Pasterizácia: Rozdiel medzi revíziami
d r2.5.2) (robot Pridal: nn:Pasteurisering |
d odobratá Kategória:Eponymické technológie; pridaná Kategória:Eponymické termíny pomocou použitia HotCat |
||
(23 medziľahlých úprav od 14 ďalších používateľov nie je zobrazených) | |||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Pasterizácia''' ( |
'''Pasterizácia''' (iné názvy: '''pasterizovanie''', zastarano: ''pasteurizácia'', ''pasteurizovanie'') je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec [[Louis Pasteur]]. |
||
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na |
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60 – 75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Účelom je likvidácia mikroorganizmov a tým jednak zvýšenie trvanlivosti potravín, a jednak zabránenie šírenia ochorení týmito potravinami. |
||
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre [[víno]]. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít ([[pivo]], [[mlieko]]). |
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre [[víno]]. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít ([[pivo]], [[mlieko (cicavce)|mlieko]]). |
||
V |
V súčasnosti by napríklad všetko mlieko, ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované, a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidémie [[kliešťová encefalitída|kliešťovej encefalitídy]], ktorá vznikla asi v polovici dvadsiateho storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom. |
||
[[Kategória:Eponymické |
[[Kategória:Eponymické termíny]] |
||
[[Kategória:Konzervovanie]] |
[[Kategória:Konzervovanie]] |
||
{{Link FA|es}} |
|||
[[ar:بسترة]] |
|||
[[bg:Пастьоризация]] |
|||
[[bn:পাস্তুরায়ণ]] |
|||
[[br:Pasteurekaat]] |
|||
[[bs:Pasterizacija]] |
|||
[[ca:Pasteurització]] |
|||
[[cs:Pasterizace]] |
|||
[[da:Pasteurisering]] |
|||
[[de:Pasteurisierung]] |
|||
[[el:Παστερίωση]] |
|||
[[en:Pasteurization]] |
|||
[[eo:Pasteŭrizado]] |
|||
[[es:Pasteurización]] |
|||
[[et:Pastöörimine]] |
|||
[[eu:Pasteurizazio]] |
|||
[[fa:پاستوریزه کردن]] |
|||
[[fi:Pastörointi]] |
|||
[[fr:Pasteurisation]] |
|||
[[gan:叭嘶哣 |
|||
[[gl:Pasteurización]] |
|||
[[he:פסטור]] |
|||
[[hr:Pasterizacija]] |
|||
[[hu:Pasztörizálás]] |
|||
[[id:Pasteurisasi]] |
|||
[[it:Pastorizzazione]] |
|||
[[ja:パスチャライゼーション]] |
|||
[[kn:ಪಾಶ್ಚೀಕರಣ]] |
|||
[[ko:저온 살균법]] |
|||
[[krc:Пастеризация]] |
|||
[[lt:Pasterizacija]] |
|||
[[mk:Пастеризација]] |
|||
[[ml:പാസ്റ്ററീകരണം]] |
|||
[[mr:पाश्चरायझेशन]] |
|||
[[nl:Pasteuriseren]] |
|||
[[nn:Pasteurisering]] |
|||
[[no:Pasteurisering]] |
|||
[[pl:Pasteryzacja]] |
|||
[[pt:Pasteurização]] |
|||
[[ro:Pasteurizare]] |
|||
[[ru:Пастеризация]] |
|||
[[sh:Pasterizacija]] |
|||
[[simple:Pasteurization]] |
|||
[[sl:Pasterizacija]] |
|||
[[sv:Pastörisering]] |
|||
[[sw:Upasteurishaji]] |
|||
[[te:పాశ్చరైజేషన్]] |
|||
[[th:พาสเจอร์ไรซ์]] |
|||
[[tl:Pasteurisasyon]] |
|||
[[tr:Pastörizasyon]] |
|||
[[uk:Пастеризація]] |
|||
[[zh: |
|||
[[zh-yue: |
Aktuálna revízia z 22:19, 10. november 2023
Pasterizácia (iné názvy: pasterizovanie, zastarano: pasteurizácia, pasteurizovanie) je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec Louis Pasteur.
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60 – 75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Účelom je likvidácia mikroorganizmov a tým jednak zvýšenie trvanlivosti potravín, a jednak zabránenie šírenia ochorení týmito potravinami.
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre víno. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít (pivo, mlieko).
V súčasnosti by napríklad všetko mlieko, ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované, a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidémie kliešťovej encefalitídy, ktorá vznikla asi v polovici dvadsiateho storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom.