Liptovský Ján
Liptovský Ján | |
obec | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Kraj | Žilinský kraj |
Okres | Liptovský Mikuláš |
Región | Liptov |
Nadmorská výška | 634 m n. m. |
Súradnice | 49°03′00″S 19°41′00″V / 49,050000°S 19,683333°V |
Rozloha | 67,77 km² (6 777 ha) [1] |
Obyvateľstvo | 1 087 (31. 12. 2023) [2] |
Hustota | 16,04 obyv./km² |
Prvá pís. zmienka | 1327 |
Starosta | Roman Vajs[3] (nezávislý) |
PSČ | 032 03 |
ŠÚJ | 510734 |
EČV (do r. 2022) | LM |
Tel. predvoľba | +421-44 |
E-mailová adresa | ic@liptovskyjan.sk |
Telefón | 00421 - 44 - 526 3121 |
Fax | 00421 - 44 - 526 3121 |
Poloha obce na Slovensku
| |
Interaktívna mapa obce
| |
Wikimedia Commons: Liptovský Ján | |
Webová stránka: liptovskyjan.sk | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Liptovský Ján je obec na Slovensku v okrese Liptovský Mikuláš. Najvýznamnejšou pamiatkou je opevnený ranogotický kostol sv. Jána Krstiteľa z konca 13. storočia.
Polohopis
[upraviť | upraviť zdroj]Obec leží v ústí Jánskej doliny do Liptovskej kotliny, pod výbežkom Nízkych Tatier v nadmorskej výške 654 m n. m. Preteká ňou riečka Štiavnica, ktorá sa cca 1 km severovýchodne vlieva do Váhu. Na severe susedí s Beňadikovou a Uhorskou Vsou, na západe so Závažnou Porubou a Demänovskou Dolinou, na východe s Podturňou a Liptovskou Porúbkou, na juhovýchode s Vyšnou Bocou. Južná hranica chotára vedie po hrebeni Nízkych Tatier a je zároveň hranicou medzi okresmi Liptovský Mikuláš a Brezno i Žilinským a Banskobystrickým krajom, pričom hraničí s katastrálnym územím mesta Brezno.
Prírodné podmienky
[upraviť | upraviť zdroj]Vodstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Cez dedinu prechádza riečka Štiavnica.
V obci sa nachádza 13 minerálnych prameňov a mimo ich je 10. Najznámejší obecný prameň Teplica, inak Kaďa. Nachádza sa asi 100 m od Kazimírovského kaštieľa. Jeho zloženie sa nápadne podobá prameňu Rudolf. Zistilo sa, že tieto dva prameňe sú sesterské pramene - prameň Teplica je bočný prameň prameňa Rudolf. Minerálny prameň Teplica obsahuje až 830 miligramov síranov. Mimo obce sa nachádza prameň Medokýš. Nachádza sa približne na polovici cesty na Borovú Sihoť v Podturni - Rovni. Jeho zloženie sa podobá na zloženie prameňa Uhorčianka v Uhorskej Vsi.
Vznik názvu
[upraviť | upraviť zdroj]- 1286: Vesverez
- 1358: Zent Iwan
- 1380: Zentyan, Zentyuan, Sendywan, Zentiwan
- 1386: Sankt Johannes
- 1471: Swaty Jan
- 1479: Zent Janus
- 1515: Swati Janszky
- 1773: Swatý Ján
- 1927: Liptovský Svätý Ján
- 1960: Liptovský Ján
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Rok 1200 je rokom prvej písomnej zmienky o modlitebni na mieste dnešného kostola. Bohumír (aj Bogomír), syn Vavrinca, a jeho synovia (stará liptovská šľachta) dostali územie dnešného L. Jána donačnou listinou od kráľa Bela IV. v roku 1263.[4] Bohumírovi šiesti synovia (Bodov, Mikuláš, Ján, Vavrinec, Dionýz a Bohumír II.) sa stali zakladateľmi zemianskych rodov v niektorých liptovských dedinách: Svätojánskych (Szentiványi), Baánovcov a Smrečániovcov (Szmrecsányi). Neskôr Bohumír ryžoval zlato z potoka Bocianka a založil si súkromný hrad na spustnutom hradisku na vrchu Hrádok (1270).
