Striebro

Tlak pary
Striebro; (argentum)
	paládium ← striebro → kadmium
	Periodická tabuľka
	5. perióda, 11. skupina, blok d
	prechodné prvky, kovy
Vzhľad
	strieborný kov
Atómové vlastnosti
Atómová hmotnosť	107,8682 g·mol−1
Elektrónová konfigurácia	[Kr] 4d10 5s1
Atómový polomer	144 pm
Kovalentný polomer	145 pm
Kovový polomer	144 pm
Van der Waalsov pol.	172 pm
Iónový polomer; pre: Ag+	126 pm
Chemické vlastnosti
Elektronegativita	1,93 (podľa Paulinga)
Ionizačná energia(e)	1: 731,0 kJ.mol−1; 2: 2 070 kJ.mol−1; 3: 3 361 kJ.mol−1
Oxidačné číslo(a)	I, II, III
Št. potenciál; (Ag+/Ag)	0,799 V
Fyzikálne vlastnosti (za norm. podmienok)
Skupenstvo	pevné
Hustota	10,49 kg·dm−3
Hustota kvapaliny; (pri 1 234,93 K)	9,320 kg·dm−3
Teplota topenia	1 234,93 K (961,78 °C)
Teplota varu	2 435 K (2 161,85 °C)
Sk. teplo topenia	11,28 kJ·mol−1
Sk. teplo varu	250,58 kJ·mol−1
Tepelná kapacita	25,350 J·mol−1·K−1
Iné
Kryštálová sústava	kubická, plošne centrovaná
Magnetizmus	diamagnetický
Elektrický odpor	15,87 nΩおめが·m
Tep. vodivosť	429 W·m−1·K−1
Tep. rozťažnosť	18,9 µm·m−1·K−1
Youngov modul	83 GPa
Pružnosť v šmyku	30 GPa
Objemová pružnosť	100 GPa
Poissonovo č.	0,37
Tvrdosť (Mohs)	2,5
Tvrdosť (Brinell)	24,5 MPa
Reg. číslo CAS	7440-22-4
Izotop(y) (vybrané)
Commons ponúka multimediálny obsah na tému striebro.
	Chemický portál

Toto je článok o chemickom prvku. O rovnomennom mineráli pozri striebro (minerál).

Striebro, chemická značka Ag (lat. Argentum) je ušľachtilý kov bielej farby, používaný človekom už od staroveku. Vyznačuje sa najlepšou elektrickou a tepelnou vodivosťou zo všetkých známych kovov. Slúži ako súčasť rôznych zliatin. Je vhodné na použitie v elektronickom priemysle, pri výrobe CD aj DVD nosičov a v šperkárstve. Jeho zlúčeniny sú potrebné pre fotografický priemysel.

Základné fyzikálno-chemické vlastnosti

Striebro je jeden z prvkov známych už od staroveku. Z bežných kovov má najlepšiu elektrickú a tepelnú vodivosť. Z mechanickej a metalurgickej stránky je veľmi dobre spracovateľné – má dobrú kujnosť a dobre sa odlieva (dobrá zabiehavosť).

Patrí medzi prechodné prvky, ktoré majú valenčné elektróny v d orbitale. V zlúčeninách sa vyskytuje hlavne v oxidačnom čísle Ag^I. Zlúčeniny striebornatého katiónu (Ag⁺²) sú nestále a majú silné oxidačné účinky.

Napriek tomu, že striebro patrí medzi drahé kovy, ktoré sa vyznačujú silnou chemickou stabilitou, veľmi dobre reaguje s kyselinou dusičnou hlavne vďaka jej silným oxidačným schopnostiam. Reakcia prebieha podľa rovnice:

3 Ag + 4 HNO₃ → 3 AgNO₃ + NO + 2 H₂O

Podobne sa striebro chová i voči koncentrovanej kyseline sírovej, ktorá pôsobí tiež oxidačne. Voči zriedenej H₂SO₄ je však striebro odolné, podobne ako pri pôsobení ďalších minerálnych kyselín. Za prítomnosti kyslíka sa striebro rozpúšťa aj v roztokoch alkalických kyanidov za vzniku komplexného kyanostrieborného iónu [Ag(CN)₂]^-.

Na suchom čistom vzduchu je striebro neobmedzene stále. Stačí však aj veľmi nízke množstvo sírovodíka (H₂S), aby striebro začalo černieť, pretože na jeho povrchu vzniká vrstva sulfidu strieborného Ag₂S.

Výskyt a výroba

V zemskej kôre sa striebro vyskytuje vzácne. Priemerný obsah činí okolo 0,07 – 0,1 mg/kg. V morskej vode je jeho koncentrácia približne 3 mikrogramy na liter. Predpokladá sa, že vo vesmíre pripadá na jeden atóm striebra približne bilión atómov vodíka.

V prírode sa striebro obyčajne vyskytuje v zlúčeninách, prípadne aj ako čistý kov. Skoro vždy je striebro prímesou v rýdzom prírodnom zlate. Z minerálov striebra je najvýznamnejší akantit a jeho vysokoteplotná modifikácia (nad 179 °C) argentit Ag₂S.

Ako zdroj pre priemyslové získavanie striebra sú však rudy olova, medi, niklu alebo zinku. Najviac používanou metódou na získavanie rýdzeho striebra je elektrolýza, z halogenidov sa však dá ako rýdze získať aj pyrometalurgicky priamym tavením.

Najväčšími svetovými producentmi sú Mexiko, Kanada, Peru, Austrália a USA.