Politický systém Slovenska
Slovensko je unitárny štát, zastupiteľská demokracia a parlamentná republika[pozn 1]. Jednotlivé štátne orgány, ich funkcie a pôsobenie sú zadefinované v ústave. Zákonodarnú moc predstavuje Národná rada Slovenskej republiky (parlament), ktorá je zároveň aj jediným ústavodarným orgánom (zmena ústavy musí byť schválená trojpätinovou väčšinou poslancov parlamentu).[2] Výkonnú moc predstavuje vláda spoločne s prezidentom, pričom predsedu a členov vlády menuje prezident, no schvaľuje parlament (parlament im takzvane „vyslovuje dôveru“).[3] Súdnu moc predstavuje ústavný súd, súdna rada a sústava súdov, do ktorej patrí aj najvyšší súd.[4]
Slovensko je vcelku pozitívne hodnotené organizáciami monitorujúcimi mieru demokracie a slobody vo svete. V Indexe demokracie vydávanom Economist Intelligence Unit, divíziou vydavateľstva novín The Economist, dosiahlo v roku 2019 hodnotu 7,17 z 10, obsadilo 42. priečku spomedzi krajín sveta a je zaradené do kategórie flawed democracy (v preklade „demokracie s nedostatkami“).[5] V hodnotení mimovládnej organizácie Freedom House dosiahlo hodnotu 71 zo 100 v hodnotení demokracie, pričom je klasifikované ako Consolidated Democracy („upevnená demokracia“)[6] a hodnotu 88 / 100 v hodnotení slobody, pričom je klasifikované ako Free („slobodná krajina“).[7]
Národná rada je jednokomorový parlament. Skladá zo 150-tich poslancov, ktorí sú volení občanmi každé štyri roky v priamych voľbách[2] pomerným volebným systémom s volebným kvórom 5 % a s otvorenými kandidátnymi listinami:
- priame voľby znamenajú, že v nich hlasujú priamo voliči, nie ich zástupcovia;
- pomerný volebný systém znamená, že stranám je pridelený určitý počet „kresiel“ v parlamente podľa toho, aká veľká časť zo všetkých zúčastnených voličov im dala svoj hlas;
- volebné kvórum 5 % znamená, že na to, aby sa strana dostala do parlamentu potrebuje vo voľbách získať aspoň 5 % hlasov,
- otvorené kandidátne listiny znamenajú, že volič na nich môže zakrúžkovať niekoľko kandidátov, ktorých preferuje.
Medzi najdôležitejšie povinnosti parlamentu patrí schvaľovanie zákonov, vyslovovanie dôvery vláde či schvaľovanie štátneho rozpočtu. [2]
Prezident bol do roku 1998 volený parlamentom, od roku 1999 je volený občanmi v priamych voľbách dvojkolovým väčšinovým volebným systémom (prezidentom sa stáva kandidát, ktorý v prvom kole volieb získa viac ako 50 % hlasov; ak toľko percent nezíska žiaden kandidát, prví dvaja postupujú do druhého kola). Je oficiálnou hlavou štátu a najvyšším predstaviteľom výkonnej moci, no keďže Slovensko patrí medzi tzv. parlamentné republiky, jeho právomoci sú do značnej miery obmedzené. Poveruje (spravidla budúceho premiéra) zostavením vlády a vymenúva jej členov, tí však musia byť schválení parlamentom. [3]
Vláda je vymenovávaná prezidentom a schvaľovaná parlamentom (parlament jej „vyslovuje dôveru“). Tvorí ju predseda vlády (premiér), podpredsedovia vlády a ministri, ktorí riadia jednotlivé ministerstvá.[3] Vláda vydáva nariadenia vlády, jednotlivé ministerstvá vydávajú vyhlášky. Prezident spravidla poveruje zostavením vlády predsedu politickej strany, ktorá získala najväčší počet hlasov v parlamentných voľbách. Ak táto politická strana nemá väčšinu v parlamente, uzatvorí dohodu s inými stranami a vytvorí s nimi koalíciu, aby spoločne v parlamente väčšinu mali. Členovia vlády sú potom spravidla nominantami strán v tejto koalícii. Zvyšné strany, ktoré nie sú súčasťou koalície, sa nazývajú opozícia. Po vymenovaní vlády prezidentom musí vláda do 30 dní spísať svoje programové vyhlásenie a predložiť ho na schválenie parlamentu. Stará vláda musí podať demisiu po ustanovujúcej schôdzi parlamentu (ktorá sa koná po parlamentných voľbách); prezident ju musí odvolať, ak jej parlament vysloví nedôveru.[3]
Sudcov menuje prezident na návrh súdnej rady. Tá má osemnásť členov, pričom deväť z nich volia sudcovia, troch parlament, troch prezident a troch vláda. Ústavný súd nie je súčasťou sústavy súdov. Ten tvorí trinásť sudcov, ktorých menuje prezident na návrh parlamentu. Ich funkčné obdobie je dvanásť rokov. Ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou a iných právnych predpisov nižšej sily s právnymi predpismi vyššej sily.[4]
Z hľadiska územnej samosprávy je Slovensko rozdelené na osem samosprávnych krajov (tzv. „vyšších územných celkov“) a vyše 2 900 obcí. Samosprávne kraje majú svojho predsedu a krajské zastupiteľstvá, obce majú starostu či primátora a obecné zastupiteľstvo. Predsedovia samosprávnych krajov, starostovia, primátori aj krajské a obecné zastupiteľstvá sú volené priamo.[8]
Slovensko je členom OSN, Európskej únie (pričom jeho občania volia 17 poslancov do Európskeho parlamentu), NATO, OECD a iných medzinárodných organizácií.
Volebné právo majú všetci občania nad 18 rokov.[9] Za poslanca parlamentu môže kandidovať každý občan nad 21 rokov s trvalým pobytom na Slovensku;[2] za prezidenta nad 40 rokov.[3]
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podľa niektorých autorov ide o hybridnú formu, keďže Slovensko prijalo niektoré prvky prezidentskej republiky (správne súdnictvo, priama voľba prezidenta, právo veta).[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ PRUSÁK, Jozef. Teória práva. 2. vyd. Bratislava : Právnická fakulta UK, 1999. 308 s. ISBN 80-7160-113-6. S. 137.
- ↑ a b c d Ústava SR, piata hlava: Zákonodarná moc
- ↑ a b c d e Ústava SR, šiesta hlava: Výkonná moc
- ↑ a b Ústava SR, siedma hlava: Súdna moc
- ↑ ECONOMIST, The. Daily chart – Global democracy has another bad year [online]. economist.com, 2020-01-22, [cit. 2020-05-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ Freedom House – Countries and Territories, Democracy Scores(po anglicky)
- ↑ Freedom House – Countries and Territories, Global Freedom Scores(po anglicky)
- ↑ Ústava SR, štvrtá hlava: Územná samospráva
- ↑ Ústava SR, druhá hlava: Základné práva a slobody