Podľa dokumentov v roku 1310 vyplienili kostol v L. Jáne a odniesli majetkové listiny Ladislava IV. Kostol teda musel byť postavený už na konci 13. storočia. Prvá zmienka o fare je v roku 1337, kde je spolu s farou v L. Mare a L. Sv. Kríži označená ako jedna z najnovších.
V roku 1554 rodina Svätojánskych založila zemiansku protestantskú školu v jednej zo svojich kúrií (v tej dobe ich bolo päť). Učili na nej poprední kazatelia a učitelia (napr. Ján Mathesius a Jakub Spléni v 20-tych a 30-tych rokoch 17. storočia). Škola zanikla počas povstania Františka II. Rákociho (medzi rokmi 1705 – 1709), obnovená bola v roku 1786 (po vzniku samostatného cirkevného zboru). V obci od konca 15. storočia existovala aj rímskokatolícka triviálna škola, ktorú finančne podporovala katolícka vetva rodiny Svätojánskych. Táto škola zanikla po vzniku protestantskej šľachtickej školy, obnovená bola koncom 17. storočia. V roku 1554 sa v dokumentoch naposledy spomína aj hrad Bogomíra na vrchu Hrádok. V roku 1633 sa narodil Martin Sentiváni, významný profesor a vedec na Trnavskej univerzite.
V roku 1735 bol zrekonštruovaný katolícky kostol a postavený nový hlavný oltár a v roku 1785 bol postavený artikulárny kostol, ktorý vyhorel v roku 1910. V roku 1808 bola zbúraná stará veža mimo kat. kostola, ktorá slúžila ako zvonica.
V roku 1805 začal zbojníčiť Martin Murín z L. Jána. V roku 1824 upadá ťažba drahých kovov v Svätojánskej Boci (dnes časť L. Jána), založenej ešte Bohumírom v roku 1263. V roku 1875 vypukla v Liptove cholera a úplne zaniklo svätojánske baníctvo. V roku 1886 bol založený "fajermanský" spolok (= požiarny zbor) a požiarna zbrojnica. V tej dobe mala obec fungujúcu školu a škôlku. V roku 1902 bolo založené ochotnícke divadlo v Podturni a v L. Jáne. V roku 1930 zomrel posledný slovenský člen rodu Jozef Svätojánsky a jeho majetky predali Československej republike. V roku 1971 bol postavený areál TJ Štart.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]Sakrálne pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícky kostol sv. Jána Krstiteľa, jednoloďová ranogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou z konca 13. storočia. Nachádza sa v opevnenom areáli, na vyvýšenej polohe uprostred obce. V druhej polovici 14. storočia bol kostol rozšírený južným smerom a bola zaklenutá svätyňa krížovou rebrovou klenbou. V 17. storočí bol fortifikovaný, súčasťou obranného múru je aj zvonica. Veža kostola bola pristavaná až v roku 1808. Zo stredovekých detailov sa zachoval okrem hrubej stavby severný neskororománsky portál. V interiéri sa nachádza neskororenesančný hlavný oltár. Bočný oltár Ukrižovania je neskorogotický zo 16. storočia s oltárnym nadstavcom ešte z 15. storočia. Z tohto obdobia pochádza aj kamenná krstiteľnica s tordovanou nohou. Druhý bočný oltár je ranobarokový, jeho súčasťou je gotická socha Madony z druhej polovice 15. storočia.[5] Súčasťou interiéru sú aj pamiatky na miestny rod Sentivániovcov, epitaf a mortuárium. Fasády kostola sú hladké, členené opornými pilermi a oknami s polkruhovým ukončením.
- Evanjelický kostol, jednoloďová tolerančná stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou z roku 1785. V roku 1907 ho postihol požiar, po ktorom bol prestavaný v duchu neogotiky pod vedením staviteľa Juraja Košúta. V interiéri sa nachádza neobarokový oltár s obrazom Krista na kríži z roku 1908.[6] Fasády kostola sú členené oknami so šambránou a lomeným oblúkom. Veža členená lizénovým rámom je ukončená ihlancovou helmicou.
-
Kostol sv. Jána Krstiteľa
-
Interiér presbytéria v katolíckom kostole
-
Interiér presbytéria po rekonštrukcii v roku 2022
-
Evanjelický kostol
Ostatné pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Sentivániovský kaštieľ (Jána Čajaka 132), dvojpodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoyse obdĺžnika zo 17. storočia. V 18. storočí bol barokovo upravený a nadstavaný o poschodie. V interiéri sa dochovali renesančné klenby. Súčasná úprava fasády je empírová z 30. rokov 19. storočia.[7] Fasáde kaštieľa dominuje vystupujúci rizalit členený zdvojenými polostĺpmi. Poschodie je členené pilastrami. Okná majú šambrány a nadokenné rímsy. Na prízemí sú okná dekorované polkruhovými suprafenestrami s vejárovým reliéfom.
