STS-117

**STS-117**
Znak misie
Údaje o misii
Názov misie:	STS-117
COSPAR ID:	2007-024A
Raketoplán:	Atlantis
Posádka:	6
Kozmodróm (rampa):	(39-A)
Štart:	8. jún 2007 23:28:04 UTC
Pristátie:	22. jún 2007 19:49:38 UTC
Trvanie:	13 dní 20 hodín 13 minút
Počet obehov:	219
Apogeum:	341 km (krátko po navedení na orbitu)
Perigeum:	330 km (krátko po navedení na orbitu)
Doba obehu:	91,24 min (krátko po navedení na orbitu)
Inklinácia:	51,6 stupňov
Vzdialenosť:	8,3 milióna km
Hmotnosť:	2 052 719 kg (pri štarte); 90 272 kg (plánovaná pri pristátí)
Fotografia posádky
	; (Ľ-P) Anderson, Reilly, Swanson, Sturckow, Archambault, Forrester a Olivas
Navigácia
STS-116	STS-118
	Kozmonautický portál

STS-117 je misia amerického raketoplánu Atlantis, ktorá sa uskutočnila v dňoch 8. až 22. júna 2007. Cieľom letu bolo pripojenie nosníka ITS-S3/S4, PVA-S4 obsahujúceho 4 fotovoltaické panely k Medzinárodnej vesmírnej stanici a zloženie pravobočného solárneho panelu na ITS-P6, ktorý bol od roku 2000 umiestnený v provizórnej polohe „nad stanicou“. Plánované boli tiež tri výstupy do otvoreného priestoru (EVA), napokon prebehli až 4 výstupy.

Posádka

Frederick Sturckow (3) – Veliteľ
Lee Archambault (1) – Pilot
James F. Reilly (3) – Prvý letový špecialista
John Olivas (1) – Druhý letový špecialista
Patrick G. Forrester (2) – Tretí letový špecialista
Steven Swanson (1) – Štvrtý letový špecialista

Iba štartuje

Clayton Anderson – nový člen 15. expedície na ISS

Iba pristáva

Sunita Williamsová – pôvodný člen expedície 15 na ISS

Astronaut Mark Polansky mal byť pôvodne pilotom tejto misie, ale povýšili ho na veliteľa misie STS-116.

V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.

Prípravy na štart

Družicový stupeň Atlantis bol 7. februára prevezený do raketovej montážnej haly VAB, kde bol pripojený k motorom SRB a hlavnej palivovej nádrži ET. Jeho prevoz na štartovaciu rampu 39-A prebehol 15. februára, o deň neskôr oproti pôvodnému dátumu, kedy sa presun nemohol uskutočniť pre nepriaznivé počasie. Z tejto rampy štartovali aj všetky zostávajúce misie raketoplánov, pretože druhá identická rampa 39-B bola prestavaná, pôvodne s úmyslom prispôsobiť ju štartom rakiet Ares, ktorých vývoj bol ale napokon zrušený.

12. februára, 3 dni predtým, ako dorazil samotný raketoplán, sa na odpaľovaciu rampu premiestnil jeho užitočný náklad. 22. februára prebehol nácvik riešení núdzových situácií a hneď na druhý deň, 23. februára prebehlo simulované odpočítavanie za účasti celej posádky až to času T-0 sekúnd. Začiatok skutočného odpočítavania v čase T-43 hodín bol naplánovaný na 12. marca a Atlantis sa mal vydať do vesmíru 15. marca o 11:43 SEČ (10:43 UT).

V pondelok 26. februára sa Floridou prehnala búrka s krupobitím. Krúpy poškodili najmä vrchnú časť vonkajšej palivovej nádrže ET. NASA sa teda 27. februára rozhodla odložiť štart na neurčito. Raketoplán bol 4. marca prepravený naspäť do montážnej haly VAB, kde sa začala oprava poškodených častí. Nebola vylúčená ani úplná demontáž štartovacej zostavy. V prípade, že by sa tak stalo, poškodená nádrž by bola vymenená za novú, ktorá bola určená pre misiu STS-118. Celkove technici opravili 2 660 poškodení na ET. Nový termín štartu bol oficiálne oznámený až 10. apríla 2007 po zhodnotení stavu opráv nádrže ET. Pokiaľ by sa nevyskytli žiadne ďalšie problémy, Atlantis mal byť na štartovaciu rampu prepravený 16. mája. Nakoľko však prípravy prebehli rýchlejšie, ako sa pôvodne očakávalo, raketoplán bol na rampu prevezený o deň skôr, 15. mája. Prvým možným termínom štartu bol 8. jún, štartovacie okno trvalo až do 18. júla.

