(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Chorvátsko: Rozdiel medzi revíziami – Wikipédia Preskočiť na obsah

Chorvátsko: Rozdiel medzi revíziami

Upraviť odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úprava
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Bez shrnutí editace
Pridaný ISO2 kód krajiny (HR)
 
(36 medziľahlých úprav od 23 ďalších používateľov nie je zobrazených)
Riadok 24: Riadok 24:
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády
| Funkcie politických predstaviteľov = Prezident<br/>Predseda vlády
| Politickí predstavitelia = [[Zoran Milanović]]<br/>[[Andrej Plenković]]
| Politickí predstavitelia = [[Zoran Milanović]]<br/>[[Andrej Plenković]]
| Vznik = [[25. jún]] [[1991]]
| Vznik = [[25. jún]] [[1991]] (vyhlásenie nezávislosti od [[Juhoslávia (1943 – 1992)|Juhoslávie]])
| Susedia = [[Slovinsko]], [[Srbsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Maďarsko]], [[Čierna Hora]]
| Susedia = [[Slovinsko]], [[Srbsko]], [[Bosna a Hercegovina]], [[Maďarsko]], [[Čierna Hora]]
| Rozloha = 56 594
| Rozloha = 56 594
Riadok 37: Riadok 37:
| jazyk = hr, en
| jazyk = hr, en
}}</ref>
}}</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2021
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2022
| Hustota obyvateľstva = 68,70
| Hustota obyvateľstva = 68,70
| Poradie hustota =
| Poradie hustota =
| HDP =61,056 miliárd
| HDP =73,490 miliárd
| Rok HDP =2018
| Rok HDP =2023
| Poradie HDP =81
| Poradie HDP =81
| HDP na hlavu =40 484<ref>https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2022/October/weo-report?c=960,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2020&ey=2027&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1</ref>
⚫
| HDP na hlavu =25 807
| Poradie HDP na hlavu =56
| Poradie HDP na hlavu =56
| HDI = 0,827
| HDI = 0,827
Riadok 49: Riadok 49:
| Poradie (HDI) = 45
| Poradie (HDI) = 45
| Kategória HDI = vysoký
| Kategória HDI = vysoký
| Mena = [[Chorvátska kuna]]
| Mena = [[euro]]

| Kód meny = HRK
⚫
| Kód meny = EUR
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]
| Časové pásmo = [[Stredoeurópsky čas|SEČ]]
| UTC posun = +1
| UTC posun = +1
| Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
| Letný čas = [[Stredoeurópsky letný čas|SELČ]]
| UTC posun leto = +2
| UTC posun leto = +2
| Medzinárodný kód = HRV
| Medzinárodný kód = HRV / HR
| Kód motorových vozidiel = HR
| Kód motorových vozidiel = HR
| Internetová doména = [[.hr]]
| Internetová doména = [[.hr]]
Riadok 62: Riadok 63:
}}
}}


'''Chorvátsko''' ({{vjz|hrv|''Hrvatska''}}), dlhý tvar '''Chorvátska republika''', je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Kedysi patrilo [[Habsburská monarchia|monarchii Habsburgovcov]], neskôr tvorilo súčasť Juhoslávie. Nezávislosť získalo roku [[1991]].
'''Chorvátsko''' ({{vjz|hrv|''Hrvatska''}}), dlhý tvar '''Chorvátska republika''', je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu [[Jadranské more|Jadranského mora]]. Kedysi patrilo [[Habsburská monarchia|monarchii Habsburgovcov]], neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku [[1991]].


