(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Myokarditída – Wikipédia Preskočiť na obsah

Myokarditída

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Myokarditída je zápalové ochorenie srdcového svalu - myokardu so širokým spektrom závažnosti, od sotva rozpoznateľného až po smrteľné ochorenie. Z klinického hľadiska ide o zápalovú kardiomyopatiu. Vyskytuje sa ako akútne ochorenie alebo menej nápadná, pomaly postupujúca chronická myokarditída. V akútnom štádiu je deštrukcia kardiomyocytov následkom pôsobenia príčinného agens, nasledovať môže chronické štádium autoimúnnej povahy s poškodzovaním myokardu protilátkami.

Príčiny

[upraviť | upraviť zdroj]
  • infekčné  - vírusové (enterovirus, coxsackie B, adenovirus, influenza, cytomegalovirus, Epstein-Barr virus,  rubeola a ďalšie), riketsiové, bakteriálne (tuberculózna, streptokoky, meninkokoky, mykoplazmy), kvasinkové (kandidové etc.), protozoálne (toxoplazmóza, malária atď.), parazitárne (trichinosis, echinococcosis)
  • poliekové - doxorubicin, anthracyklíny, cyklofosfamid, ale aj metyldopa a katecholamíny vrátane kokaínu
  • fyzikálne účinky - napr. žiarenie
  • systémové zápalové ochorenia - sarkoidóza, Kawasakiho choroba, Crohnova choroba, systémový lupus erythematosus, Wegenerova  granulomatóza, thyreotoxikóza, reumatoidná artritída, reumatická horúčka
  • potransplantačná rejekčná reakcia
  • popôrodná kardiomyopatia
transplantáciou srdca
Mikroskopický obraz vírusovej myokarditídy

Najčastejšie sú vírusové myokarditídy. Presný počet prípadov sa len odhaduje, pretože mnohé prebehnú s minimálnymi príznakmi, bez stanovenia diagnózy. Postihujú najmä mladých pacientov. Väčšina vírusových myokarditíd je na ústupe skôr, ako sa stihne identifikovať vyvolávajúci mikroorganizmus.

Diagnostika

[upraviť | upraviť zdroj]

Myokarditída obyčajne postihuje ináč zdravého človeka a môže vyústiť až do rýchlo sa zhoršujúceho srdcového zlyhania. Typické príznaky sú málo špecifické: horúčka, potenie, triaška, dýchavičnosť. Ak sú prítomné bolesti na hrudníku, sú spôsobené súčasnou perikarditídou (zápalom osrdcovníka).  Pri vírusovej myokarditíde môže pacient uvádzať aj všeobecné príznaky vírusového ochorenia: únava, bolesti kĺbov, príznaky infekcie horných dýchacích ciest. Búšenie srdca, synkopa (náhla strata vedomia) alebo náhla smrť môžu byť následkom komorovej tachykardie alebo fibrilácie, prípadne atrioventrikulárnej blokády. Pri lekárskom vyšetrení sa môžu nájsť príznaky srdcového zlyhania.

Špecifické nálezy sa dajú zistiť pri niektorých ochoreniach (sarkoidóze, reumatickej horúčke, popôrodnej kardiomyopatii).

K stanoveniu diagnózy v akútnom štádiu najviac prispeje vyšetrenie zvýšených hladín špecifických enzýmov, najmä troponínu, ktorý sa uvoľňuje z poškodeného myokardu v spojení s echokardiografickým vyšetrením, ktoré pri ťažkom ochorení zobrazí celkové zníženie kontraktility myokardu (na rozdiel od akútneho Infarktu myokardu, kde býva znížená kontraktilita len postihnutej oblasti srdcového svalu). Pri elektrokardiografickom (EKG) vyšetrení sa môžu zistiť nie špecifické zmeny, arytmie a poruchy prevodu. Nie vždy dostupné je vyšetrenie pomocou nukleárnej magnetickej rezonancie (MRI) s podaním gadolínia. V sporných prípadoch pomôže pri odlíšení od ischemickej choroby srdca koronárna angiografia.

Ďalšie vyšetrenia slúžia k zisteniu príčiny myokarditídy - vyšetrenie zápalovej aktivity, stanovenie protilátok proti rôznym druhom vírusov, stanovenie markerov systémových zápalových ochorení atď. U vybraných pacientov je potrebná endomyokardiálna biopsia.

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Základom je liečba vyvolávajúceho ochorenia (napr. systémového zápalového ochorenia, možnosti liečby vírusovej infekcie sú veľmi obmedzené). Pokiaľ nie je liečiteľné vyvolávajúce ochorenie, je zameraná na zvládnutie prípadného zlyhania srdca a arytmii. Nepreukázal sa prínos protizápalovej liečby. Pri atrioventrikálárnej blokáde je potrebná dočasná externá kardiostimulácia. Vyskytujú sa prípady zlyhania srdca, nezvládnuteľné farmakoterapiou, pri ktorých je úspešná mechanická podpora krvného obehu (implantácia podporného zariadenia ľavej komory - LVAD) alebo mimotelová membránová oxygenácia (ECMO).

Prognóza

[upraviť | upraviť zdroj]

Väčšina pacientov prekoná akútnu vírusovú myokarditídu bez následkov. Dobrú prognózu majú aj tí, ktorí prežili ťažký priebeh so srdcovým zlyhaním, hoci u niektorých sa vyvinie do chronickej myokarditídy alebo kardiomyopatie so srdcovým zlyhaním, liečiteľným len transplantáciou srdca. Prognóza pacientov s inými myokarditídami záleží najviac od zvládnutia vyvolávajúceho ochorenia (infekcie, systémového zápalového ochorenia).

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Myokarditída&oldid=7837419“