Výskumné demografické centrum a jeho publikácie

Výskumné demografické centrum vydalo v roku 2007 štyri publikácie, dve analytické a dve prognostické.

Ťažiskovou analytickou publikáciou je Populačný vývoj v SR 2006, ktorý analyzuje populačný vývoj na Slovensku v období po roku 1990 s hlavným zameraním na roky 2005 a 2006.

Ťažiskovou prognostickou publikáciou je Prognóza vývoja obyvateľstva SR do roku 2025, ktorá je aktualizáciou prognózy z roku 2002.

Obidve publikácie sú spolu s ďalšími publikáciami a ďalšími informáciami uvedené na internetovej stránke Výs­kum­ného demografického centra (www.infostat.sk/vdc).

POPULAČNÝ VÝVOJ V SR 2006

V demografickom vývoji na Slovensku za posledné dve desaťročia je možné identifikovať tri výrazné etapy. V prvej polovici 90. rokov 20. storočia prebehli radikálne zmeny v reprodukčnom a rodinnom správaní obyvateľstva, ktoré boli bezprostrednou reakciou na zmenu politických a spoločenských pomerov a ktoré výrazne ovplyvnili demografické trendy.
Zmeny v demografickom vývoji pokračovali aj v druhej polovici 90. rokov, avšak už s podstatne nižšou intenzitou. Stačilo 10 rokov a na začiatku nového tisícročia sa na Slovensku presadil nový model reprodukčného a rodinného správania, celkom odlišný od modelu z obdobia socializmu.
Obdobie po roku 2000 možno považovať za stabilizáciu po výrazných zmenách a začiatok budovania nových trendov v nových spoločenských podmienkach. Obyvateľstvo prispôsobilo svoje reprodukčné správanie zmeneným podmienkam. Reprodukčné procesy začínajú rozhodujúcou mierou ovplyvňovať tí, ktorí v týchto nových podmienkach vyrastali a preto je predpoklad, že ich reprodukčné stratégie budú síce menej uniformné ale zároveň stabilnejšie.

Sobášnosť
Nárast sobášnosti po poklese na historicky najnižšiu hodnotu v roku 2001 trval len 3 roky. Roky 2005 a 2006 priniesli znovu pokles počtu sobášov aj úrovne sobášnosti. Nezmenenou intenzitou pokračuje odkladanie sobášov do vyššieho veku. Aj keď nie sú k dispozícii dostatočne vypovedajúce údaje o alternatívnych formách spolužitia, je zrejmé, že pre manželstvo predstavujú silnú konkurenciu.

Rozvodovosť
Trendy rozvodovosti sú už niekoľko rokov stabilné - rozvodovosť aj priemerný vek pri rozvode sa zvyšujú, priemerný počet maloletých detí pri rozvode klesá a stabilne sa vyvíjajú aj rozvody podľa príčin. Zrýchľujúci sa rast rozvodovosti je však neočakávaný, rovnako ako zvýšenie rozvodovosti nad hranicou 40 %. Vzhľadom na slovenské špecifiká (religiozita, tradície, stupeň urbanizácie) sa skôr očakávalo spomalenie rastu rozvodovosti a jej postupná stabilizácia na úrovni mierne nižšej ako sú súčasné hodnoty.

Plodnosť
Vo vývoji plodnosti naďalej pokračovali už nastúpené trendy odkladania rodičovstva do vyššieho veku a rastu podielu narodených mimo manželstva, ktorý v rokoch 2005 a 2006 po prvýkrát presiahol hodnotu 25 %. V roku 2006 bol zaznamenaný prekvapujúci pokles plodnosti. Aj napriek tomu, že pokles sa môže zdať nevýznamný a pravdepodobne súvisí s poklesom prvosobášnosti v rokoch 2005 a 2006, nezodpovedá tento trend predpokladom, nakoľko sa očakával postupný a dlhodobejší nárast úhrnnej plodnosti, ktorý sa začal prejavovať v roku 2003.

Potratovosť
Pozitívnym trendom je klesajúci počet samovoľných aj umelých potratov. Počet umelých potratov v rokoch 2005 a 2006 klesol pod 15 tisíc ročne a priemerný počet umelých potratov na jednu ženu (0,33) predstavuje historicky najnižšiu hodnotu od liberalizácie interrupcii v roku 1957. Umelým potratom sa v súčasnosti končí 19,5 % tehotenstiev, čo je opäť dlhodobé minimum, navyše, potraty zo zdravotných príčin tvorili 30 % všetkých interrupcií, čo je výrazne viac ako v predchádzajúcom období. Typickou žiadateľkou o umelé prerušenie tehotenstva naďalej zostáva vydatá žena s dvoma a viac deťmi, druhou najpočetnejšou skupinou sú slobodné bezdetné ženy.

