Mramor
Mramor alebo kryštalický vápenec je premenená hornina skladajúca sa z 95 % kryštálov karbonátov, najčastejšie kalcitu (CaCO3). Zvyšných 5 % tvoria rôzne silikáty, ílovité hmoty, limonit, grafit, prípadne aj ďalšie minerály a organické látky, ktoré zafarbujú pôvodne biely mramor.
| Mramor | |
 | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit |
| Akcesórie | grafit, limonit, hematit |
| Vlastnosti | |
| Textúra | zrnitá, celistvá, šmuhovaná, žilkovitá, brekciovitá, hľuznatá |
| Farba | biela, šedá |
V technickej praxi termín mramor poukazuje na akékoľvek dobre opracovateľné a leštiteľné karbonátové horniny[1]. Termín zaviedol podľa gréckeho výrazu marmaros (iskrivý) v roku 320 pred Kr. Theofrastos z Eresu[2].
Zloženie
upraviťPodstatnou minerálnou zložkou sú kryštály kalcitu, resp. dolomitu. Ak pôvodný karbonát obsahoval prímes ílovej hmoty, tá sa pri metamorfóze mení na sľudy a Ca - Al kremičitany (epidot, diopsid, aktinolit a iné). Bežná je tiež prímes kremeňa, chalcedónu, grafitu, hematitu, pyritu, limonitu, tremolitu, wollastonitu a ďalších minerálov[3]. Z vedľajších súčiastok sú zastúpené amfiboly, chlority, Mg-sľuda (flogopit), plagioklasy, Mg-olivín, serpentín, zoizit, Ca-granát a ďalšie. Akcesórie tvoria kremeň, granát, sericit, magnezit, magnetit, titanit a iné[4]. Minerály ako kremeň, albit, sericit, epidot-zoizitové minerály, chlorit a tremolit indikujú premenu do fácie zelených bridlíc. Pri metamorfóze vyššieho stupňa a vhodnom chemizme vznikajú minerály ako wollastonit, forsterit, diopsid, tremolit, flogopit alebo plagioklas[5].
Textúra býva všesmerná i rovnobežná. Štruktúra je zreteľne zrnitá, od jemných až po hrubozrnné odrody. Pri väčšom obsahu sľudnatých minerálov je i šupinatozrnitá. Sfarbenie majú biele, svetlé, sivé, žltkasté, červenkasté, nazelenalé, modrosivé až čiemosivé (od grafitu). Chemické zloženie kryštalických vápencov sa podobá organogénnym vápencom, z ktorých premenou vznikli[4]. Zelené sfarbenie spôsobujú kremičité minerály obsiahnuté vo vápenci s vysokým obsahom horčíka. Ak mramor obsahuje väčšie množstvo Ca a Mg kremičitanov, možno ho považovať za erlán[2].
Vznik
upraviťMramor môže vznikať regionálnou, no nezriedka aj kontaktnou premenou (tzv. kontaktné mramory) usadených vápencov (prípadne i dolomitu, magnezitu alebo sideritu). Môže tiež vzniknúť metamorfózou staršieho mramoru. Tento proces zapríčiňuje úplné prekryštalizovanie pôvodnej horniny alebo minerálu. Teplota a tlak väčšinou zničia všetky usadeniny v pôvodnej hornine. Čistý biely mramor vznikol metamorfózou veľmi čistého vápenca.
Druhy mramoru
upraviťV technickej praxi sú zaužívané niektoré označenia typov mramorov. Nie sú záväzné, ani založené na petrografických vlastnostiach, často sa nimi označujú aj celkom odlišné horniny, alebo mramory s podobnými vlastnosťami, ale z odlišných oblastí.
- Kararský mramor má čistú bielu alebo modro-šedú farbu. Je nazvaný podľa miesta výskytu, talianskeho mesta Carrara.
- Šternberský mramor má bielu farbu, ťaží sa v Česku.
- Čierny mramor sa ťaží hlavne v Poľsku a Írsku.
- Červený mramor sa ťaží v Rumunsku.
- Sivý mramor vzniká z čistého vápenca v metamorfných aureolách vyvretých hornín.
- Ónyxový mramor je na hranách priesvitný, vyskytuje sa vo viacerých farbách. Z petrografického hľadiska ónyxový mramor nie je mramor, ale travertín.
Výskyt mramoru na Slovensku
upraviť
Na Slovensku sa vyskytujú viaceré druhy mramoru. V Ochtinej sa vyskytuje biely mramor. V jeho formácii je vyvinutá i Ochtinská aragonitová jaskyňa. Na Liptove je z oblasti Iľanovskej doliny a z Gemera pri Turni nad Bodvou je známy tmavý mramor. Zo Západných Karpát je známy taktiež svetlý a ružovkastý, miestami páskovaný mramor triasového veku pri Tuhári neďaleko Lučenca – tzv. tuhársky mramor[4]. Tento mramor vznikol po prekrytí veporika južnejšími jednotkami po subdukcii Meliatského oceánu. Kryštalické vápence sa nachádzajú v Slovenskom rudohorí a v Malých Karpatoch. Kryštalické vápence sú známe z okolia Bacúcha, Šumiaca, Kráľovej hole, a z tzv. pliešovského ostrova uprostred neovulkanitov pri obci Pliešovce, v okolí Banskej Štiavnice[4]. Z pásma jadrových pohorí sú mramory známe z niektorých lokalít v pohorí Tribeč.
Využitie
upraviťMramor sa používa po vyleštení ako obkladový kameň, prípadne ako sochársky materiál. Vyrábajú sa z neho náhrobné kamene. Menej kvalitný mramor sa po podrvení používa na výrobu vápna alebo ako stavebný kameň, či ako drvina pri meliorácii[4]. Čisté mramory sa môžu používať ako plnidlo v gumárenskom priemysle. Pre obkladové účely je dôležitá najmä jeho farba, dostatočná pevnosť a ťažiteľnosť v neporušených blokoch. Musí sa dať dobre opracúvať a leštiť[3]. Tektonická porušenosť hornín Západných Karpát v dôsledku alpínskej orogenézy, nedovoľuje významnejšie použitie miestneho mramoru na sochárske a dekoračné účely.
Referencie
upraviť- ↑ http://www.geology.cz (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ a b http://www.geologie.estranky.cz - Přehled názvů hornin (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ a b Veľký, J. a kolektív, 1979; Encyklopédia Slovenska III. zväzok K - M. Veda, Bratislava, s. 631 - 632
- ↑ a b c d e http://www.mineraly.sk (Online) prístup: 17.10.2008
- ↑ Krist, E., Krivý, M., 1985; Petrológia. Alfa, Bratislava, 464 s.
Ďalšie zdroje
upraviťTento článok obsahuje materiál získaný zo serveru www.mineraly.sk so súhlasom webmastera.
Iné projekty
upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému mramor.