Psittacus
| Papagáj sivý | |
 Papagáj sivý libérijský | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Psittacus erithacus Linnaeus, 1758 | |
 Mapa výskytu papagájov rodu Psittacus. | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Psittacus, po slovensky papagáj, je rod z čeľade papagájovité. Jeho jediným druhom je papagáj sivý (Psittacus erithacus), prezývaný žako.
Papagáj sivý je stredne veľký africký papagáj, ktorý pochádza z dažďových pralesov Východnej a Strednej Afriky. Tento papagáj patrí k najinteligentnejším vtákom sveta. Jeho hlavnou potravou sú orechy, ovocie a rastlinná potrava pochádzajúca z listnatých stromov.
Papagáj sivý má dva poddruhy: papagáj sivý konžský a trochu menší poddruh papagáj sivý timneh. Obidva poddruhy majú základnú farbu sivú, tmavosivé krídla a bledosivý chrbát. Neoperený lem okolo očí je belavý až bledosivý. Perie hlavy a krku má svetlejšie okraje, ktoré dodávajú týmto partiám tela dojem vrúbkovania. Papagáj sivý konžský má chvostové perie jasnočervené a papagáj sivý libérijský má chvostové perá tmavo-gaštanovohnedé.
Pre svoju schopnosť napodobňovať ľudskú reč je hlavne papagáj sivý konžský obľúbeným rodinným spoločníkom. Papagáj sivý je zaradený v zozname zvierat druhého dodatku CITES, pre ktoré platí regulácia obchodu a zákaz odchytu z ich prirodzeného životného prostredia.
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Africký papagáj sivý žako bol registrovaný už v 18. storočí spolu s inými druhmi vtákov pod menom Psittacus erithacus v diele Systema naturae od Carla Linného. Je jediným zástupcom rodu Psittacus. Rodové meno pochádza z gréckeho slova psittakos (ψιττακος), „papagáj“.[2]
V rode Psittacus sú zastúpené dva poddruhy:[3]
- Papagáj sivý konžský (Psittacus erithacus erithacus): tento druh je najrozšírenejší. Je väčší ako druhý papagáj sivý libérijský. Jeho dĺžka je okolo 33 cm, má svetlosivé perie, jasnočervené chvostové perie a čierny zobák.[3] Nedospelé vtáky tohto poddruhu majú až do preperenia (po 18&mesiacoch veku) chvostové perá tmavšie, menej výrazne červené. Mladé vtáky majú spočiatku sivé očné dúhovky, ktorých farba sa vo veku jedného roka zmení na bledožltú. Konžský papagáj sivý konžský sa vo voľnej prírode najviac vyskytuje na ostrovoch Príncipe a Bioko, je rozšírený od juhovýchodu Pobrežia Slonoviny po západnú Keňu, severozápadnú Tanzániu, južného Konga a severnej Angoly.
- Papagáj sivý timneh (Psittacus erithacus timneh): tento poddruh je menší. Perie má sfarbené do tmavšej sivej farby s menej výraznou kresbou. Chvostové perie tohto druhu je gaštanovohnedé. Horná čeľusť zobáka je svetlá, má rohovinový farebný odtieň. Papagáj sivý libérijský je endemickým druhom západných častí vlhkých guinejských pralesov a saván na ich okrajoch v Západnej Afrike od Guiney-Bissau, Sierra Leone a južnej Mali na východnú časť okolia rieky Bandama v Pobreží Slonoviny.
Životné prostredie
[upraviť | upraviť zdroj]Prirodzeným životným prostredím papagája sivého je dažďový prales západnej a strednej Afriky.[4] Tieto vtáky hniezdia v prirodzených dutinách obrovských, starých stromov. Obýva aj savanové lesy a otvorenú krajinu. Potravu získava väčšinou z korún stromov. Dožíva sa veku až 70 rokov.[5]
Chov papagája sivého
[upraviť | upraviť zdroj]Zaujímavosťou je, že napriek dlhodobému chovu sa dosiaľ nepodarilo v zajatí odchovať farebné mutácie tohto druhu papagája. V zajatí sú chovaní jedinci, ktorí majú identické sfarbenie ako jedinci, ktorí žijú vo voľnej v prírode.
Domáci miláčikovia
[upraviť | upraviť zdroj]História chovu papagája sivého ako domáceho miláčika je stará viac ako 4 000 rokov. Vyobrazenia týchto vtákov je možné vidieť už v egyptských hieroglyfických textoch. V antickom Grécku boli papagáje chované ako domáci spoločník a tento zvyk od grékov prebrali aj starí rimania. Vtákov, ktorí boli vysoko cenení pre ich schopnosť rozprávať držali v zdobených klietkach. Afrického sivé papagája vlastnil aj anglický kráľ Henrich VIII a na svoje dlhé výpravy si ich často brávali aj portugalskí dobyvatelia nových zemí.
V súčasnosti sú pre účel výchovy skroteného domáceho žaka ručne chovateľmi dokrmované mláďatá. Odchované, skrotené papagáje, predávané vo veku 2 až 4 roky sú prítulné a spoločenské a stávajú sa z nich domáci maznáčikovia. Ručný odchov zbavuje týchto vtákov rodičovského pudu a spôsobuje, že sú v dospelosti sexuálne fixované na ľudí. Stupeň, ktorým prebehne ručný odchov môže byť variabilný. Niektorí jedinci môžu byť vychovávaní od vyliahnutia v inkubátore, niektorí chovatelia odoberajú mláďatá z hniezda vo veku niekoľkých dní, alebo po pár týždňoch. Podľa stupňa vývoja, v ktorom bol mladý vták odobraný jeho rodičom závisí aj stupeň degradácie jeho správania v dospelosti.
