(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Uhrovec (obec) – Wikipédia Preskočiť na obsah

Uhrovec (obec)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Uhrovec
obec
Evanjelický kostol
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Bánovce nad Bebravou
Región Horná Nitra
Vodné toky Radiša, Striebornica
Nadmorská výška 258 m n. m.
Súradnice 48°45′00″S 18°20′00″V / 48,750000°S 18,333333°V / 48.750000; 18.333333
Rozloha 22,95 km² (2 295 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 533 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 66,8 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1258
Starosta Zuzana Máčeková[3] (nezávislá)
PSČ 956 41
ŠÚJ 505625
EČV (do r. 2022) BN
Tel. predvoľba +421-38
Adresa obecného
úradu
SNP 86/7
E-mailová adresa obec@uhrovec.sk
Telefón 038 76 942 53
Fax 038 76 945 92
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Uhrovec
Webová stránka: uhrovec.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Uhrovec je obec na Slovensku v okrese Bánovce nad Bebravou.

Obec sa nachádza v severnej časti západného Slovenska, v Trenčianskom samosprávnom kraji. Leží v údolí Radiše na rozhraní Nitrianskej pahorkatiny a Strážovských vrchov pod Jankovým vŕškom. Z okresného mesta je vzdialený asi 4 km severovýchodným smerom.

Prvá zmienka o obci je z roku 1258. Do tohto obdobia sa zároveň datuje výstavba Uhroveckého hradu. Po stáročia remeselné mestečko s trhovými právami patriace panstvu Zayovcov, ktoré malo sídlo spočiatku na hrade Uhrovec, neskôr v kaštieli priamo v obci. V roku 1815 sa v dome pod týmto kaštieľom narodil Ľudovít Štúr. Jeho erb má 5 ruží.

Obyvateľstvo sa zaoberalo najmä poľnohospodárstvom, pestovalo víno vo vinohradoch a ovocie v niekoľkých sadoch, ktoré spracovávali sušením. Okrem toho tu bolo i niekoľko rybníkov.

Od prvej polovice 19. storočia tu boli menšie priemyselné závody, k najdôležitejším patrila skláreň, ktorá existovala v rokoch 18741914 a továreň na výrobu rôznych drobných výrobkov z dreva, ktorá sa neskôr preorientovala na výrobu vychádzkových palíc. V roku 1875 vznikla rezbárska škola, ktorá bola na úrovni umeleckej priemyslovky. Počas tohto obdobia najväčší rozkvet obce, počet obyvateľov sa blížil k 2 000, čo je najviac v histórii. Tesne pred vypuknutím prvej svetovej vojny sa skláreň presťahovala do Lednických Rovní a v Uhrovci zostal iba drevospracujúci priemysel. V roku 1921 sa narodil v tom istom dome ako Ľudovít Štúr aj ďalší významný rodák z obce - Alexander Dubček.

Počas druhej svetovej vojny a SNP účasť občanov v ilegálnej činnosti a partizánskom hnutí - pôsobila tu partizánska brigáda Jána Žižku pod vedením plk. Teodora Polu, ktorá mala v chotári na kopci Jankov vŕšok vybudované bunkre. Nemci obec dňa 5. novembra 1944 čiastočne vypálili a 13. decembra 1944 v bunkri zaživa upálili siedmich zranených partizánov. Sovietska a rumunská armáda Uhrovec oslobodila 4. apríla 1945. Po vojne bol v rokoch 1946-1951 na Jankovom vŕšku vybudovaný pamätník - mohyla s pylónom a mauzóleom.

Za socializmu rozsiahla výstavba rodinných a bytových domov a prestavba centra. Už v roku 1951 bola vyasfaltovaná hlavná cesta, verejné osvetlenie pribudlo o dva roky neskôr. V roku 1959 sa postavila prvá štvorbytovka, o rok neskôr škola, v roku 1961 dvanásťbytová jednotka, po zbúraní severnej zástavby námestia v roku 1963 sa vybudoval obchodný dom a reštaurácia Jednoty ĽSD. V roku 1964 bola ukončená výstavba Domu služieb, o rok 18 bytová jednotka a o ďalšie dva roky 20 bytová. V roku 1965 bola otvorená expozícia v rekonštruovanom rodnom dome Ľudovíta Štúra. V roku 1967 sa začala výstavba novej 20 bytovej jednotky a ihriska. Stavba vodovodu bola ukončená v roku 1969, ale rozsiahla výstavba pokračovala aj v sedemdesiatych rokoch. V roku 1973 bolo odovzdaných do užívania 32 bytov v panelovej bytovke, prebiehala výstavba požiarnej zbrojnice, zdravotného strediska, kolkárne. Paličkáreň dostala v roku 1974 novú budovu a drevospracujúci závod Mier zase novú halu (1975). V roku 1977 bol zavedený plyn. Prestavba obce bola taká rozsiahla, že v 80. rokoch boli tri štvrtiny domov obce postavené po roku 1945. Pred pádom socializmu bol po značnom odďaľovaní otvorený kultúrny dom (r. 1986). Napriek značným investíciam v obci sa počas tohto obdobia nepodarilo kompletne rekonštruovať kaštieľ, hoci projekt bol vypracovaný ešte v roku 1967.[4]