- Ňáriovský kaštieľ (Starojánska 66), dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na nepravidelnom pôdoryse z druhej polovice 16. storočia. Upravovaný bol v polovici 17. a 18. storočia.[8] V interiéri sa zachovali renesančné klenby so štukatúrami. Kaštieľ má hladké fasády a kruhové nárožné arkiere na drevených krakorcoch.
- Kaštieľ Za vodou (Za vodou 169), dvojpodlažná trojtraktová v jadre stredoveká stavba na pôdoryse obdĺžnika z konca 15. storočia. Nachádza sa na druhej strane potoka Štiavnica, vďaka čomu dostal pomenovanie. Upravovaný a rozširovaný bol v 17. a 18. storočí.[9] Stavba má hladké fasády, na prvom poschodí je dochované zdvojené renesančné okno s kamenným ostením a nadokennou rímsou.
- Hilbertovský kaštieľ (Starojánska 25), dvojpodlažná dvojtraktová renesančná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia. Upravovaný bol barokovo v 18. storočí a klasicisticky v roku 1830.[10] Kaštieľ má hladké fasády.
- Nemešovsko-Barnovský kaštieľ (číslo 17), jednopodlažná trojtraktová renesančná stavba z obdobia okolo roku 1565. Upravovaný bol v roku 1588, v 17. a 18. storočí.[11] V interiéri sa dochoval renesančný krb s vročením 1588. Fasády kaštieľa sú členené lizénovým rámom.
-
Sentivániovský kaštieľ
-
Ňáriovský kaštieľ
-
Kaštieľ Za vodou
-
Hilbertovský kaštieľ
-
Nemešovsko-Barnovský kaštieľ
- Pálovský kaštieľ (Fraňa Kráľa 69), jednopodlažná trojtraktová renasančná bloková stavba zo 17. storočia. V interiéri sa dochovali pôvodné renesančné dispozície.[12] Kaštieľ má hladké fasády a dve nárožé oktogonálne veže s ihlancovými helmicami.
- Tomášovský kaštieľ (Starojánska 70), jednopodlažná jednotraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L z druhej polovice 16. storočia. Barokovo bol upravovaný okolo roku 1738.[13]
- Marcovský kaštieľ (Starojánska 22), jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse obdĺžnika z prvej polovice 19. storočia.[14] Nachádza sa v areáli parku. Fasáde dominuje trojosový rizalit ukončený trouholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je členená pilastrami, okná majú profilované nadokenné rímsy.
- Šándorovský kaštieľ (Starojánska 60), jednopodlažná pôvodne renesančná stavba na pôdoryse písmena L zo 17. storočia. Klasicisticky bol upravovaný v období okolo roku 1830 a v roku 1916. Fasády kaštieľa sú členené lizénami a nárožnými pilastrami s kvádrovaním.[15] Okná majú profilované šambrány. Bočná dvorná fasáda je riešená ako arkáda s profilovanými archivoltami, dnes čiastočne zamurovaná. Stredné pole arkády je ukončené trouholníkovým štítom s tympanónom.
- Kazimírovský kaštieľ (Starojánska 247), jednopodlažná klasicistická kúria na pôdoryse písmena L zo začiatku 19. storočia.[16] Stavbe dominuje stredný trojosový rizalit členený pilastrami a slepými arkádami.
-
Pálovský kaštieľ
-
Marcovský kaštieľ
-
Šándorovský kaštieľ
-
Kazimírovský kaštieľ
- Jonášovská kúria (Jána Čajaka 130), jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika s manzardovou strechou z druhej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v roku 1967.[17] Stavbe dominuje stredný rizalit dekorovaný horizontálnym pásovaním. Nárožia kúrie sú bosované. Okná sú dekorované nadokennými kazetami.