S odkladom štartu nastala tiež zmena v zložení posádky. Astronautka Sunita Williamsová, ktorá sa mala na Zem vrátiť až pri misii STS-118, sa vrátila už raketoplánom Atlantis. Clayton Anderson, ktorý ju mal vystriedať pri misii STS-118, teda letel už v tejto misii STS-117. Anderson sa vrátil na Zem až letom STS-120. Z dôvodov týchto presunov museli byť tiež vyrobené nové fotografie členov posádok spomínaných misií.

Raketoplán odštartoval hneď v prvom termíne, 9. júna (v USA v tom čase stále 8. jún) o 1:38 SELČ. Približne o 22:19 začala posádka nastupovať do raketoplánu, o 23:48 bol uzavretý vstupný prielez. Jediné možné ohrozenie štartu bolo v počasí na záložných pristávacích základňach, to sa však nečakane zlepšilo a tak raketoplán mohol bez problémov štartovať. Štart na prvý pokus je pre raketoplán veľmi zriedkavý.

Štart

Zážih pomocných motorov SRB a tým pádom aj štart nastal o 1:38:04 SEČ (23:38:04 GMT). Rotácia raketoplánu prebehla podľa plánu a v čase 1:40 sa od nádrže ET oddelili motory SRB. V čase 1:43:50 sa raketoplán otočil o 180° (nádržou ET nadol). O 1:46 nastal manéver MECO, vypnutie hlavných motorov a vzápätí bola odhodená hlavná palivová nádrž ET. Korekciou dráhy v čase 2:16:34 bol Atlantis úspešne navedený na východiskovú obežnú dráhu. O 3:23 sa otvorili dvere do nákladového priestoru.

Kontrola tepelného štítu

9. júna mala posádka za úlohu niekoľko rutinných úloh: korekcie dráhy, vyklopenie parabolickej antény na komunikáciu v pásme Ku, oživenie manipulátoru RMS (Remote Manipulator System) a ďalšie. Jednou z najdôležitejších úloh bola kontrola tepelného štítu senzormi OBSS (Orbiter Boom Sensor System). Táto kontrola slúžila na odhalenie prípadného poškodenia tepelného štítu, ktoré mohlo nastať po štarte. Závažné poškodenie tepelnej ochrany na nábežnej hrane krídla u raketoplánu Columbia malo za následok jeho deštrukciu pri návrate do atmosféry.

Ešte pred začiatkom kontroly, v čase okolo 03:45 UT, si posádka všimla poškodenie tepelnej ochrany na ľavom bloku orbitálnych motorov OMS (Orbital Maneuvering System). Išlo o odškerenie plsti, ktorá tvorila tepelnú ochranu tejto aerodynamicky málo namáhanej časti raketoplánu. Vzniknutá trhlinka mala veľkosť približne 10x15 a nepredstavovala nijaké vážne nebezpečenstvo pre posádku. NASA sa napriek tomu rozhodla predĺžiť misiu o 2 dni, počas ktorých mal prebehnúť ešte jeden výstup do otvoreného priestoru a a astronauti mali poškodenie opraviť. Napokon sa oprava podarila už počas tretieho výstupu do otvoreného priestoru (EVA-3). O 17:03 UT sa tyč so senzormi OBSS zdvihla z lôžka a o 18:03 UT bol zahájený prieskum najprv pravoboku raketoplánu, potom prednej časti a následne aj ľavoboku. Prieskum neukázal nijaké ďalšie poškodenia. Nasledujúceho dňa Olivas ešte podrobnejšie nasnímal poškodenú časť tepelnej ochrany.

