Trachyt
Trachyt | |
Zloženie | |
---|---|
Hlavné minerály | ortoklas, plagioklas, tridymit, kremeň, nefelín |
Akcesórie | biotit, pyroxény, olivín |
Vlastnosti | |
Textúra | afanitická, porfýrická |
Farba | sivá, tmavosivá |
Trachyt je výlevná vyvretá hornina sivej farby. Štruktúra horniny je pórovitá, sklovitá. Chemicky je pre trachyty charakteristický nižší obsah SiO2.
Názov horniny zaviedol roku 1822 R. J. Haüy[1]
Zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]Mineralogicky sú tvorené prevažne živcami (prevládajú draselné živce nad plagioklasmi) a foidmi (zástupcami živcov) - nefelínom, sodalitom a leucitom. Kremeň je prítomný v menšom množstve, skôr sa vyskytuje tridymit. V starších trachytoch však býva prítomný vo väčšom množstve, čo je spôsobené rekryštalizíciou tridymitu. Z tmavých minerálov sú prítomné augity, amfiboly a biotit - prevažne v akcesorickom množstve. Amfiboly sú často skorodované a lemované sekundárnymi minerálmi - magnetitom a pyroxénmi. Je efuzívnym ekvivalentom syenitu.
Výskyt
[upraviť | upraviť zdroj]Trachyty sa vyskytujú prevažne v treťohorných a mladších vulkanitoch - v rímskej vulkanickej provincii, na ostrove Ischia a v Taliansku. Recentné trachytické lávové prúdy sa nachádzajú na Islande, Azorských ostrovoch a vo východnej Afrike. Na Slovensku sa vyskytujú v treťohorných východoslovenských vulkanitoch Vihorlatu a Slanských vrchov.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Levinson-Lessing, F. J., Struve, E. A., 1963, Petrografičeskij slovar. Gosgeoltechizdat, Moskva, s. 356
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trachyt