Termodynamický dej
Termodynamický dej (iné názvy: tepelný dej, termodynamický proces) je dej, pri ktorom sa menia niektoré zo stavových veličín.
Delenie
[upraviť | upraviť zdroj]Termodynamické deje možno rozdeliť na
- vratné deje (reverzibilné), pri ktorých možno pôvodný (východiskový) stav systému aj jeho okolia dosiahnuť obrátením poradia jednotlivých parciálnych úkonov.
- nevratné deje (ireverzibilné), ktoré prebiehajú bez vonkajšieho pôsobenia iba v jednom smere, čiže východiskový stav už nemožno dosiahnuť iba obrátením postupu úkonov. Na dosiahnutie pôvodného stavu je nutné vynaložiť určitú energiu, ktorá musí byť do sústavy dodaná. V bežnom (nie ideálnom) prostredí sú všetky reálne deje nevratné.
Tiež na:
- rovnovážne deje - ak sú rozdiely medzi vonkajším a vnútorným tlakom(teplotou) infinitezimálne.
- nerovnovážne deje - ak dochádza ku väčším krokom
Kruhový dej je taký, pri ktorom sa po vykonaní parciálnych úkonov systém vráti do pôvodného stavu. Kruhový dej môže byť vratný aj nevratný. Najznámejším príkladom vratného kruhového deja je Carnotov cyklus.
Termodynamický dej s konštantnou stavovou veličinou
[upraviť | upraviť zdroj]Veľa dejov prebieha tak, že niektorá z termodynamických veličín zostáva počas deja konštantná.
| Konštantná stavová veličina | Názov |
| Teplota | Izotermický dej |
| Tlak | Izobarický dej |
| Objem | Izochorický dej |
| Teplo | Adiabatický dej |
| Entropia | Izoentropický dej |
| Entalpia | Izoentalpický dej |
Rovnica stavu plynu
[upraviť | upraviť zdroj]Z podobnosti vzťahov pre izotermický, adiabatický a polytropický dej možno definovať všeobecnú rovnicu pre zmenu stavu plynu (Poissonov zákon) v tvare
- ,
kde je tlak plynu, je jeho objem a je konštanta.
Pre ide o vzťah pre izotermický dej, pre rovné Poissonovej konštante ide o adiabatický dej. Ak , ide o polytropický dej. Pre ide o rovnicu izobarického deja a pre ide o izochorický dej.