== Poloha ==
== Poloha ==
Riadok 100: Riadok 101:
* [[1. apríl]] [[2009]]: Chorvátsko sa stalo členom [[NATO]]
* [[1. apríl]] [[2009]]: Chorvátsko sa stalo členom [[NATO]]
* [[1. júl]] [[2013]]: Chorvátsko sa stalo 28. členom [[Európska únia|Európskej únie]]
* [[1. júl]] [[2013]]: Chorvátsko sa stalo 28. členom [[Európska únia|Európskej únie]]
* [[1. január]] [[2023]]: Chorvátsko sa stalo členom [[Eurozóna|eurozóny]] a členom [[Schengenský priestor|Schengenu]]


== Obyvateľstvo ==
== Obyvateľstvo ==
Riadok 106: Riadok 108:


=== Národnostné zloženie ===
=== Národnostné zloženie ===
[[Súbor:Hrvatske etnije.gif|thumb|right|Národnostné zloženie]]
[[Súbor:Hrvatske etnije.gif|thumb|Národnostné zloženie|vpravo]]

{| border=0
|- valign=top
V roku [[2001]]:<ref>[http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_02/E01_02_02.html Sčítanie 2001 – Národnostné zloženie]</ref>
V roku [[2001]]:<ref>[http://www.dzs.hr/Eng/censuses/Census2001/Popis/E01_02_02/E01_02_02.html Sčítanie 2001 – Národnostné zloženie]</ref>
* [[Chorváti]] 89,63 %
* [[Chorváti]] 89,63 %
Riadok 118: Riadok 119:
* [[Slovinci]] 0,30 %
* [[Slovinci]] 0,30 %
* [[Česi]] 0,24 %
* [[Česi]] 0,24 %
* Rusi 0.1 %
|}


=== Náboženské zloženie ===
=== Náboženské zloženie ===
Riadok 226: Riadok 227:
== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
{{Referencie}}



== Galéria ==
== Galéria ==
<gallery>
<gallery>
Súbor:Hvar hvar 2.jpg|[[Hvar (mesto)|Hvar]]
Hvar hvar 2.jpg|[[Hvar (mesto)|Hvar]]
Súbor:Sakarun Bay, Dugi otok, Croatia, 1987.jpg|[[Dugi otok]]
Sakarun Bay, Dugi otok, Croatia, 1987.jpg|[[Dugi otok]]
Súbor:Knin Croatia 01.jpg|Mesto [[Knin]], ležiace na juhu krajiny
Knin Croatia 01.jpg|Mesto [[Knin]], ležiace na juhu krajiny
Súbor:Krka falls.jpg|[[Národný park Krka]]
Krka falls.jpg|[[Národný park Krka]]
Súbor:Dubrovnik-L04-1.jpg|[[Dubrovnik]], mesto na zozname svetového dedičstva UNESCO
Dubrovnik-L04-1.jpg|[[Dubrovnik]], mesto na zozname svetového dedičstva UNESCO
Súbor:Senj Croatia.JPG|Prístav v meste [[Senj]]
Senj Croatia.JPG|Prístav v meste [[Senj]]
Súbor:Makarska from port.jpg|[[Makarska]]
Makarska from port.jpg|[[Makarska]]
Súbor:Zagreb trg bana Jelačića.jpg|[[Záhreb]]
Súbor:Zagreb trg bana Jelačića.jpg|[[Záhreb]]
|Plaža [[Zlatni rat]], ostrov [[Brač]]
</gallery>
</gallery>




== Pozri aj ==
== Pozri aj ==
Riadok 255: Riadok 252:
{{Administratívne členenie Chorvátska}}
{{Administratívne členenie Chorvátska}}
{{Štáty EÚ}}
{{Štáty EÚ}}
{{Eurozóna}}
{{Schengenský priestor}}
{{CEFTA}}
{{CEFTA}}
{{Európa}}
{{Európa}}
Riadok 260: Riadok 259:
{{OBSE}}
{{OBSE}}
{{NATO}}
{{NATO}}

[[Kategória:Chorvátsko| ]]
[[Kategória:Chorvátsko| ]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Členovia OSN]]