Priebeh letu po spojení s ISS

10. júna okolo 19:36 UT sa raketoplán Atlantis spojil s Medzinárodnou vesmírnou stanicou (ISS). Predchádzal tomu manéver zvaný BackFlip, oficiálne RPM (Rotation Pitch Maneuver alebo Rendezvous Pith Maneuver). Počas neho sa raketoplán otočil o 360° okolo kratšej vodorovnej osi a posádka ISS zatiaľ filmovala jeho tepelný štít. Po pripojení raketoplánu k uzlu PMA-2 (Pressurized Mating Adapter Two) nasledovalo pritiahnutie raketoplánu, až sa v čase približne 19:45 UT dokončilo pevné spojenie. Nastala kontrola hermetickosti spoja a zároveň manipulátor RMS uchopil priehradkovú konštrukciu ITS-S3/S4 Medzinárodnej vesmírnej stanice. V čase 21:04 UT sa otvoril prielez medzi raketoplánom a stanicou a posádky sa stretli. Kreslo z transportnej lode Sojuz-TMA 10 pre Williamsovú preniesli do raketoplánu, Andersonove kreslo z raketoplánu preniesli zase do Sojuzu. Po jeho namontovaní sa Anderson stal oficiálne členom posádky ISS a Williamsová členkou posádky Atlantisu.

11. júna o 01:00 UT mechanický manipulátor ISS dokončil pripojenie nosníka S3/S4 k ISS. Astronauti Olivas a Reilly začali nocovanie v prechodovej komore Quest, kde bol tlak znížený na 700 hPa ako príprava na výstup do otvoreného priestoru. O 19:35 UT sa začala dekompresia prechodovej komory a o 21:03 UT sa s hodinovým oneskorením začal prvý výstup do otvoreného priestoru (EVA-1). Oneskorenie bolo spôsobené tým, že pripojenie nosníka S3/S4 k ISS nešlo tak hladko, ako sa čakalo. Nastal totiž problém so silovými zotrvačníkmi CMG (Control Moment Gyroscope), ktoré neboli schopné udržiavať orientáciu a stabilizáciu komplexu stanica-raketoplán. Až po odstránení tohoto problému sa mohlo pokračovať v manévrovaní so segmentmi STC-S3 zavesenými na manipulačnom ramene ISS.

EVA-1

Prvý výstup do otvoreného priestoru absolvovali James Francis Reilly a John Daniel Olivas. Ich úlohou bolo pokračovať v pripájaní nosníka so slnečnými panelmi (STC-S3) k ISS. Astronauti prepájali konektory, uvoľnené boli prepravné poistky a kryt, kýlový tŕň bol premiestnený a nakoniec bol roztvorený radiátor na S4. Výstup sa skončil o 3:18 UT. Trval 6 hodín a 15 minút.

Nasledujúceho dňa, 12. júna, boli nové panely fotovoltaických batérií (na P4) postupne vysunuté na plnú dĺžku. Vysúvanie panelov prebehlo bez problémov a bolo dokončené o 17:53 UT. Po ich vysunutí sa posádky venovali vedeckým experimentom a prenosom nákladu medzi raketoplánom a stanicou. V ruskej časti stanice však zlyhal navigačný počítač systému SUDN (sistema upravlenija dviženijem i navigacijej). V dôsledku toho bolo prerušené riadenie orientácie a stabilizácie americkými silovými zotrvačníkmi CMG (Control Moment Gyroscope). Riadiace stredisko Mission Control Center v Houstone vypracovalo metódu, ako obnoviť a udržiavať stabilizačný systém v prevádzke bez využitia ruského navigačného počítača, ktorá však nefungovala. Preto bolo riadenie orientácie predané autopilotovi DAP (Digital Autopilot) s využitím motorov RCS stanice. Orientáciu a stabilizáciu komplexu s využitím zotrvačníkov CMG sa podarilo obnoviť až 13. júna okolo 01:00 UT. 12. júna o 21:20 UT navyše nastal ešte falošný požiarny poplach v module Zaria.

13. júna sa začalo diaľkove riadené zaťahovanie panelu fotovoltaických batérií SWA (Solar Wing Array) 2B na priehradovej konštrukcii ITS-P6. Bolo však prerušené problémami: panel sa začal vlniť a jednotlivé diely panelu sa prestali správne skladať. Po neúspešných pokusoch o uvoľnenie zaseknutých dielov bolo ďalšie zaťahovanie prerušené. Okrem toho v ranných hodinách došlo k totálnemu zlyhaniu ruského navigačného systému SUDN. Všetku orientáciu a stabilizáciu museli preto prebrať motory RCS raketoplánu Atlantis.

O 18:28 UT začali astronauti Patrick G. Forrester a Steven Swanson druhý výstup do kozmu, technici v stredisku CUP-M zatiaľ pokračovali v pokusoch o oživenie riadiacich počítačov.

