(Translated by https://www.hiragana.jp/)
Pasterizácia: Rozdiel medzi revíziami – Wikipédia Preskočiť na obsah

Pasterizácia: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
TXiKiBoT (diskusia | príspevky)
Xqbot (diskusia | príspevky)
d robot Pridal: gan:叭嘶哣消毒しょうどくほう; kozmetické zmeny
Riadok 6: Riadok 6:


V dnešnej dobe by napríklad všetko [[mlieko]], ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidemie [[kliešťová encefalitída|klieštovej encefalitídy]], ktorá vznikla asi v polovici dvadsiateho storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom.
V dnešnej dobe by napríklad všetko [[mlieko]], ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidemie [[kliešťová encefalitída|klieštovej encefalitídy]], ktorá vznikla asi v polovici dvadsiateho storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom.
{{Link FA|es}}


[[Kategória:Eponymické technológie]]
[[Kategória:Eponymické technológie]]
[[Kategória:Konzervovanie]]
[[Kategória:Konzervovanie]]

{{Link FA|es}}


[[ar:بسترة]]
[[ar:بسترة]]
Riadok 29: Riadok 30:
[[fi:Pastörointi]]
[[fi:Pastörointi]]
[[fr:Pasteurisation]]
[[fr:Pasteurisation]]
[[gan:叭嘶哣消毒しょうどくほう]]
[[gl:Pasteurización]]
[[gl:Pasteurización]]
[[he:פסטור]]
[[he:פסטור]]

Verzia z 23:41, 29. apríl 2010

Pasterizácia (tiež pasteurizácia) je metóda tepelnej sterilizácie tekutých nápojov (alebo potravinárskych surovín), ktorú vyvinul v polovici 19. storočia francúzsky vedec Louis Pasteur.

Jej podstatou je krátkodobé zvýšenie teploty, ktoré však na rozdiel od prevarenia nesmie výrazne zmeniť vlastnosti látky. Obvykle to znamená ohriatie látky na 60–75 °C a jej udržovanie v rozmedzí 1/2 až 2 hodiny (podľa spracovávanej suroviny). Účelom je likvidácia mikroorganizmov a tým jednak zvýšenie trvanlivosti potravín, a jednak zabránenie šírenia ochorení týmito potravinami.

Pôvodne bola pasterizácia vyvinutá na objednávku francúzskeho vojnového loďstva pre víno. Ale za krátku dobu sa ujala aj u ďalších komodít (pivo, mlieko).

V dnešnej dobe by napríklad všetko mlieko, ktoré sa do obchodov dostane, malo byť pasterizované a preto sa to prísne kontroluje. Hlavne od epidemie klieštovej encefalitídy, ktorá vznikla asi v polovici dvadsiateho storočia na strednom Slovensku a prenášala sa mliekom.

Šablóna:Link FA