Oto Herman
Oto Herman | |
prírodovedec, politik, novinár | |
Narodenie | 26. jún 1835 Brezno |
---|---|
Úmrtie | 27. december 1914 (79 rokov) Budapešť |
Odkazy | |
Projekt Gutenberg | Oto Herman (plné texty diel autora) |
Commons | Oto Herman |
Oto Herman (známy aj ako Ottó Herman) (* 26. jún 1835, Brezno - † 27. december 1914, Budapešť) bol prírodovedec - ornitológ a entomológ, politik, novinár, archeológ a antropológ. Popri ostatných početných aktivitách bol činný predovšetkým ako prírodovedec - zoológ európskeho formátu. Bol priekopníkom ochrany prírody na Slovensku, v Uhorsku. Svetový deň vtáctva, ktorý si pripomíname 1. apríla sa v začiatkoch spájal práve s jeho menom.
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Uhorsku v rodine Karpatských Nemcov:
- otec MUDr. Karol Herman
- matka Františka rod. Ganzstuck-Hammersbergová
- manželka Kamila, rodená Borosniová.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Jeho otec bol lekár a spolužiak ornitológa Jána Šalamúna Petiana (Salamon János Petényi). Rodina pôvodne pochádzala z Horného Saska. V roku 1847 sa jeho rodičia spolu s jeho mladšími súrodencami (mal 6 bratov) presťahovali do Miškovca (historická časť Diósgyőr). Ako trinásťročné dieťa tu prežil neúspešnú uhorskú revolúciu z rokov 1848/1849.[1]
Študoval na gymnáziu v Miškovci a v Košiciach. Po ukončení strednej školy v Miškolci pracoval vo Viedni ako dobrovoľník v K.u.k. Hof-Naturalienkabinett pri zbierke švajčiarskeho entomológa Karla Brunner-von Wattenwyla. V rokoch 1853 až 1856 študoval na polytechnickom inštitúte vo Viedni (predchodca súčasnej Technische Universität Wien). Štúdium nedokončil a ďalej sa vzdelával ako samouk.
Najprv pracoval ako zámočnícky učeň a robotník, potom mal fotografickú dielňu v Kőszegu. Jeho ďalšia mnohostranná činnosť v rokoch 1864 až 1872 je zviazaná s mestom v Kluži, v Sedmohradsku. V roku 1864 požiadal Herman o miesto konzervatóra v Sedmohradskom múzeu. Združenie zastrešujúce múzeum fungovalo v skromných podmienkach. Starnúci vedúci oddelenia prírodných vied Sámuel Brassai spravoval zbierku v Kluži s jediným zamestnancom. Tretinu svojho ročného platu 1000 forintov ponúkol ako plat pre konzervátora. Herman predložil vypchatého albínskeho škovránka a podporný list od Kálmána Černela. 6. apríla 1864 Brassai oznámil, že najal do múzea osobu z Kőszegu na svoje vlastné náklady.[2] V Kluži napísal Herman niekoľko vedecky - populárnych diel, napríklad „Druhy pavúkov“ vyšli v roku 1866 v miestnom almanachu. Brassai a Herman mali takmer identický vzhľad. Nosili dlhé vlasy na ramená a dlhé brady. Obaja vedci chceli spoznať život zvierat v prírodnom prostredí, avšak mali rozdielnu povahu: Brassai rád trávil čas detailami, zatiaľ čo Herman hľadal veľké zovšeobecnenia a podrobnosťami sa zaoberal iba keď ich potreboval ako argumenty na podporu svojich tvrdení.[3]
Herman publikoval vedecké práca ale aj písal články do novin, v ktorých politizoval. Podieľal sa na vytvorení a realizácii programu Asociácie transylvánskeho múzea. Ako ornitológ, systematizoval vtáky nie na základe vonkajších znakov, ale na základe spôsobu ich života (v duchu Linného). Skutočnú slávu získal v roku 1876 po publikovaní dvojsvazkového maďarsko-nemeckého diela o faune Maďarska. V roku 1875 sa presťahoval do Budapešti a stal sa asistentom v zoologickom oddelení Národného múzea.[1]
