Pavel Honzek
Pavel Honzek | |
československý generál, zástupca náčelníka generálneho štábu Armády SR | |
Narodenie | 21. jún 1947 Jaroslavice, Česko-Slovensko |
---|---|
Úmrtie | 7. jún 2020 (72 rokov) Trenčín, Slovensko |
Generálporučík Ing. Pavel Honzek (* 21. jún 1947, Jaroslavice – † 7. jún 2020, Trenčín) bol česko-slovenský generál, bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Armády Slovenskej republiky.[1]
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1965 ukončil Vojenskú školu Jana Žižku z Trocnova v Bratislave. Vyššie vojenské učilište trojnásobného hrdinu ČSSR a hrdinu ZSSR armádneho generála L. Svobodu vo Vyškove na Morave absolvoval roku 1968 a Vojenskú akadémiu M. V. Frunzeho v Moskve v roku 1979. Vojakom z povolania, sa stal v roku 1968 pričom získal hodnosť poručíka. V rokoch 1984 až 1987 bol na štúdiu vo Vojenskej akadémii Generálneho štábu Ozbrojených síl ZSSR K. J. Vorošilova v Moskve. Po skončení štúdia ho ustanovili za veliteľa 13. tankovej divízie v posádke Topoľčany. Predtým vykonával rôzne vojenské veliteľské funkcie na úrovni čaty, rota a prápor, pluk a divízia. Od roku 1989 pôsobil vo funkcii náčelníka oddelenia bojovej prípravy – zástupca veliteľa Východného vojenského okruhu v Trenčíne. Dňa 1.5. 1990 ho prezident ČSFR vymenoval do prvej generálskej hodnosti generálmajor. Po vymenovaní zastával funkciu náčelníka štábu – 1. zástupcu veliteľa VVO. V roku 1990 absolvoval štúdium NATO v Defence College v Ríme a následne bol poverený dočasným výkonom funkcie veliteľa Vojenského veliteľstva Východ.[2]
Po zániku čs. federálnej armády pokračoval v služobnom pomere vojaka z povolania v Armáde Slovenskej republiky (ASR). Svoju vojenskú kariéru ukončil 30.12.1999 vo funkcii náčelníka správy personálneho manažmentu GŠ ASR v Trenčíne. Ovládal ruský a anglický jazyk. Bol ženatý, otec dvoch synov.
Zomrel 7. júna 2020 v Trenčíne.[2]
Miesta vojenského pôsobenia
[upraviť | upraviť zdroj]Bratislava, Levice, Topoľčany, Martin, Trenčín, Milovice , Vyškov, Moskva, Rím.[2]
Niektoré udelené medaily
[upraviť | upraviť zdroj]Za službu vlasti – 1975, Za zásluhy o obranu vlasti – 1980, Rad červenej hviezdy – 1989, Za zásluhy o československú ľudovú armádu – 1989, Pamätná medaila maršala Žukova – 1998, Pamätná medaila ministra obrany SR – 2008, Pamätná medaila generála Jána Goliána - 2009, Záslužný kríž generála Rudolfa Viesta I. st. – 2013.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Ján Štaigl a kol. - Generáli - slovenská vojenská generalita 1918 - 2012, 2. vyd., Magnet Press, ISBN 978-8089169-25-2
- ↑ a b c d https://www.kgsr.sk/clenovia-klubu-generalov-sr/genpor-ing-pavel-honzek-2/
Ďalšia literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Armádna ročenka 1995 až 1999
- Vojenský časopis OBRANA