Po roku 1989 sa najskôr prejavila určitá stagnácia, ale v poslednom čase obec zažíva nebývalý stavebný ruch - po rekonštrukcii je základná škola, námestie s chodníkmi, cestou, osvetlením a autobusovými zastávkami. Postavili sa aj dve nové bytovky, ale kaštieľ je stále schátraný.

Od roku 1968 sú časťou obce i dovtedy samostatné Látkovce.[5]

Kultúra a zaujímavosti

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Zayovský kaštieľ, trojpodlažná renesančná trojkrídlová stavba na nepravidelnom pôdoryse z roku 1613. Stojí na mieste stredovekej opevnenej kúrie. Barokovou úpravou prešiel v roku 1767, no zachoval si svoj renesančný charakter. V roku 1906 prešiel poslednou romantickou úpravou. Pamiatková obnova objektu sa uskutočnila v roku 1977. V súčasnosti je pamiatka nevyužívaná a chátra. Hlavné krídlo kaštieľa je vo dvore členené arkádami. Z renesančnej etapy sa dochovali viaceré portály s kamennými osteniami. V interiéri sú dochované renesančné a barokové klenby. Zo slávnej zayovskej knižnice sa dochovali barokové vstavané skrine, časť jej inventára je spravovaný Maticou slovenskou. Súčasťou interiéru bola aj evanjelická emporová kaplnka z roku 1746, ktorá slúžila miestnym veriacim do vybudovania kostola v roku 1940. Fasády stavby sú členené oknami s kamennými osteniami, pod omietkou sa dochovali fragmenty renesančného kvádrovania.[6]
  • Rímskokatolícky kostol Zoslania Ducha svätého, jednoloďová klasicistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z roku 1817. Interiér kostola je zaklenutý českou plackou. Klasicistický oltár, pilastrová architektúra, aj kazateľnica pochádzajú z doby výstavby kostola. Krstiteľnica pochádza zo začiatku 19. storočia. Pod kostolaom je umiestnená krypta, pri jej vstupe sa nachádza renesančný epitaf.[7] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi. Presbytérium má nárožné zaoblenia. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená dekoratívnymi lizénovými rámami a po novodobej úprave ihlancovou helmicou.
  • Evanjelický kostol, jednoloďová modernistická stavba s pravouhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z roku 1940. Autorom projektu kostola je architekt Milan Michal Harminc. Evanjelickí veriaci sa pred postavením kostola stretávali v zayovskej kaplnke v kaštieli. V interiéri sa nachádza oltár s neskorobarokovým obrazom Posledná večera z konca 18. storočia.[8] Fasády kostola sú členené polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená trojdielnymi rezonančnými otvormi a ukončená korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a ihlancovou helmicou.

Osobnosti obce

[upraviť | upraviť zdroj]

Partnerské mestá

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Česko Slavičín, Česko
  2. Česko Modrá, Česko
  3. Poľsko Gilowice, Poľsko
  4. Maďarsko Kiskunfélegyháza, Maďarsko

Minister obrany SR Peter Gajdoš v roku 2020 obec ocenil „Pamätnou medailou k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny“[11] ako obec, vypálenú počas druhej svetovej vojny.[12][13]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ŠIŠMIŠ, Milan. BEŠTOVÁ, Elena. KVASNICOVÁ, Olga. Uhrovec. Uhrovec: Obec Uhrovec, 2007, 256 s.
  5. tamže
  6. Uhrovec [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  7. Uhrovec - Kostol Zoslania Ducha svätého [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  8. Uhrovec - Evanjelický kostol [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  9. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  10. Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. Pamätná medaila k 75. výročiu Slovenského národného povstania a skončenia druhej svetovej vojny [online]. Bratislava: Vojenský historický ústav, 2019, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  12. Starostovia z miest a obcí, ktoré boli vypálené počas 2. svetovej vojny si prevzali ocenenia [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2020-01-23, [cit. 2023-04-21]. Dostupné online.
  13. Zoznam vypálených miest a obcí [online]. Bratislava: Ministerstvo obrany SR, 2023-04-18, [cit. 2023-04-21]. Poskytnuté v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]