- Gáborovská kúria (Kalinčiakova 109), jednopodlažná trojtraktová neskorobaroková stavba na pôdoryse obdĺžnika z druhej polovice 18. storočia. Upravovaná bola v prvej polovici 19. storočia.[18] V interiéri je dochovaná chodba zaklenutá segmentovou kenbou. Stavbe dominuje stredný rizalit s nárožným kvádrovaním. Okná majú profilované šambrány. Vstup je riešený ako jednoosový portikus s oblúkovým zakončením z kratšej strany pôdorysu.
- Sentivániovská kúria v komplexe Svätojánskych kúpeľov (Kúpeľná 140), jednopodlažná trojtraktová pôvodne renesančná stavba na pôdoryse obdĺžnika zo 17. storočia. Klasicisticky bola upravená v roku 1834 a po roku 1919 pre potreby kúpeľov, ktoré založil Jozef Sentiváni.[19] Stavbe dominuje trojosový rizalit so vstupným oblúkovým portálom členeným pilastrami a ukončeným trojuholníkovým štítom s tympanónom.
- Liečebný dom (Kúpeľná 141), jednopodlažná dvojtraktová klasicistická stavba z roku 1834. Pôvodne išlo o objekt stajní pri vedľajšej Sentivániovskej kúrii. Po zriadení kúpeľov bol objekt adaptovaný a prepojený s kúriou.[20] Fasáde dominujú dva bočné rizality lemované iónskymi polostĺpmi a ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Fasáda je členená polstĺpmi, okná sú polkruhovo ukončené s profilovanou šambránou.
- Ľubovsko-Pištovský kaštieľ (Starojánska 90), jednopodlažná dvojtraktová pôvodne renesančná kúria na pôdoryse písmena U zo 17. storočia. Klasicistickou úpravou prešla v prvej tretine 19. storočia, kedy bola prefasádovaná. Necitlivou prestavbou prešla v roku 1955.[21] V interiéri sa čiastočne zachovali renesančné klenby. Kúria má hladké fasády so stredným rizalitom a valbové strechy.
-
Jonášovská kúria
-
Gáborovská kúria
-
Sentivániovská kúria
-
Liečebný dom
Turistika
[upraviť | upraviť zdroj]Obec je známou turistickou destináciou, najmä preto, že je vstupom do Jánskej doliny, v ktorej ústí sa nachádza mnoho hotelov, termálne kúpalisko prírodné aj umelé a 2 lyžiarske strediská.
Občianska vybavenosť
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa nachádzajú predajne COOP Jednota a práčovňa. Taktiež je tu pošta a turistické informácie.
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Cez obec prechádza hlavná cesta do Jánskej a Stanišovskej doliny. Severne od obce sa nachádza výjazd na diaľnicu D1. Železnica neprechádza priamo cez obec. Najbližšia stanica sa nachádza v obci Podtureň. Autobusy tu premávajú regulárne.
Osobnosti obce
[upraviť | upraviť zdroj]Rodáci
[upraviť | upraviť zdroj]- Martin Sentiváni (* 1633 – † 1705), encyklopedik, filozof, polyhistor, profesor a dekan Trnavskej univerzity
- Ján Čajak (* 1863 – † 1944), prozaik a prekladateľ
- Ján Stanislav (* 1904 – † 1977), jazykovedec, slavista
- Július Filo st. (* 1921 – † 2004), evanjelický farár a biskup
- Vladimír Balco (* 1949 – † 2017), filmový režisér a scenárista
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Kolektív autorov: Liptovský Ján od prvej písomnej zmienky po súčasnosť. Liptovský Ján : Obec Liptovský Ján, 2013. 255 s. ISBN 978-80-971342-6-6
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Kolektív autorov: Liptovský Ján od prvej písomnej zmienky po súčasnosť. Liptovský Ján : Obec Liptovský Ján, 2013, s. 17.
- ↑ Liptovský Ján [online]. Apsida.sk. Dostupné online.
- ↑ KOMPIŠ, Jaroslav. Obnovený kostol [online]. Cirkevný zbor Ev. cirkvi a. v. Liptovský Ján. Dostupné online. [nefunkčný odkaz]
- ↑ Liptovský Ján - Kaštieľ Eugena Svätojánskeho [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kaštieľ Pálovský [online]. Oficiálne stránky obce Liptovský Ján. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Kaštieľ Šándorovský [online]. Oficiálne stránky obce Liptovský Ján. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
- ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Oficiálna stránka obce
- Apsida.sk- profil ranogotického kostola
- Možnosť rezervácie ubytovania v renesančnom Svätojanskom kostole
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Liptovský Ján