Súpisné číslo

Súpisné čísla (čierne) a orientačné čísla (červené) typické pre Slovensko

Súpisné číslo (v Česku a do 31. decembra 1970 aj na Slovensku číslo popisné, pred druhou svetovou vojnou aj konskripčné číslo) je jedinečné číslo, pridelené každej budove (domu) v rámci obce a prípadne paralelne aj v rámci katastrálneho územia. V zmysle vyhlášky č. 31/2003 Z.z. a zákona č. 369/1990 Zb. obec prideľuje a vedie zoznam súpisných (prípadne aj orientačných čísiel) ako aj zodpovedá za označenie stavieb tabuľkami rovnakého vzoru v celej obci (súpisné číslo zvyčajne býva čierne na bielom pozadí).

Použitie v poštovej adrese

Súpisné číslo na rozdiel od orientačného čísla (čísla na jednej ulici) je jedinečné v obci a preto býva zvyčajne vyššie ako číslo orientačné (výnimkou môžu byť budovy s nízkymi súpisnými číslami zo začiatku číslovania). V poštovej adrese, ak sú vedené obidve čísla, čo Slovenská pošta vyžaduje, je súpisné číslo uvedené ako prvé: napríklad Nám. Matice slovenskej 405/17 . Súpisné číslo sú priradené vždy, avšak orientačné čísla existujú len ak sa rozhodne obec, že sa majú používať, pričom podmienkou je existencia ulíc označených názvami a to preto, že orientačné čísla nie sú bez ulíc jednoznačné, navyše označujú nielen budovy ale aj vchody. Napriek tomu, že existujú aj čísla súpisné aj orientačné, používajú sa teraz v praxi tak, že v obciach s názvami ulíc sa používa len číslo orientačné, napr. Nám. Matice slovenskej 17 a súpisné číslo sa používa zvyčajne v dedinách, kde nie sú ulice pomenované. Pre bežného človeka preto stačí vedieť len jedno číslo a netreba ani uvádzať či je to číslo súpisné alebo orientačné. Pošta doručí zásielku aj s len jedným číslom napriek tomu, že uvádza že zásielky neoznačené dvoma číslami ak existujú, môžu byť vrátené. Je to spôsobené tým, že v niektorých mestách vzniknú používaním dvoch systémov číslovania nejednoznačné adresy, kde sa potom pošta resp. poštár musí rozhodnúť na základe ostatných údajov alebo skúseností. Samotná pošta používa v mestách na označenie vlastnej pobočky len číslo orientačné a vo vlastnom návode na písanie adresy uvádza v príkladoch len jedno číslo, ktoré nazýva vo všeobecnosti číslo domu.

V Česko-Slovensku popri súpisných číslach existovali aj tzv. čísla evidenčné pre dočasné a rekreačné stavby, v Česku existujú dodnes, na Slovensku boli v rokoch 1990-1998 zrušené.

České súpisné číslo aj s označením mestskej časti. Jednotlivé mestá si môžu zvoliť odlišné farby alebo grafické spracovanie.

Názov časti obce

V predvojnových dokumentoch a literatúre sa často za súpisné číslo pripájalo rímske číslo označujúce rozlíšenie miestnej časti, napríklad prvé tri adresy na policajnej pobytovej prihláške rodiny Franza Kafky v Prahe boli: 27/I (kde I znamená Staré Mesto), 802/II (II = Nové Mesto) a 187/V (V = Josefov). Rímskymi číslami boli označené nielen štvrti v mestách, ale aj dediny či osady v dedinských obciach. Dnes sa v súpisnom čísle namiesto rímskej číslice používa názov časti obce.^{[chýba zdroj]}

V poštovej adrese sa nezvykne uvádzať.

História a stav v susedných krajinách

Obdobné číslo dnes existuje (prinajmenšom) v Česku ("číslo popisné") a Rakúsku ("Konskriptionsnummer"), v Rakúsku sa však vo forme fyzických tabuliek už používajú menej ako kedysi.

Súpisné čísla boli zavedené koncom 18. storočia počas vlády Márie Terézie ako unikátne číslo povinne prideľované každej budove v rámci jednej obce v rakúskej monarchii (vrátane Slovenska).

V Česko-Slovensku vyhláška česko-slovenského Ústredného úradu pre veci národných výborov č. 97/1961 Zb. o názvoch obcí, označovaní ulíc a číslovaní domov, účinná 22. septembra 1961, určovala tri druhy čísel budov: popisné, evidenčné a orientačné číslo. Táto vyhláška bola na Slovensku s účinnosťou od 1. januára 1971 nahradená vyhláškou Ministerstva vnútra SSR č. 93/1970 Zb. o určovaní názvov obcí a ich častí, ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní budov. Táto vyhláška premenovala popisné číslo na súpisné číslo. V tejto vyhláške boli jednotne stanovené rozmery aj farby tabuliek pre všetky tri typy čísel, vrátane grafických vzorov v prílohe: súpisné číslo malo byť vyhotovené čiernou farbou na bielom podklade, čierno orámované. S účinnosťou od 19. decembra 1990 doterajšiu vyhlášku nahradil zákon SNR č. 517/1990 Zb. o územnom a správnom členení Slovenskej republiky, ktorý je v § 9 až 12 podobný predchádzajúcej úprave, ale už nepočíta s existenciou evidenčných čísel. Po novom tabuľky so súpisným číslom obstaráva obec na vlastné náklady, no tabuľku s orientačným číslom obstaráva aj naďalej vlastník stavby, ich pripevnenie a údržbu zabezpečuje vlastník stavby. Obdobnú úpravu obsahuje aj § 12 až 15 zákona č. 221/1996 Z. z. o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky. Zákon č. 453/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, vypustil ustanovenia o číslovaní domov zo zákona o územnom a správnom členení Slovenskej republiky a vložil ich v redukovanej podobe do zákona o obecnom zriadení (zákon č. 369/1990 Z. z.) ako § 2c, a v § 27 bolo ministerstvo vnútra splnomocnené vydať vykonávací predpis. Tým je s účinnosťou od 1. marca 2003 vykonávajúca vyhláška č. 31/2003 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o označovaní ulíc a iných verejných priestranstiev a o číslovaní stavieb, novelizovaná vyhláškou č. 141/2015 Z. z.

Pozri aj

• orientačné číslo
• označovanie budov

Externé odkazy

• http://www.usi.sk/uploaded/dokumenty/stavbari/usmern_cisla_stavby.doc^{[nefunkčný odkaz]}