EVA-2

Hneď na začiatku druhého výstupu do kozmu sa Forrester a Swanson presunuli na priahradkovú konštrukciu ITS-P6 (Forrester bol na konci staničného manipulátoru SSRMS) a začali urovnávanie dielov a vodiacich lán zaseknutého panelu. Napokon sa pomaly a s problémami podarilo zatiahnuť 5 jeho ďalších dielov a následne bolo skladanie odložené o ďalší deň. Potom astronauti prešli k ďalšej úlohe výstupu, ktorou bola demontáž aretačných poistiek na otočnom spoji medzi konštrukciou ITS-S3 a ITS-S4. V priebehu aktivácie spoja sa ale zistilo, že v zapojení riadenia spoje je chyba a príkazy pre motor č.1 vykonáva motor č.2 a naopak. Do rozhodnutia o vyriešenie problému tak astronauti nechali na spoji jednu aretačnú poistku, aby nedošlo k jeho nepredvídateľnému pohybu. Plné spojazdnenie spoja tak muselo byť odložené na niektorý z ďalších výstupov do kozmu. Výstup EVA-2 sa skončil 14. júna o 01:44 UT a trval 7 hodín 16 minút.

Nasledoval odpočinok obidvoch posádok, počas ktorého sa na 7 minút podarilo riadiacemu stredisku nadviazať spojenie s jednou dvojicou riadiacich počítačov CVM. Spojenie však následne opäť vypadlo. Problém je nutné vyriešiť do oddelenia raketoplánu od stanice, pretože bez raketoplánu už nebude mať čo stanicu stabilizovať. NASA preto zvažovala, že predĺži pobyt raketoplánu pri stanici o ďalší deň. Williamsová a Anderson neúspešne hľadali príčinu výpadku počítačov. O 11:23 UT bol opäť vyhlásený falošný požiarny poplach.

Pokračovali tiež pokusy o zatiahnutie panelu. Panel sa podarilo zložiť o ďalšie 4 diely. Panel tým bol zatiahnutý asi z polovice. Ďalšie skladanie bolo odložené až do tretieho výstupu do otvoreného priestoru (EVA-3), ktorý sa začal 15. júna o 18:48 SEČ. Okrem iného sa astronauti na začiatku výstupu mali pokúsiť opraviť aj odškerenú tepelnú izoláciu.

EVA-3

Tretí výstup do otvoreného priestoru absolvovali Reilly a Olivas. Pomocou manipulátora RMS sa Olivas dostal k miestu s poškodenou izoláciou. Najprv kus izolácie zatlačil dovnútra rukou a potom ho zašil a zaistil 21 sponami (podľa iných zdrojov špendlíkmi) z nehrdzavejúcej ocele. Okrem toho ju ešte zaistil zasvorkovaním. Reilly medzitým pracoval na generátore kyslíku na vonkajšej strane modulu Destiny. Nainštaloval na ňom nový ventil a potom obaja astronauti spoločne nainštalovali dosku protimeteorického štítu modulu Destiny. v závere výstupu sa im podarilo úplne zložiť problematický panel. Výstup EVA-3 trval 7 hodín 58 minút.

16. júna ruské riadiace stredisko pomaly uviedlo do prevádzky väčšinu svojich počítačov. Za hlavnú príčinu ich zlyhania sa považuje poškodenie ochranných prepäťových poistiek sekundárnych napájacích zdrojov počítačov. Po premostení poistiek sa podarilo všetky počítače uviesť do prevádzky a po otestovaní opäť prebrali orientáciu stanice. Odloženie odpojenia raketoplánu od stanice sa preto nekonalo. Na palube ISS zatiaľ pokračovali práce a prípravy na štvrtý mimoriadny výstup do otvoreného priestoru. Ten sa začal 17. júna o 18:26 SELČ a absolvovali ho astronauti Forrester a Swanson. Ich cieľom bolo predovšetkým zakončenie zapojenia nových solárnych panelov, predovšetkým uvoľnenie rotačného mechanizmu SAJR, ktorý umožnil novým solárnym panelom otáčať sa za Slnkom.