Vlastníci týchto domácich miláčikov prirovnávajú vývoj ich správania k vývoju dieťaťa, nielen vďaka inteligencii tohto vtáka ale aj porovnateľným spôsobom vývoja ich vzťahu k členom rodiny. Papagáje sivé sú vysoko inteligentné vtáky a spomedzi všetkých druhov papagájov sú považované za najlepších imitátorov zvukov a ľudskej reči.
Tak isto ako ostatné druhy papagájov, ktoré sú samostatne chované v klietkach aj žakovia si vyžadujú veľa času a pozornosti. Napriek rôznorodým údajom sa väčšina autorov štúdií správania tohto papagája zhoduje na tom, že je dobré ak sa zdržuje aspoň tri hodiny denne mimo klietky a potrebuje denný aspoň 45-minútový priamy kontakt s niekým z okolia. Krotký papagáj sivý by mal byť umiestnený na bezpečnom mieste v klietke v rušnej časti obydlia, ako je napríklad obývacia izba, kde sa môže zamestnávať aj pozorovaním toho, čo sa deje v rodine. Žakovia sú známi svojou plachosťou v prítomnosti cudzích ľudí. Pokiaľ nemajú možnosť kontaktu s rôznymi osobami, majú tendenciu upnúť sa na jediného človeka. Vďaka svojej inteligencii si žako vyžaduje hračky (3-5 ks), aby sa nenudil.
Papagájom, ktoré sú chované voľne v byte sa na obmedzenie koordinácie a výkonu voľného letu zvykne zastrihávať perie na jednom krídle. U papagájov sivých je potrebné toto zastrihávanie vykonávať tak, aby sa úplne neznížila ich schopnosť lietania, nakoľko tento druh papagájov má v pomere k svojmu telu značne vysokú hmotnosť, ktorá pri prílišnom zastrihnutí môže spôsobiť ich pád a poranenie s trvalými následkami.
Klietka pre žaka by mala mať dĺžku 1 m a hĺbku 60 cm. Výška by mala byť minimálne podľa výšky vtáka, no nemala by byť vyššia ako majiteľ, aby sa papagáj nezačal správať teritoriálne.
Aj keď sa ručne odchované papagáje sivé ľahko socializujú u svojich vlastníkov, divé, neskrotené papagáje tohto druhu si na klietku a život v rodinnom prostredí nikdy nezvyknú. Pri priblížení človeka sú bojazlivé, splašia sa a vydávajú chrčivé zvuky.
Niektoré sivé papagáje majú nevyspytateľnú povahu a zle sa znášajú s malými deťmi. Vzhľadom na svoju telesnú stavbu majú veľkú silu a dokážu svojim silným zobákom spôsobiť vážne poranenie na ľudskom tele. Napriek tomu, že pazúry nepoužívajú priamo ako zbraň sú prirodzene ostré a dokážu nimi spôsobiť poranenie.
Inteligencia a schopnosť napodobňovať reč
[upraviť | upraviť zdroj]Porovnávanie inteligencie zvieracích druhov je veľmi ťažké, no papagáje spolu krkavcovitými, sojkami, havranmi a vranami sa vo všeobecnosti považujú za jeden z najinteligentnejších druhov vtákov. Jeho inteligencia sa dá porovnať aj s ľudským batoľaťom. Papagáje sivé sú známe svojimi kognitívnymi schopnosťami, ktoré sa u nich pravdepodobne vyvinuli v strednej Afrike vďaka ich spolupráci pri vyhľadávaní potravy.
Americká etologička Irene Pepperbergová zverejnila svoje experimenty s papagájmi sivými, chovanými v zajatí, v ktorých preukazuje, že dokážu aspoň do určitej miery niektoré slová spájať s ich významami. Niektorí jedinci disponujú slovníkom, ktorý obsahuje aj viac ako tisíc slov a dokážu ich reprodukovať aj vo vetách.
Potrava
[upraviť | upraviť zdroj]Papagáj sivý, žako má špeciálne požiadavky na krmivo a môže byť chovaný množstvom potravy bohatej na vápnik a vitamín A, ako sú mandle, malé množstvá syra, zelené listy, horčicové listy, brokolica, či vo forme vitamínových prípravkov. Predávkovanie vitamínom A, či kalciom môže tomuto vtákovi spôsobiť zdravotné problémy.
Potrava nevhodná pre papagájov
[upraviť | upraviť zdroj]Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Papagáj sivý konžský -
Papagáj sivý konžský (detail) -
Papagáj sivý libérijský (detail)
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ IUCN Red list 2021.1. Prístup 5. júna 2021.
- ↑ Linnaeus (1758: 824), Liddell & Scott (1980).
- ↑ a b Forshaw & Cooper (1978).
- ↑ See Juniper, T. and M. Parr. 1998. Parrots: A Guide to Parrots of the World. Yale University Press, New Haven and London.
- ↑ Papagáj sivý - Žako
- ↑ a b c African Grey Parrot [online]. PETCO Animal Supplies, Inc, 2005. Dostupné online.
- ↑ Amazonia.cz- Smrtelně nebezpečné avokádo [online]. [Cit. 2008-06-02]. Dostupné online. Archivované 2008-06-11 z originálu.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Psittacus
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Psittacus
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Papoušek šedý na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku African Grey Parrot na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).