Úmrtnosť
Vo vývoji úmrtnosti nenastali v poslednom období výrazné zmeny. Úmrtnosť sa naďalej znižuje. Dokazuje to rast strednej dĺžky života pri narodení pre obe pohlavia. Treba však poukázať na značné rozdiely vo vývoji úmrtnosti mužov a žien. Naďalej sa prejavuje vysoká nadúmrtnosť mužov, či už podľa veku alebo podľa jednotlivých príčin smrti. Päť hlavných príčin (ochorenia obehovej sústavy, nádory, ochorenia tráviacej sústavy, ochorenia dýchacej sústavy, vonkajšie príčiny) majú za následok viac ako 90 % úmrtí. Viac ako 70 % mužov a 80 % žien zomiera buď na ochorenia obehovej sústavy alebo na nádory.

Migrácia
Súčasné migračné trendy charakterizuje zvýšená intenzita sťahovania medzi SR a ostatnou Európou. Po vstupe SR do EÚ sa výrazne zvýšil najmä počet prisťahovaných zo starých členských krajín EÚ. Hlavnou zdrojovou krajinou zahraničnej imigrácie však zostáva Česká republika (21 % prisťahovaných do SR). Súčasne sa zvyšujú aj zisky z evidovanej migrácie, v roku 2006 SR takto získala 3,9 tisíc obyvateľov, čo je v porovnaní s rokom 2003 viac ako dvojnásobok. Naďalej však pretrvávajú problémy s evidenciou migrácie, hlavne pri vysťahovaní. Pracovná imigrácia zatiaľ nie je kľúčovým faktorom ekonomického rozvoja SR. Podľa predbežných údajov v roku 2005 pracovalo v SR menej ako 9 tisíc cudzincov. Pritom však počet občanov SR pracujúcich v zahraničí dosahuje okolo 160 tisíc osôb.

Prírastky obyvateľstva
Všetky prírastky obyvateľstva sú v súčasnosti nízke. Celkový prírastok sa pohybuje na úrovni 4,5 tisíc obyvateľov, čo je v relatívnych hodnotách prírastok menší ako 1 osoba na 1000 obyvateľov. Výšku celkového prírastku obyvateľstva v rozhodujúcej miere ovplyvňuje migrácia, ktorá sa na celkovom prírastku podieľa viac ako 80 %.

Vekové zloženie obyvateľstva
Zloženie obyvateľstva podľa veku a pohlavia sa stáva čoraz významnejším determinantom spoločenského vývoja. Najvýznamnejší vplyv na vekovú štruktúru má výrazný pokles počtu živonarodených detí. Naopak vývoj poproduktívnej časti obyvateľstva Slovenska má rastúcu tendenciu. Hoci nárast počtu a podielu seniorov v slovenskej populácii zatiaľ nie je výrazný, proces populačného starnutia postupne naberá na intenzite, predovšetkým vďaka nízkej pôrodnosti.

Medzinárodné porovnanie
Slovensko patrí medzi krajiny s najnižšou plodnosťou v EÚ. Po roku 1989 sa výrazné zmeny nevyhli ani procesu sobášnosti, no tu Slovensko zaujíma pozíciu v strede pomyselného európskeho rebríčka. K európskemu priemeru sa Slovensko zaraďuje aj čo sa týka úrovne rozvodovosti. Nepriaznivá je situácia z pohľadu úmrtnosti. Slovensko patrí v EÚ ku krajinám s najhoršími úmrtnostnými charakteristikami, a to predovšetkým v mužskej zložke obyvateľstva. Na európske pomery má Slovensko nízky prirodzený aj celkový prírastok obyvateľstva a mladú vekovú štruktúru.

PROGNÓZA VÝVOJA OBYVATEĽSTVA SR DO ROKU 2025

Predpoklady prognózy
Očakáva sa, že v dôsledku spoločenskej stabilizácie sa v najbližšom období stabilizujú modely zakladania rodiny aj reprodukčné zámery obyvateľstva. S veľkou pravdepodobnosťou bude pokračovať odklad rodičovstva do vyššieho veku. Dôsledkom takéhoto vývoja bude pravdepodobne postupné zvyšovanie plodnosti aj priemerného veku pri pôrode. V roku 2025 by úhrnná plodnosť mala dosiahnuť úroveň 1,6 (zvýšenie o 28 % oproti súčasnosti). Priemerný vek žien pri pôrode by sa tak mal posunúť zo súčasných 27,9 rokov na 29,2 rokov v roku 2025.
Veľmi silným predpokladom prognózy je očakávané zlepšovanie úmrtnostných pomerov obyvateľstva. Do roku 2025 sa predpokladá kontinuálny lineárny nárast strednej dĺžky života pri narodení - u mužov zo súčasných 70,4 rokov na 74,5 roka v roku 2025, u žien zo súčasných 78,2 rokov na 80,5 roka v roku 2025. Rozdiel medzi pohlaviami sa oproti roku 2006 zníži približne o 1,5 roka na 6 rokov.
Ďalším významným predpokladom prognózy je zvyšovanie hodnôt migračného salda. Slovensko ako krajina EÚ s vysokým hospodárskym rastom bude pre cudzincov stále viac atraktívna. Znižujúce sa prírastky obyvateľstva a zrýchľujúce sa populačné starnutie vytvorí zároveň zvýšený dopyt predovšetkým po zahraničnej pracovnej sile. Ročné migračné saldo by sa malo do roku 2025 zvýšiť zo súčasných necelých 4 tis. osôb až na zhruba 10 tis. osôb. Najväčšie migračné prírastky sa očakávajú v produktívnych vekových kategóriách.

Výsledky prognózy
Do roku 2025 sa počet obyvateľov SR zásadne nezmení. Ak hodnotíme prognózované obdobie ako jeden časový úsek, počet obyvateľov sa zvýši približne o 120 tisíc osôb (2,25 %), pričom v prvých dvoch tretinách prognózovaného obdobia bude nárast rýchlejší. Najvyššiu hodnotu by mal počet obyvateľov dosiahnuť tesne pred koncom prognózovaného obdobia. Zhruba od roku 2025 by sa mal začať počet obyvateľov SR znižovať, pričom zníženie bude dlhodobé a bude mať zrýchľujúcu sa tendenciu.
Prognózované obdobie možno rozdeliť na dve rozdielne etapy. V prvom období (približne do roku 2015) bude ročný celkový prírastok obyvateľstva narastať. Najvyššie hodnoty (zhruba 9 tis. osôb ročne) by mal dosiahnuť okolo roku 2012. Prirodzený prírastok bude v tomto období stagnovať na hodnotách pod hranicou 5 tisíc osôb ročne. Rozhodujúci podiel na celkovom prírastku bude mať migračné saldo. Prudký pokles hodnôt prirodzeného prírastku po roku 2015 a jeho postupná zmena na prirodzený úbytok (zhruba od roku 2020) bude zásadne vplývať aj na hodnoty celkového prírastku. Zisk z migrácie nedokáže kompenzovať úbytok z prirodzeného pohybu. V roku 2015 sa začne znižovať aj celkový prírastok obyvateľstva, ktorý sa okolo roku 2025 zmení na celkový úbytok.
Dôležitejšou demografickou charakteristikou ako počet obyvateľov, je úroveň populačného starnutia. Dobre ju vystihujú priemerný vek obyvateľstva a index starnutia (pomer počtu obyvateľov vo veku 65 rokov a viac na 100 obyvateľov vo veku 0-14 rokov). Oba ukazovatele jednoznačne dokumentujú trend intenzívneho starnutia slovenskej populácie. Priemerný vek obyvateľstva presiahne už v roku 2015 hodnotu 40 rokov a v horizonte prognózy sa priblíži k hodnote 43 rokov. Za obdobie 2007 - 2025 sa priemerný vek obyvateľstva zvýši o 4,6 rokov (12,1 %). Index starnutia presiahne pravdepodobne ešte pred rokom 2025 hraničnú hodnotu 100. Znamená to, že počet obyvateľov v poproduktívnom veku vôbec prvýkrát v histórii bude vyšší ako počet obyvateľov v predproduktívnom veku. Podiel najstarších osôb nad 80 rokov stúpne do roku 2025 o viac ako jeden percentuálny bod na 3,7 %. Populačné starnutie na Slovensku bude jedno z najintenzívnejších v rámci celej Európskej únie.

Dôsledky
Demografickým dôsledkom súčasného a očakávaného populačného vývoja na Slovensku bude ďalšie znižovanie prirodzeného prírastku obyvateľstva, ktoré bude mať postupne za následok znižovanie počtu obyvateľov a zrýchľujúci sa proces populačného starnutia. Populačné straty budú čiastočne kompenzované zahraničnou migráciou. Inak povedané, obyvateľstvo Slovenska bude v najbližších desaťročiach menej početné, staršie a etnicky pestrejšie.
Táto skutočnosť bude mať závažné dôsledky pre fungovanie spoločnosti. Predovšetkým starnutie obyvateľstva prináša zásadné výzvy pre spoločnosť a oprávnene sa stáva dôležitou témou pri úvahách o budúcnosti. Najvýznamnejšie sprievodné javy populačného starnutia sú zvýšenie ekonomického zaťaženia obyvateľstva, rast verejných výdavkov na zdravotníctvo a sociálne poistenie, neefektívnosť priebežných dôchodkových systémov a zmena celkovej spoločenskej klímy. Aj keď sa zmeny vo vekovom zložení obyvateľstva a ich spoločenské dôsledky nezdajú byť v súčasnosti na Slovensku kritické, treba mať na pamäti, že sú v najbližších desaťročiach nezvratné a budú mať zrýchľujúcu sa tendenciu. Navyše dôsledky starnutia nie je možné eliminovať ani zmierniť izolovanými opatreniami v krátkom časovom období ale vyžadujú si komplexné riešenia uskutočnené s časovým predstihom. 
 

Upozornenie: Pri uverejnení celej informatívnej správy alebo jej časti žiadame uviesť zdroj informácií Výskumné demografické centrum!