EVA-4

Okolo 17:00 UT astronauti nainštalovali nosník pre vonkajšiu televíznu kameru segmentu priehradovej konštrukcie. Potom došlo na prácu na spojovacom uzle SARJ. Forrester testoval stav prevodoviek otočného spoja, Swanson zatiaľ začal demontáž zostávajúcich aretačných poistiek otočného spoja. Potom demontovali kýlový tŕň a pomocné vzpery priehradkovej konštrukcie, nainštalovali podnožky PFR a začali oživovať nové segmenty. Po dokončení tejto práce sa obaja presunuli do prechodovej komory Quest, kde si vymenili náradie a okolo 20:30 UT sa presunuli k priehradovej konštrukcii ITS-Z1. Spätná montáž protimeteorických panelov sa však nepodarila. Boli preto len provizórne pripútané istiacimi lankami. O 22:45 UT sa Forrester a Swanson vrátili do prechodovej komory. Výstup EVA-4 trval 6 hodín 29 minút.

18. júna mala posádka raketoplánu voľný deň. Skafandre pre výstup do otvoreného priestoru boli prenesené na palubu raketoplánu. Po prenesení poslednej dávky vody z raketoplánu na stanicu sa o 22:30 UT posádky slávnostne rozlúčili. O 22:51 UT sa uzavreli prielezy medzi telesami. Vlastné odpojenie však nastalo až po ukončení odpočinku posádky, dňa 19. júna o 14:42 UT.

Priebeh letu po odpojení od ISS

Po štandardnom oblete okolo stanice sa v čase 16:01 UT raketoplán separačným manévrom od stanice vzdialil. O 19:13 UT bol opäť zahájený prieskum tepelnej ochrany raketoplánu.

20. júna začali prebiehať prípravy na pristátie, ktorého prvý termín bol 21. júna na Kennedyho vesmírnom stredisku (KSC). Na palube orbitera sa začalo upratovanie nákladu a skúšky systémov potrebných na pristátie – riadiaceho systému FCS (Flight Control System), skúšobné spustenie hydraulického čerpadla APU-1 (Auxilliary Power Unit) a skúšobný zážih motorov RCS. Konala sa tiež tlačová konferencia.

21. júna sa začali vlastné prípravy na pristátie – členovia posádky sa napríklad v skafandroch pripútali na svoje miesta v kreslách, bol deaktivovaný systém na odstraňovanie oxidu uhličitého zo vzduchu a prebehli skúšky vychyľovania motorov OMS. Predpoveď počasia pre KSC však bola zlá. Potom, čo sa počasie ešte zhoršilo, bolo pristávanie odložené o jeden oblet a napokon zrušené a preložené na 22. júna. To sa už aktivovalo aj záložné letisko Edwards AFB v Kalifornii, pretože na Floridu bola predpovedaná veľká oblačnosť a búrky. Okrem KSC a Edwards AFB už mohol raketoplán pristávať iba na základni White Sands v Novom Mexiku, pre ktorú však boli takisto hlásené búrky.

Pristátie

22. júna o 20:25 SELČ dalo riadiace stredisko súhlas s pristátím v Kalifornii. Raketoplán sa obrátil do pozície pre zážih motorov OMS, ktorý sa začal o 20:43:47. Po 2 minútach a 33 sekundách boli motory vypnuté a perigeum sa tým znížilo len na výšku niekoľkých kilometrov. Raketoplán sa nachádzal na nenávratne zostupnej dráhe. Z bezpečnostných dôvodov boli vypustené pohonné hmoty. Okolo 21:20 SELČ Atlantis vstúpila do atmosféry vo výške asi 122 km. O 21:24 raketoplán začal sériu otáčok (2 otáčky v tvare S), aby znížil svoju rýchlosť. V čase 21:30 nastal okamih najväčšieho aerodynamického namáhania. Plazma v okolí raketoplánu dosahovala teploty miestami až 1 300 °C. O 21:48 raketoplán začal manéver HAC (Heading Alignment Cylinder), čiže okruh nad miestom pristátia. O 21:50 (podľa iných zdrojov 21:49) sa zadné kolesá podvozku dotkli pristávacej dráhy. Vzápätí na dráhu dosadli aj predné kolesá, bol odhodený brzdiaci padák a o 21:50:48 sa raketoplán zastavil. Do tohoto okamihu jeho misia trvala 13 dní, 20 hodín, 12 minút a 44 sekúnd.

Raketoplán bol prepravený naspäť na Floridu pomocou špeciálneho transportného lietadla Shuttle Carrier Aircraft (SCA). Preprava sa začala 1. júla ráno. Pre nepriaznivé poveternostné podmienky ale muselo lietadlo prečkať noc z 2. na 3. júla vo Fort Campbel v Kentucky. Na Floride pristálo SCA s raketoplánom 3. júla 2007 okolo 14:30.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému STS-117

Externé odkazy