Valientov diel

	Valientov diel
	vrch
Štát	Slovensko
Región	Žilinský
Okres	Žilina
Obec	Višňové
Časť	Lúčanské Veterné hole
Pohorie	Malá Fatra
Podcelok	Lúčanská Fatra
Povodie	Váh
Nadmorská výška	828,4 m n. m. ;
Súradnice	49°08′52″S 18°47′50″V / 49,1479°S 18,7971°V
Geologické zloženie	dolomit
Orogenéza/vrásnenie	alpínske vrásnenie
Najľahší výstup	neznačený z obce Višňové
	Poloha v rámci Žilinského kraja
	Wikimedia Commons: Valientov diel
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°08′52″S 18°47′50″V / 49,1479°S 18,7971°V

Valientov diel^[2] (828,4 m n. m.^[3]^[4]) je zalesnený vrch v severnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Leží nad obcou Višňové, približne 8 km juhovýchodne od Žiliny.^[5] Popod vrch vedie diaľničný tunel Višňové.

V obci je zaužívaný názov Goleštan (z nem. Goldstein – zlatý kameň) kvôli výskytu zlata, no týmto názvom je pomenovaný nižší vrchol masívu, ležiaci nad Višňovskou dolinou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v strednej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Lúčanská Fatra a jej časti Lúčanské Veterné hole.^[6] Vrch leží v Žilinskom kraji, v okrese Žilina a v katastrálnom území obce Višňové.^[7] Najbližšími vrcholmi sú východným smerom ležiaci Hoblík (934 m n. m.), juhovýchodne situovaný Minčol (1 364 m n. m.), južne položená Dolná roveň (950 m n. m.) a na juhozápade situovaná Mikušová (778 m n. m.).^[5]

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Vrch sa nachádza na okraji Malej Fatry, juhovýchodne od mesta Žilina a so susedným Hoblíkom (933,6 m n. m.) vytvára vstupnú bránu Višňovskej doliny. Ňou preteká riečka Rosinka a dá sa z nej strmým výstupom dostať na obľúbené dolomitové lezecké steny (legendárna trasa „Panter 8b+“). V sedle s Dolnou rovňou (950 m n. m.) sa nachádza lyžiarsky areál Holý diel. Na SZ úpätí sa vo výške cca 560 m n. m. nachádza západný portál diaľničného tunela Višňové. Svahy pokrýva zmiešaný les, čo znemožňuje rozsiahlejší výhľad.^[5]

Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]

Zalesnený vrchol obmedzuje výhľad, ktorý je možný len z malých čistín, resp. severozápadného úbočia. Možno tak pozorovať Žilinskú pahorkatinu, no tiež severnú časť Súľovských vrchov, Javorníkov a Kysuckej vrchoviny. Pri vhodných podmienkach možno zhliadnuť tisícovky Moravsko-sliezskych Beskýd (Kněhyně, Smrk a Lysá hora).^[8]

Prístup[upraviť | upraviť zdroj]

Na vrchol nevedú značkované trasy, prístup je možný po modrej značke na Holý diel a odtiaľ lesom na vrchol.^[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Rajecká dolina – turistická a cyklistická mapa – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-06-30]. Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-02-24]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ Malá Fatra - Martinské hole, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec, 2000
↑ Slovenská republika: podrobný autoatlas so zemepisnou sieťou WGS-84 pre GPS. 8. vyd. Harmanec : Vojenský kartografický ústav, 2007. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola mapová časť, s. 34.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.
↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online. Archivované 2022-06-27 z originálu.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2020-08-09]. Dostupné online.