- Na počesť Jana Švermu niesla v období 1948 - 1990 obec Telgárt meno Švermovo. Tak isto po ňom bola pomenovaná základná škola v Humennom, ulica vo Zvolene, Banskej Bystrici, Snine a ďalších 20 obciach.
- V roku 1949 boli zlúčené obce Motyčín a Hnidousy a na Švermovu počesť dostali nové meno Švermov. Dnes je súčasťou Kladna.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník
- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.