Odysseas Elytis
Odysseas Alepoudellis | |
Osobné informácie | |
---|---|
Pseudonym | Odysseas Elytis |
Narodenie | 2. november 1911 |
Iraklio, Kréta, Krétsky štát | |
Úmrtie | 18. marec 1996 (84 rokov) |
Atény, Grécko | |
Národnosť | grécka |
Zamestnanie | spisovateľ, básnik |
Dielo | |
Žánre | báseň, esej, román |
Témy | lyrika |
Literárne hnutie | surrealizmus |
Debut | Prosanatolismí - poézia |
Významné práce | To Axion Esti |
Významné ocenenia | Nobelova cena za literatúru 1979 |
Podpis | |
Odkazy | |
Odysseas Elytis (multimediálne súbory na commons) | |
Odysseas Elytis (novogr. Οδυσσέας Ελύτης; * 2. november 1911 Iraklio – † 18. marec 1996 Atény) bol grécky básnik, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru z roku 1979. Odysseas Elytis je jeho literárny pseudonym, rodné meno je Odysseas Alepoudellis (grécky: Οδυσσέας Αλεπουδέλλης). Je považovaný za hlavného predstaviteľa romantického modernizmu v Grécku a vo svetovej literatúre.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Odysseas Elytis pochádzal z rodiny priemyselníka z ostrova Lesbos. Elytis sa narodil v Iraklione na Kréte 2. novembra 1911. Jeho rodina sa neskôr presťahovala do Atén, kde básnik absolvoval strednú školu a neskôr navštevoval kurzy práva na Aténskej univerzite.
V roku 1935 Elytis uverejnil svoju prvú báseň v časopise Nová kultúra" (Νέα Γράμματα) na popud priateľov, napríklad Georgea Seferisa. Jeho vstup do literatúry so svojím zemitým a originálnym štýlom pomohol nastoliť novú éru v gréckej poézii a jej následnú reformu po druhej svetovej vojne.
Od 1969 do 1972, keď vládla grécka vojenská junta (medzi 1967-1974), Elytis odišiel do exilu do Paríža. Tu mal romantický vzťah s muzikologičkou a lyričkou Marianninou Kriezi, ktorá produkovala legendárne detské rozhlasové vysielanie "Tu krajina Liliputánov". Elytis bol intenzívne súkromný a osamelý v nasledovaní svojich ideálov o pravde v poézii.
Vojna
[upraviť | upraviť zdroj]V roku 1937 konal svoju povinnú vojenskú službu. Ako armádny kadet vstúpil do Národnej vojenskej školy na Korfu. Asistoval kráľovnej Frederike na gréckej pôde, keď prišla z Nemecka, aby sa vydala za dedičného princa Pavla. Počas vojny bol podporučíkom prideleným k hlavnému sídlu prvého armádneho zboru, potom prevelený do 24. regimentu do prvej línie frontu. Elytis po svojom vstupe do literárneho sveta sporadicky uverejňoval poéziu a eseje. Stal sa aj členom AICA - Hellas, čo je Medzinárodná asociácia kritikov umenia.
Ocenenia a funkcie
[upraviť | upraviť zdroj]Dvakrát bol programovým riaditeľom Nadácie pre grécke národné rádio (1945-46 a 1953-54), členom Administratívnej rady gréckeho národného divadla, predsedom Administratívnej rady gréckeho rádia a televízie takisto ako členom Poradného výboru národnej organizácie gréckej turistiky na Aténskom festivale. V roku 1960 bol vyznamenaný Prvou štátnou cenou za poéziu, v roku 1955 Rádom Fénixa a v roku 1975 sa stal doktorom honoris causa na fakulte filozofie Univerzity v Tessaloniky a prijal čestné občianstvo mesta Mytilény.
Cestovanie
[upraviť | upraviť zdroj]V rokoch 1948–1952 a 1969–1972 žil v Paríži. Chodil na prednášky z filológie a literatúry na Sorbonnu a bol prijatý medzi pionierov svetovej avantgardy: Pierre Reverdy, Breton, Tzara, Ungaretti, Matisse, Picasso, Françoise Gilotová, Marc Chagall, Giacometti a stal sa najrešpektovanejším priateľom Tériada. Teriade vydával v Paríži v tom čase renomovaných umelcov a filozofov (Kostas Axelos, Jean-Paul Sartre, Francoise Gilot, René Daumal).
Elytis a Teriade si vytvorili silné priateľstvo, ktoré sa upevnilo v roku 1939 vydaním Elytisovej prvej knižky s názvom "Orientations". Obidvaja Elytis aj Teriade sa stretli na ostrove Lesbos, kde sa spriatelili s gréckym maliarom Theophilosom. Po návrate do Paríža začal cestu po Európe do Švajčiarska, Británie, Talianska a Španielska. V roku 1948 bol reprezentantom Grécka na Medzinárodnom mítingu v Ženeve v 1949 pri príležitosti zakladajúce kongresu "International Art Critics Union in Paris" a v 1962 na Incontro Romano della Cultura in Rome.
V 1961 dostal pozvanie ministerstva zahraničia USA a precestoval celé USA a na iné pozvanie zase precestoval Sovietsky zväz v roku 1963 a v roku 1965 Bulharsko.