1872-1875 pracovník Národného múzea, potom politik, redaktor a vedecký pracovník v Budapešti. Predstaviteľ radikálnej inteligencie bojujúcej za uplatňovanie demokratických slobôd. Funkcionár Strany nezávislosti, dlhoročný poslanec uhorského snemu, autor vyše 300 politických a ideových článkov v novinách a časopisoch. Ako samouk sa venoval prírodným vedám, najmä ornitológii, svoju zbierku vtákov venoval Národnému múzeu v Budapešti. Bol pokladaný za posledného uhorského polyhistora: venoval sa entomológii, ichtyológii a rybárstvu, antropológii (študoval osídlenie uhorského územia pračlovekom), archeológii i jazykovede-študoval jazyk uhorských pastierov. Všetky jeho práce sa zakladajú na bohatom materiáli a dodnes sú významným prameňom poznatkov. Roku 1893 založil a viedol Uhorské ornitologické stredisko. Zaoberal sa bojom proti fyloxére, entomologicky preskúmal Sedmohradsko. Z poverenia Uhorskej prírodovednej spoločnosti spracoval pavúky Uhorska. Okrem početných monografických prác uverejnil v odborných časopisoch okolo 300 štúdií a článkov z oblasti prírodných vied. Roku 1877 založil a do roku 1887 redigoval časopis Térmészetrajzi Füzetek, 1894 Aquila, prispieval autorsky do viacerých uhorských novín a časopisov.
Oto Herman sa podieľal aj na vypracovaní viacerých vtedajších ochranárskych aktivít a dohovorov. Rýchlo pochopil význam prírodných vied a ochrany prírody aj v osvetovej práci. O jeho prednášky v rámci osvetových večierkov Prírodovedeckej spoločnosti bol veľký záujem, pretože patril k výborným rečníkom.
Jeho zbierka hmyzu zo Sedmohradska je uložená v Sedmohradskom múzeu v Kluži.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Herman bol autorom obrovského množstva hodnotných vedeckých prác, celkom 5940 strán. Vydal 14 kníh a 1140 článkov a prednášok. Identifikoval 36 nových druhov pavúkov.
- Magyarország pókfaunája 1-3, Budapešť roku 1876-1879 (1879: Ungarns Spinnen-Fauna I-III, K. U. Naturwissenschaftlichen Gesellschaft, Budapest)
- A fillokszéra, Budapešť roku 1879
- Reliquia Petényiana, Budapešť roku 1879
- Ősi nyomok a magyar népies halászatban, Budapešť roku 1885
- A magyar halászat könyve 1-2, Budapešť roku 1887
- A magyarok nagy 2sfoglalkozása, Budapešť roku 1909
- Természeti képek, Budapešť roku 1959
Posolstvo
[upraviť | upraviť zdroj]- Herman Ottó Múzeum v Miskovci nesie jeho meno
- Herman Ottó Gimnázium, Miskolc - Tizeshonvéd utca 21
- Herman Ottó Institut, Budapest, park utca 2
- viacero základných škôl nesie jeho meno
- Od decembra 2014 maďarská Duna Television vysielala štvordielny dokumentárny film o jeho živote nazvaný Ottó Herman, posledný maďarský polyhistor.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Az első fotók Egyiptomról. Herman Ottó (1835-1914) [online]. cimlap.blog.hu, [cit. 2020-08-26]. Dostupné online. (po maďarsky)
- ↑ URÁK, István. Herman Ottó kolozsvári tevékenysége [online]. [Cit. 2020-08-26]. Dostupné online. Archivované 2014-02-23 z originálu. (po maďarsky)
- ↑ LAMBRECHT, Kálmán. Herman Ottó, Az utolsó magyar polihisztor élete és kora. Budapest: Bíró Miklós. : [s.n.], 1920.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Slovenský biografický slovník
- Herman, Otto. In: Österreichisches Biographisches Lexikon 1815–1950 (ÖBL). Wien : Verlag der Österreichischen Akademie der Wissenschaften, 1958. Dostupné online. Zväzok 2, s. 284. (nem.)
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
- Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 61; pokrstený ako Carolu Otto Herrman