Aktuálna revízia z 08:52, 8. apríl 2024

Chorvátska republika
Vlajka Chorvátska Štátny znak Chorvátska
Vlajka Znak
Národné motto:
nie je
Štátna hymna:
Lijepa naša domovino
Miestny názov  
 • dlhý Republika Hrvatska
 • krátky Hrvatska
Hlavné mesto Záhreb
45°48′ s.š. 16°0′ v.d.
Najväčšie mesto Záhreb
Úradné jazyky Chorvátčina
Demonym Chorvát, Chorvátka
Štátne zriadenie
Prezident
Predseda vlády 		parlamentná republika
Zoran Milanović
Andrej Plenković
Vznik 25. jún 1991 (vyhlásenie nezávislosti od Juhoslávie)
Susedia Slovinsko, Srbsko, Bosna a Hercegovina, Maďarsko, Čierna Hora
Rozloha
 • celková
 • voda (%) 		 
56 594 km² (124.)  
 km² (1,09 %)
Počet obyvateľov
 • sčítanie (2022)
 • hustota (2022) 		 
3 888 529[1]
68,70/km²
HDP
 • celkový
 • na hlavu (PKS) 		2023
73,490 miliárd $ (81.)
40 484[2] $ (56.)
Index ľudského rozvoja (2015) 0,827 (45.) – vysoký
Mena euro (EUR)
Časové pásmo
 • Letný čas 		SEČ (UTC+1)
SELČ (UTC+2)
Medzinárodný kód HRV / HR
Medzinárodná poznávacia značka HR
Internetová doména .hr
Smerové telefónne číslo +385

Súradnice: 45°15′00″S 15°28′00″V / 45,25°S 15,466667°V / 45.25; 15.466667

Chorvátsko (chorv. Hrvatska), dlhý tvar Chorvátska republika, je juhoeurópsky a stredomorský štát na brehu Jadranského mora. Kedysi patrilo monarchii Habsburgovcov, neskôr bolo súčasťou Juhoslávie. Nezávislosť získalo v roku 1991.

Poloha

[upraviť | upraviť zdroj]

Nachádza sa v juhovýchodnej Európe, na Balkánskom polostrove, na brehu Jadranského mora a na mnohých ostrovoch v Jadranskom mori. Patria mu dve tretiny kamenistého pobrežia Jadranského mora (polostrov Istria a Dalmácia).

Dejiny

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Dejiny Chorvátska

Pozri aj: Dejiny Juhoslávie, Vojna v Chorvátsku

Mapa z roku 1941
  • 1941 – 1945: Nezávislý štát Chorvátsko (Nezavisna Država Hrvatska), satelitný štát Nemecka vytvorený chorvátskymi fašistami po napadnutí Juhoslávie nemeckou, talianskou a maďarskou armádou v apríli 1941 na neobsadenom teritóriu
  • 1945: Chorvátsko jednou zo zväzových republík Juhoslávie
  • 1990:
    • apríl: vo voľbách zvíťazila strana HDZ (Chorvátska demokratická jednota) Franja Tudjmana, ktorý bol menovaný predsedom štátneho predsedníctva (prezidentom)
    • august: premenovanie na "Chorvátska republika"
  • 1991 – 1995: občania sa v referende rozhodli o odpojení od Juhoslávie a 25. júna 1991 bola vyhlásená Chorvátska republika (krajinami sveta uznaná až v roku 1992), čo vyvolalo občiansku vojnu až do roku 1995 (pozri Dejiny Juhoslávie), v rámci ktorej Srbi obsadili východ, stred a stredozápad Chorvátska. Na tomto území vyhlásili nikým neuznaný štát:Republika srbská Krajina. Chorvátsko napokon v roku 1995 Srbov porazilo. Vojna zasadila ranu tunajšiemu cestovnému ruchu, ale v súčasnosti je Chorvátsko druhá najvyspelejšia krajina bývalej Juhoslávie.
  • 1997: autoritatívny Tudjman bol opäť zvolený za prezidenta
  • 1999: zomrel Tudjman a krajina prešla od roku 2000 liberálnymi reformami
  • 2004: Chorvátsko sa stalo oficiálnym kandidátom na členstvo v EU
  • 1. apríl 2009: Chorvátsko sa stalo členom NATO
  • 1. júl 2013: Chorvátsko sa stalo 28. členom Európskej únie
  • 1. január 2023: Chorvátsko sa stalo členom eurozóny a členom Schengenu