Koniec života
[upraviť | upraviť zdroj]Odysseas Elytis si práve robil plány na zámorskú cestu, keď zomrel v Aténach 18. marca 1996 vo veku 84 rokov. Žil u svojej netere Myrsene a staršieho brata Evangelosa, ktorí obdržali písomnú kondolenciu od primátora Atén a bol pochovaný na Prvom národnom cintoríne.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Elytisova poézia poznačila svojou aktívnou prítomnosťou počas štyridsať rokov vývoja celé spektrum tém a štýlov s dôrazom na výraz, ktorý je ozvláštňujúci a vášnivý. Požičal si určité prvky z antického Grécka a Byzancie, ale venoval sa exkluzívne súdobému helenizmu, z ktorého dosiahol - v určitých smeroch založenému na fyzických a citových aspektoch - rekonštrukciu modernej mytológie. Jeho hlavným úsilím bolo odstrániť z mravného presvedčenia ľudí výčitky svedomia a doplniť ho o prirodzené prvky etiky, aby docielil najvyššiu možnú priezračnosť vo výraze a nakoniec, pokračoval v približovaní k tajomstvu svetla, metafyzike slnka, ktorého bol vyznavačom-zbožňovateľom, čo je podľa jeho vlastnej definície.
Paralelný spôsob týkajúci sa techniky rezultuje v zavádzaní vnútornej architektúry, ktorá je badateľná v mnohých poémach, väčšinou vo fenomenálnej práci
Elytis adaptoval vybrané princípy surrealizmu na grécku realitu. Voľné myšlienkové asociácie sú koncept, ktorý často používal. Dovoľoval mu portrétovať objekt a prenášať ho z reality do surreálnosti. Je to vidno vo viacerých básňach, napríklad, keď sa dievča transformuje na ovocie, krajina sa stáva ľudským telom a ranná nálada sa stáva stromom.[1]
Poézia
[upraviť | upraviť zdroj]- Orientations (Προσανατολισμοί, 1939), (Prosanatolismí)
- Port and venetian fortress in Heraklion, Crete, slov. Prístav a benátska pevnosť v Iraklione, Kréta
- Sun The First Together With Variations on A Sunbeam (Ηλιος
ο πρώτος, παραλλαγές πάνωσ ε μ ι α ν αχτίδα, 1943), (grec. Ílios o prótos) - An Heroic And Funeral Chant For The Lieutenant Lost In Albania (Άσμα ηρωικό
κ α ι πένθιμογ ι α τ ο ν χαμένο ανθυπολοχαγό της Αλβανίας, 1946), (grec. Ásma iroikó ke pénthimo giá ton chaméno anthipolochagó tis Alvanías) - To Axion Esti—It Is Worthy (
Τ ο Άξιον Εστί, 1959) - Six Plus One Remorses For The Sky (Έξη
κ α ι μ ι α τύψειςγ ι α τ ο ν ουρανό, 1960), (grec. Éxi ke mía típsis giá ton uranó) - The Light Tree And The Fourteenth Beauty (
Τ ο φωτόδεντροκ α ι η δέκατη τέταρτη ομορφιά, 1972) - The Sovereign Sun (
Ο ήλιοςο ηλιάτορας, 1971) - The Trills Of Love (
Τ α Ρ ω τ ο υ Έρωτα, 1973) - The Monogram (
Τ ο Μονόγραμμα, 1972), (grec. To Monógramma) - Step-Poems (
Τ α Ετεροθαλή, 1974) - Signalbook (Σηματολόγιον, 1977)
- Maria Nefeli (Μαρία Νεφέλη, 1978)
- Three Poems under a Flag of Convenience (Τρία ποιήματα
μ ε σημαία ευκαιρίας 1982) - Diary of an Invisible April (Ημερολόγιο ενός αθέατου Απριλίου, 1984)
- Krinagoras (Κριναγόρας, 1987)
- The Little Mariner (
Ο Μικρός Ναυτίλος, 1988) - The Elegies of Oxopetra (
Τ α Ελεγεία της Οξώπετρας, 1991) - West of Sadness (Δυτικά της λύπης, 1995)
- Eros, Eros, Eros: Selected and Last Poems (Copper Canyon Press, 1998) (translated by Olga Broumas)
Slovenské preklady
[upraviť | upraviť zdroj]- Dôstojné je… (2001) zbierka poézie, (grec. To Axion Esti) Ivan Laučík preklad
- Pašie (2002), zbierka poézie, Ivan Laučík preklad
Próza
[upraviť | upraviť zdroj]- 1973 Maliar Teofilos
- 1974 Otvorené karty (Eseje)
- 1976 Kúzlo Papadiamandisa
- 1979 O Andreasovi Embirikosovi
- 1990 Verejné a súkromné
- 1990 Súkromná ulica
Bibliografia
[upraviť | upraviť zdroj]- Mario Vitti: Odysseus Elytis. Literature 1935–1971 (Icaros 1977)
- Tasos Lignadis: Elytis' Axion Esti (1972)
- Lili Zografos: Elytis – The Sun Drinker (1972); as well as the special issue of the American magazine Books Abroad dedicated to the work of Elytis (Autumn 1975. Norman, Oklahoma, U.S.A.)
- Odysseas Elytis: Analogies of Light. Ed. I. Ivask (1981)
- A. Decavalles: Maria Nefeli and the Changeful Sameness of Elytis' Variations on a theme (1982)
- E. Keeley: Elytis and the Greek Tradition (1983)
- Ph. Sherrard: 'Odysseus Elytis and the Discovery of Greece', in Journal of Modern Greek Studies, 1(2), 1983
- K. Malkoff: 'Eliot and Elytis: Poet of Time, Poet of Space', in Comparative Literature, 36(3), 1984
- A. Decavalles: 'Odysseus Elytis in the 1980s', in World Literature Today, 62(l), 1988
- I. Loulakaki-Moore: Seferis and Elytis as Translators. (Oxford: Peter Lang, 2010)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Odysseas Elytis
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Odysseus Elytis, Angelique Ionatos Archivované 2016-05-31 na Wayback Machine
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Odysseas Elytis na anglickej Wikipédii a Odysseas Elytis na nemeckej Wikipédii.
- Poetryfoundation.org