Adab (mesto)
Adab alebo Udab bolo staroveké sumerské mesto medzi Girsu a Nippurom. Nachádzalo sa na mieste dnešného mesta Bismaya alebo Bismya v irackej provincii Wasit. Bohom mesta Adab bol Parag'ellilegarra (Panigingarra) „Vládca menovaný Ellilom".[1]
Staroveká Mezopotámia |
---|
Mezopotámia, chronológia, asýriológia |
Jadro Mezopotámie
|
Jazyk, kultúra, náboženstvo
|
História
upraviťRanodynastické obdobie
upraviťAdab bol obývaný prinajmenšom od ranodynastického obdobia. Podľa sumerského textu Inannin zostup do podsvetia sa v Adabe za vlády Dumuziho Uruckého nachádzal Inannin chrám s názvom E-shar. V ďalšom texte, Dumuziho sne, je Dumuzi z Uruku zvrhnutý zo svojho trónu hladným davom zloženým z mužov z veľkých sumerských miest vrátane Adabu.
Zdá sa, že v Adabe vládol kráľ Kišu Mesilim, a to na základe nápisov nájdených v Bismayi. Na jednom nápise na úlomku misy sa píše: „Mesilim,kráľ Kišu, do Esaru vrátil [túto misu], Salkisalsi je patesi z Adabu."[2] Jeden z adabských kráľov, Lugal-Anne-Mundu, ktorý sa objavuje v Sumerskom kráľovskom zozname, sa spomína v niekoľkých súčasných nápisoch. Niektoré, ktoré sú oveľa neskoršími kópiami, tvrdia, že založil rozsiahlu, ale krátku ríšu, ktorá sa rozprestierala od Elamu až po Libanon a amorejské územia pozdĺž Jordánu. Adab sa spomína aj v niektorých eblanských tabuľkách z približne rovnakého obdobia ako obchodný partner Ebly v severnej Sýrii, krátko predtým, ako Eblu zničili neznáme sily.[3]
V Bismayi sa našla mramorová socha s nápisom ďalšieho kráľa Adabu, ktorý sa rôzne prekladá ako Lugal-daudu, Da-udu, Lugaldalu a Esar.[4]
Sargonské obdobie
upraviťMeskigal, guvernér Adabu za vlády Lugalzagesiho z Uruku, zmenil vernosť Akkadu a stal sa guvernérom za vlády Sargona Akkadského. Neskôr sa pripojil k Veľkej vzbure proti Naram-Sinovi a bol porazený. Rôzni guvernéri vrátane Sarru-alliho a Lugal-ajagu potom vládli Adabu pod priamou akkadskou kontrolou. Na konci akkadského obdobia Adab obsadili Gutejci, ktorí z neho urobili svoje hlavné mesto.[5]
Známych je aj niekoľko správcov mesta za vlády Ura III. Hoci sa v Bismáji nenašli žiadne neskoršie archeologické dôkazy, vykopávky tam boli krátke a o Adabe sa našli neskoršie epigrafické zmienky, napríklad v Chammurapiho zákonníku.
Referencie
upraviť- ↑ Marchesi, Gianni and Marchetti, Nicolo, Chapter 2 Historical Framework, Royal Statuary of Early Dynastic Mesopotamia, University Park, USA: Penn State University Press, S. 97-128, 2011
- ↑ Luckenbill, D. D., Two Inscriptions of Mesilim, King of Kish", The American Journal of Semitic Languages and Literatures, vol. 30, S. 219-223, 1914
- ↑ Cyrus H. Gordon and Gary A. Rendsburg eds, Eblaitica: Essays on the Ebla Archives and Eblaite Language, Volume 3, Eisenbrauns, 1992 ISBN 978-0-931464-77-5
- ↑ G.A. Barton, The Names of Two Kings of Adab, Journal of the American Oriental Society, 33 (1913), S. 295—296
- ↑ M. Molina, The palace of Adab during the Sargonic period, D. Wicke (ed.), Der Palast im antiken und islamischen Orient, Colloquien der Deutschen Orient-Gesellschaft 9, Wiesbaden: Harrassowitz, S. 151-20, 201
Iné projekty
upraviť- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Adab (mesto)
Zdroj
upraviťTento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Adab (city) na anglickej Wikipédii.