R-9
R-9 bola sovietska medzikontinentálna balistická raketa, v kóde NATO označovaná ako SS-8 Sasin a v sovietskom výrobnom typovom označení GRAU ako 8K75. Išlo v poradí o tretiu sovietsku operačne použiteľnú medzikontinentálnu raketu (po R-7 a R-16).
Bola vyvinutá v konštrukčnej kancelárii OKB-1 pod vedením Sergeja Pavloviča Koroľova (ako jeho posledná vojenská raketa, neskôr sa venoval výlučne kozmickým programom), s jej letovými skúškami sa začalo v roku 1961 a do výzbroje sovietskej armády bola zaradená v roku 1964. Išlo o dvojstupňovú raketu s Gluškovým kvapalinovým motorom RD-111 (na báze kvapalného kyslíka a petroleja) o výške 24 m, schopnú niesť jadrovú hlavicu o hmotnosti 1100 kg na vzdialenosť až 12 500 km. Išlo o prvú sovietsku raketu, ktorej riadenie prvého stupňa bolo zabezpečené vyklápaním trysiek hlavného pohonného motoru (dovtedy sa používalo predovšetkým riadenie pomocou gyroskopov). Raketa bola modifikovaná aj pre štarty z podzemného raketového sila a stala sa tak jedinou sériovo vyrábanou balistickou raketou na svete, ktorá využívala tento spôsob štartu pri použití kvapalného kyslíku ako okysličovadla.
Od roku 1971 boli rakety postupne vyraďované z výzbroje a ich operačná činnosť bola definitívne ukončená v roku 1976.
