Pasterizácia: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
d Robot nahradil pomlčky zapísané entitou |
||
| Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Pasterizácia''' (tiež '''pasteurizácia''') je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec [[Louis Pasteur]]. |
'''Pasterizácia''' (tiež '''pasteurizácia''') je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec [[Louis Pasteur]]. |
||
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na |
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60–75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Účelom je likvidácia mikroorganizmov a tým jednak zvýšenie trvanlivosti potravín, a jednak zabránenie šírenia ochorení týmito potravinami. |
||
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre [[víno]]. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít ([[pivo]], [[mlieko]]). |
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre [[víno]]. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít ([[pivo]], [[mlieko]]). |
||
Verzia z 13:13, 3. máj 2009
Pasterizácia (tiež pasteurizácia) je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec Louis Pasteur.
Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60–75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Účelom je likvidácia mikroorganizmov a tým jednak zvýšenie trvanlivosti potravín, a jednak zabránenie šírenia ochorení týmito potravinami.
Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre víno. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít (pivo, mlieko).
V dnešnej dobe by napríklad všetko mlieko, ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidemie klieštovej encefalitídy, ktorá vznikla asi v polovici minulého storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom.