Schránkovce
| Schránkovce | |
 Loligo vulgaris | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Conchifera Gegenbaur, 1878 | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Schránkovce (lat. Conchifera) sú mäkkýše, ktorých telo nie je kryté kutikulou, ale je chránené jednodielnou alebo dvojdielnou schránkou, ktorá je produktom epidermy, presnejšie plášťa. Inak ju však s telom spájajú len svalové úpony. Schránka sa skladá z troch vrstiev:
- periostracum – tenká povrchová pigmentovaná vrstva z organickej látky konchínu (chemicky je príbuzná chitínu);
- ostracum – porézna vrstva z CaCO3 so stĺpčekovitou štruktúrou;
- hypostracum – aragonitová vrstva, je tvorená kryštalickým CaCO3 so šupinkovou štruktúrou. U mnohých skupín je len naznačená.
Za fylogeneticky východiskový typ sa považuje jednodielna, jemne zahnutá rúrovitá schránka, mierne sa rozširujúca na tú stranu, kde z nej vystupovala noha, resp. ramená mäkkýša. Sekundárne dochádza k postupnému zavinutiu schránky do závitov a až terciálne k „preklopeniu“ vinutia na pravú alebo ľavú stranu, čiže k laterálnej torzii (ulitníky). (Obdobný proces, ale bez laterálnej torzie, pozorujeme pri fylogenéze schránky u hlavonožcov.)
Tráviaca sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Tráviaca sústava sa začína ústami s radulou, strúhadlovitým jazýčkom. Radula môže druhotne zaniknúť (Bivalvia), alebo je spolu s rohovinovou subradulárnou platničkou premenená na útvar podobný zobáku papagája (Cephalopoda). V ústnej dutine sú slinné žľazy, s často veľmi kyslým sekrétom, ktorý môže obsahovať aj H2SO4. U dravých druhov, ktoré sa živia inými mäkkýšmi, slúži na rozpustenie ich schránok. Nasleduje hltan (pharynx), pažerák (oesophagus), endodermálny žalúdok (ventriculus) a črevo (ileum), ktoré kľukato prebieha telom – u ulitníkov vstupuje i do ulity. Vnútornú plochu čreva zväčšuje tzv. záves – typhlosolis. Anus v dôsledku dorsálnej flexie nemá už nikdy terminálnu polohu (výnimkou je veľmi starobylá a nepočetná skupina Monoplacophora). Súčasťou tráviacej sústavy je aj hepatopankreas. Okrem sekrécie pôsobí ako zásobný orgán (ukladajú sa v ňom tuky a glykogén) a prebieha v ňom aj resorbcia strávenej potravy. U niektorých bylinožravých druhov sa pri žalúdku nachádza zvláštna žľaza – tzv. bielkovinový kryštáľ, je to bielkovinová tyčinka v žľaznatom vačku. Produkuje tráviace enzýmy.
Nervová sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Nervová sústava je veľmi špecializovaná rebríčková, nazývame ju už gangliová. Niekedy je veľmi rozvinutá (Cephalopoda). Okrem hlavného cerebrálneho ganglia v tele vznikajú 2 – 5 párov periférnych ganglií, ktoré inervujú nohu, žiabre a ďalšie orgány (Gastropoda a Bivalvia). Schránkovce už majú širšiu škálu receptorov – statocystu (v nohe), 1 – 2 páry tykadiel a oči, ktoré môžu byť ploché, jamkové, ale i komorové. U vodných skupín pozorujeme lupeňovité senzorické prívesky – osphradiá (stavbou sa podobajú žiabram). Lastúrniky môžu mať na okraji plášťa aj senzorické tykadielka – rhopálie.
Obehová sústava
[upraviť | upraviť zdroj]Obehová sústava je otvorená, u hlavonožcov už polouzavretá. Hemolymfa obsahuje hemoglobín alebo hemocyanín (obsahuje meď). Väčšia časť dýchacích plynov je však v hemolymfe transportovaná obyčajným fyzikálnym rozpustením. Dýchacími orgánmi sú lupienkovité až vláskovité žiabre (nazývané ktenídiá), umiestnené v blízkosti anusu alebo po bokoch plášťa. U lastúrnikov žiabrové lupienky druhotne strácajú dýchaciu funkciu a menia sa na filtračný aparát na získavanie planktónnej potravy. Dýchaciu funkciu preberá prekrvený plášť. U pľúcnatých ulitníkov na dýchanie slúži prekrvená výstelka pľúcneho vaku, ktorý vzniká z časti plášťovej dutiny. Na dýchaní sa vždy významne podieľa aj povrch tela, ktorý je vďaka slizovým žľazám stále vlhký.
Systematika
[upraviť | upraviť zdroj]podkmeň schránkovce (Conchifera):
- trieda čiapočkovce/čiapočky (Monoplacophora)
- trieda ulitníky/slimáky (Gastropoda)
- trieda zubovky/klovitovce/klovitce (Scaphopoda)
- trieda lastúrniky/korytníky (Lamellibranchia/Bivalia)
- trieda hlavonožce (Cephalopoda)
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- PaedDr. Valerián Franc CSc.: Systém a fylogenéza živočíchov – bezchordáty – zdroj, z ktorého (pôvodne) úplne alebo čiastočne čerpal tento článok.