Vezikula

Vezikula je názov pre štruktúru vo vnútri alebo mimo bunky, ktorá je ohraničená (fosfo)lipidovou dvojvrstvou. Sú podobné micelám, ktoré však majú len jednu vrstvu.

Vezikuly vznikajú pri príjme, výdaji alebo transporte materiálov v bunke. Môžu sa zlúčiť s plazmatickou membránou, aby sa ich obsah preniesol do bunky alebo mimo nej, a aj s organelami v bunke pri transporte materiálov pre ne. Majú viaceré významné využitia pre bunku, lebo vo vnútri majú iné zlúčeniny než sú priamo v cytozole bunky. Medzi ich funkcie patrí metabolizmus a transport materiálov, ale aj ovplyvňovanie niektorých reakcií v bunke. Alzheimerova choroba, neurologické aj metabolické choroby sa spájajú s nesprávnym priebehom vezikulárneho transportu.^[1]^[2]

Typy[upraviť | upraviť zdroj]

Vakuoly – organely, ktoré obsahujú zásobné látky pre bunku
Lyzozómy – sú využívané na metabolizmus bunky - potrava sa „vtiahne“ endocytózou do bunky a v lyzozómoch rozkladá na potrebné zlúčeniny využiteľné pre bunku. Tiež trávia organely, ktoré zle pracujú alebo nie sú potrebné – tento proces sa nazýva autofágia
Transportné vakuoly – presúvajú látky vnútri bunky. Presúvajú bielkoviny po ich syntéze v ribozómoch endoplazmatického retikula do Golgiho aparátu, kde sú upravované a potom presúvané ďalej do iných organel.
Ostatné – prenášajú látky z bunky mimo ňu^[3]

Transport[upraviť | upraviť zdroj]

Niektoré vezikuly vznikajú z membrány endoplazmatického retikula a iné vytvára bunková stena – zabratím materiálu, ktorý sa nachádza mimo bunky. Na stavbu vezikuly sa používa niekoľko molekúl, medzi ktoré patria klatrín, COPI a COPII.

Vnútri v bunke prenášajú potrebné zlúčeniny a vezikula sa označí receptorom, aby iné receptory poznali, aké látky prenáša. Na vonkajšej strane vezikuly sa nachádzajú takzvané v-SNARE receptory (v ako vezikulové) a na cieľovom mieste v bunke sa nachádzajú takzvané t-SNARE receptory (t ako target, angl. cieľové). Tieto receptory sú schopné navzájom sa rozpoznať a naviazať na seba. Vďaka tomu sa prenesia na danú membránu len konkrétna látka. Je potreba veľký počet SNARE receptorov, lebo aj prenášaný počet rôznych látok v bunke je mimoriadny. Niekedy môže byť prenášaných niekoľko látok zároveň, čo sa označuje ako multivezikulárny transport. Vezikuly sa umiestnia za sebou v tzv. multivezikulárnom telese – endozóme – a sú nasmerované na spoločné cieľové miesto, kde sa rozlíšia pomocou receptorov. Len vezikula, ktorá je prvá v poriadí, má receptory určujúce cieľové miesto pre transport.

Nielen význam (multi)vezikulárneho transportu vyvoláva snahy o vysvetlenie jeho vzniku v organizmoch. Vážnym impulzom najmä v posledných rokoch boli zástancovia hnutia inteligentného dizajnu, ktorý ho označujú za prípad mechanizmu tzv. „nezjednodušiteľnej zložitosti“ a preto tvrdia, že nie je možné, aby bol vytvorený nikým neriadenými, čisto materialistickými (evolučnými) procesmi. Práve to, že pozostáva z viacerých závislých a prepojených etáp v čase a aj prepojených častí, ho robí náročným na vysvetlenie náhodným vznikom. Receptor na vezikule je „nadbytočný“ a „nevýhodný“ pre bunku pri začiatku procesu, význam má až v cieli, ale na začiatku nie je jasné, že je tento receptor potrebný. Ani cieľový receptor nemá prečo vznikať, lebo „nevie“, že sa transportovaná látka označí príslušným v-SNARE, ktorý rozoznáva. Zatiaľ neboli ešte vyvinuté prijateľné riešenia vzniku multivezikulárneho transportu.^[4]^[5]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
↑ Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
↑ Lipids, Membranes and Vesicle Trafficking - The Virtual Library of Biochemistry, Molecular Biology and Cell Biology http://www.biochemweb.net/lipids_membranes.shtml Archivované 2019-11-18 na Wayback Machine
↑ Katzmann DJ, Odorizzi G, Emr SD (2002). "Receptor downregulation and multivesicular-body sorting" (PDF). Nat. Rev. Mol. Cell Biol. 3 (12): 893–905. doi:10.1038/nrm973. PMID 12461556 https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/12461556/
↑ Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

Alberts, Bruce; et al. (1998). Essential Cell Biology: An Introduction to the Molecular Biology of the Cell. Garland Pub. ISBN 978-0-8153-2971-8.
Behe, M.: Darwinova černá skříňka. Návrat domů, Praha. 2001.
Strobel, L.: Kauza Stvoriteľ. Porta Libri Bratislava 2002