Obyvateľstvo

[upraviť | upraviť zdroj]

Podľa sčítania ľudu z roku 2001 v Chorvátsku žije 4 437 460 obyvateľov, z toho je 2 301 560 žien a 2 135 900 mužov. Priemerný vek je 39,3 (muži 37,5, ženy 41,0). Priemerná dĺžka života je 75 rokov, gramotných je 98.5% obyvateľov. Priemerný ročný prírastok obyvateľstva: 0,40 % v roku 1992 (z 0,82 % v r. 1948).

Národnostné zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie

V roku 2001:[3]

Náboženské zloženie

[upraviť | upraviť zdroj]

Administratívne členenie

[upraviť | upraviť zdroj]
Župy Chorvátska
Bližšie informácie v hlavnom článku: Administratívne členenie Chorvátska

Chorvátsko sa od roku 1992 delí na 21 žúp a tie sa delia na opčiny (v priemere okolo 10 – 20), ktoré majú podobné postavenie ako slovenské obce.

Cestovný ruch

[upraviť | upraviť zdroj]

Najčastejšie navštevovanými miestami alebo mestami je Split, Dubrovnik, Biograd na Moru, Zadar, Pula, Opatija, Vodice, Šibenik, Novi Vinodolski, Makarská.

Doprava

[upraviť | upraviť zdroj]
Jadranské pobrežie Chorvátska je obľúbenou turistickou destináciou

V Chorvátsku sa v roku 2006 nachádzalo 28 344 km ciest, 23 979 km bolo spevnených, z toho bolo 1 050 km diaľnic (autoceste). Od vyhlásenia nezávislosti v roku 1991 Chorvátsko veľmi pokročilo v stavbe diaľnic. Väčšina diaľničných úsekov, okrem obchvatu Záhrebu, je spoplatnená.

Diaľničné úseky:

  • A1 Záhreb – Ploče, 509 km
  • A2 Záhreb – Krapina – Macelj, 59 km
  • A3 Bregana – Záhreb – Lipovac, 306 km
  • A4 Záhreb – Goričan, 97 km
  • A5 Sredanci – Osijek, 54 km
  • A6 Záhreb – Rijeka, 81 km
  • A7 Rupa – Rijeka, 16 km
  • A8 Rijeka – Kanfanar, 64 km
  • A9 Umag – Kanfanar – Pula, 77 km
  • A11 Velika Gorica – Buševec, 9 km
  • A12 Sveta Helena – Vrbovec, 12 km

Vzdialenosti z Bratislavy (najkratšie)

[upraviť | upraviť zdroj]
Záhreb
Rijeka
Mesto km mapka
Záhreb 388 [1]
Rijeka 546 [2]
Zadar 650 [3]
Split 759[chýba zdroj] [4]

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja

[upraviť | upraviť zdroj]
Hvar

Štátne sviatky

[upraviť | upraviť zdroj]

Dni pracovného pokoja

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ ENUMERATED PERSONS, HOUSEHOLDS AND HOUSING UNITS, 2021 CENUSUS FIRST RESULTS, BY STATISTICAL REGIONS AT LEVEL 2 AND COUNTIES [online]. popis2021.hr, [cit. 2022-03-17]. Dostupné online. (hr, en)
  2. ↑ https://www.imf.org/en/Publications/WEO/weo-database/2022/October/weo-report?c=960,&s=NGDPD,PPPGDP,NGDPDPC,PPPPC,&sy=2020&ey=2027&ssm=0&scsm=1&scc=0&ssd=1&ssc=0&sic=0&sort=country&ds=.&br=1
  3. ↑ Sčítanie 2001 – Národnostné zloženie
  4. ↑ Sčítanie 2001 – Náboženské zloženie

Galéria

[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chorvátsko


Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Chorvátsko&oldid=7832245“