Topoľ biely
| Topoľ biely | |
 | |
| Vedecká klasifikácia | |
|---|---|
| Vedecký názov | |
| Populus alba Linnaeus | |
| Synonymá | |
| Robinia acacia, Robinia communis, Pseudoacacia pseudoacacia | |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Topoľ biely (lat. Populus alba) je druh stromu z čeľade vŕbovité (Salicaceae). Môže dorásť do výšky 15 až 35 metrov.
Synonymá
[upraviť | upraviť zdroj]- Octima canescens Rafinesque-Schmaltz, 1838
- Populus denudata A. Braun in Hartig, 1850
- Populus bogueana Dode, 1905
- Populus floccosa Dode, 1905
- Populus globosa Dode, 1905,
- Populus heteroloba Dode, 1905
- Populus hickeliana Dode, 1905
- Populus megaleuce Dode, 1905
- Populus peroneana Dode, 1905
- Populus triloba Dode, 1905
- Populus berkarensis Poljakov, 1950
- Populus excelsa Salisbury, 1796 (nom. illeg.)
- Leuce alba (Linné) Opiz, 1852 (nom. inval.)
- Populus hopeiensis Poljakov, 1950 (nom. inval.), non Hu & Chow, 1934
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Vzhľad a kôra
[upraviť | upraviť zdroj]Strieborný topoľ je rovnorastúci, v lete zelený strom so širokou korunou väčšinou v tvare kruhu. Strom môže dosiahnuť vek 300 - 400 rokov a priemer kmeňa môže dosiahnuť až 4,5 metra. Kôra má väčšinou biele zafarbenie a hladkú štruktúru, niekedy obsahuje malé stopy korkového dreva. Tieto stopy majú väčšinou tvar kosoštvorca. S pribúdajúcim vekom dostáva vrchná kôra tmavošedé zafarbenie a tvoria sa hlboké pozdĺžne ryhy. Najmladšie výhonky so zvyšujúcim sa vekom blednú a na zelených výhonkoch sa postupne objavuje biele olemovanie.
Listy
[upraviť | upraviť zdroj]Listy topoľa bieleho môžu mať rôzny tvar a rastú striedavo na plochých, ale silných stonkách s približnou dĺžkou 2-5 cm. Na dlhších vetvičkách rastú troj- až päťdielne listy, podobajúce sa javorovým listom. Listy majú pomerne výrazné vrúbkovanie a môžu dosahovať dĺžku až 12 cm a šírku 10 cm. Spodná strana listov je väčšinou výrazne biela, prípadne sú listy na spodnej časti výrazne orámované bielou farbou. V spodnej časti vetvičiek sa zvyčajne vytvárajú menšie lístky (s dĺžkou 4-7 cm a šírkou 3-4 cm). Tie sú väčšinou okrúhle alebo oválne. Na ich okraji sa vyskytuje nepravidelné vrúbkovanie, spodná strana je väčšinou šedá s farebne výrazným okrajom. Obidva typy listov sú z vrchnej strany tmavozelené a ich povrch je lesklý. V skoršom vývojovom štádiu majú listy hebký okraj, ktorý sa však počas ďalšieho rastu stromu vytratí. Na jeseň môžeme obdivovať žlté sfarbenie topoľa bieleho.
Kvety
[upraviť | upraviť zdroj]Vyrastú na tomto strome často ešte pred jeho úplným zalistením, v mesiacoch marec-apríl. Často sa nazývajú jahňady. Majú dvojdomé usporiadanie, zo stromu visia a v ich tesnej blízkosti sa nachádzajú okvetné lístky. Tieto lístky sú nepravidelné zúbkované a môžu byť farebné ohraničené (väčšinou bledohnedou farbou). Jeden strom môže mať len jeden druh jahniad, samčie alebo samičie. Jahňady majú väčšinou dĺžku 4 cm. Zelené samičie jahňady však môžu niekedy dosahovať až dĺžku 10 cm. Samčie jahňady sú väčšinou červenej alebo žltej farby a v každom rastie 8-10 tyčiniek.
Rozmnožovanie
[upraviť | upraviť zdroj]K rozmnožovaniu Topoľa bieleho veľkou mierou prispieva vietor, vďaka ktorému sa môžu uvoľniť a preniesť aj malé semienka stromu. Semená uzrievajú v máji a júni. Pred dozretím sú uložené v malých, visiacich tobolkách. Topoľ biely vytvára veľké množstvo koreňových výmladkov, pomocou ktorých vytvára celé geneticky jednotné porasty, prepojené koreňmi. Výmladky vytvárajú predovšetkým stromy na okraji lesných porastov a solitérne jedince, keďže strom svojimi koreňmi vďaka striedaniu dennej a nočnej teploty pôdy dokáže "zistiť", že v jeho okolí je voľný priestor bez iných stromov. V súvislých lesných porastoch je množstvo koreňových výmladkov obmedzené.
Lokality
[upraviť | upraviť zdroj]Tento druh stromu je pomerne necitlivý na sucho a vystačí si aj s malým množstvom vody. Rastie väčšinou na slnečných stanoviskách s piesočnatou pôdou, napríklad na brehoch riek alebo jazier. Pomerne dobre sa mu však darí aj na úplne pieskových stanoviskách alebo v močiarnych oblastiach. Topoľ sa často vysádza ako dekorácia ulíc alebo v alejách. Letné horúčavy a aj veľmi nízke zimné teploty znáša relatívne dobre. Topoľ biely bežne rastie v strednej, južnej a východnej Európe, na západnej Sibíri, v západnej Ázii a v severnej Afrike. Vo voľnej prírode sa väčšinou vysádza len na dekoračné účely. Ako úžitkový strom sa už nevysádza, nahradili ho iné hybridné dreviny a to aj napriek krátkemu rastovému cyklu (50-60 rokov).
-
Vetvička s listami -
Vľavo: spodná strana listu, vpravo: vrchná strana listu. -
Kôra s typickou korkovou kresbou. -
Populus alba
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Gregor Aas, Andreas Ruedmller:, Laubbäume, Gräfe & Unzer Verlag, Buchnummer: 08899 7
- Rothmaler: Exkursionsflora von Deutschland - Gefäßpflanzen: Grundband 2, Spektrum akademischer Verlag, ISBN 3-8274-1359-1
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Topoľ biely
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Topoľ biely